Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

sviatok -tka/-tku m.

1. deň prac. pokoja, nedeľa al. deň venovaný oslave, pamiatke niečoho, niekoho: štátny, cirkevný s.; S. práce 1. máj; vianočné, veľkonočné s-y Vianoce, Veľká noc; výročné s-y; svätiť s.; tráviť s-y doma

2. význ. al. slávnostný deň; význ. udalosť: rodinný s.; príchod cirkusu bol pre deti s.

s. – piatok, s. – nesviatok každý deň, vždy; nemať s-a ani piatka nemať nikdy oddych; (šaty) na piatok i na s. vždy vhodné;

sviatočný príd.: s. deň, op. všedný; s-é šaty na sviatok; s. obed, s-á nálada;

pren. expr. s. vodič príležitostný;

sviatočne prísl.: s. vyobliekaný; cítiť sa s.;

sviatočnosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
sviatok ‑tka/‑tku m.; sviatočný; sviatočne prísl.; sviatočnosť ‑i ž.

mierny 1. ktorý nepresahuje strednú mieru, hodnotu, intenzitu • nevysokýneveľkýnízky: mierne, nevysoké, neveľké kopce (op. strmé, príkre); dostať nízky trestľahkýslabý (s nižšou intenzitou): mierny, ľahký, slabý zápal (op. ťažký, silný); mierny, slabý mráz (op. silný, ostrý) • nepatrnýnenápadnýnevýraznýzanedbateľný (ťažko vnímateľný): nepatrné, zanedbateľné zvýšenie cien (op. výrazné); mierny, nenápadný, nevýrazný záklon hlavytichýjemný (s miernymi prejavmi; op. silný, prudký): mierne, tiché, jemné mrholenieznesiteľný (obyč. o niečom nepríjemnom, čo sa dá vydržať): mierna, znesiteľná bolesť (op. príkra) • pomalýpozvoľnývoľný (op. rýchly, prudký): bežci nasadili pomalé, pozvoľné tempo (op. ostré); pomalé, pozvoľné stúpanienenáhlivýnenáhly (o tempe) • nevtieravýdiskrétny (zachovávajúci prístupnú mieru, intenzitu): mierne, diskrétne napomenutie; nevtieravé, diskrétne svetlonár.: úložnýúložitýúložistý (s miernym sklonom; op. príkry, strmý): úložné, úložité, úložisté stránezastar. temperovaný

2. ktorý zachováva mieru v prejavovaní citov, nálad a pod.; svedčiaci o umiernenosti (op. výbušný, prudký) • umiernenýpokojnýkrotkýtichýnevýbojnýnebojovný: mierny, umiernený, pokojný človek; krotká, pokojná, tichá, nevýbojná povaha; byť umiernený, nevýbojný vo svojich prejavochpren. holubičí: holubičí národjemný (vyznačujúci sa jemnosťou; op. drsný): mierne, jemné správanie dámymierumilovnýzmierlivý: mať mierumilovné prejavy; zvoliť mierny, zmierlivý tón reči

3. ktorý zachováva mieru v istom nežiaducom konaní; svedčiaci o tom • striedmyzdržanlivý: byť mierny, striedmy, zdržanlivý v jedení a v pitípren. expr. sviatočný (konajúci niečo iba zriedka): je sviatočný fajčiar (op. tuhý, silný)


nedeľný týkajúci sa nedele; uskutočňovaný v nedeľu; určený na nedeľu • nedeľňajší: nedeľné, nedeľňajšie popoludnie; nedeľné, nedeľňajšie káznesviatočnýhovor. kostolný (op. všedný): obliecť si nedeľné, sviatočné, kostolné šaty; sviatočná nálada


občasný ktorý sa vyskytuje iba občas (op. stály, pravidelný) • nepravidelnýnesystematickýnesústavný: občasný, nepravidelný, nesústavný prísun tovaru; nepravidelný, nesystematický výskyt ochoreniakniž. sporadický: sporadická kontrolaojedinelýzriedkavý (ktorý sa vyskytuje, býva zriedka): občasné, ojedinelé prehánky; ojedinelá, zriedkavá situáciapren. sviatočný: sviatočný poľovník, šoférnáhodnýmimoriadnyzastar. náhodilý (ktorý sa uskutočňuje náhodou al. výnimočne): občasné, náhodné stretnutia s niekým; ozývala sa náhodná, náhodilá streľba; občasná, mimoriadna ponuka čerstvého ovocia


príležitostný uplatňovaný, používaný pri istej príležitosti • slávnostnýspoločenskýsviatočný (i pren. expr.): príležitostné, slávnostné, spoločenské, sviatočné šaty; príležitostný, sviatočný vodič (s malými skúsenosťami; ktorý jazdí zriedka) • výnimočný (urobený, vykonaný výnimočne pri istej príležitosti): bola to výnimočná kúpa


slávnostný ktorý súvisí so slávnosťou, ktorý je na ňu určený; vyznačujúci sa dôstojnosťou, vážnosťou, veľkoleposťou, vznešenosťou a pod.: slávnostný koncertsviatočnýspoločenskýparádnylepší (určený do spoločnosti, na nejakú príležitosť, udalosť) • výnimočnýnevšedný (op. bežný, každodenný): obliecť si sviatočné, spoločenské, lepšie šaty; parádna uniforma; výnimočná, nevšedná chvíľa, spoločenská udalosťgalazastaráv. gála (ktorým obyč. slávnosť vrcholí): gala večer, programreprezentatívnyreprezentačný (vhodný, určený na reprezentáciu; obyč. o oblečení) • dôstojnývážnypatetickývznešenýkvetnatý (obyč. o ľudskom prejave): príhovor predniesol dôstojným, vážnym, patetickým hlasom, tónom; otvoriť výstavu vznešenou, kvetnatou rečouobradný (slávnostný ako pri obrade): dostalo sa jej obradného privítaniapovznášajúcipovznesený: povznášajúca atmosféra obradu, povznesená náladamajestátnykniž.: velebnýsvätý (vyznačujúci sa majestátnosťou, velebnosťou): nad sieňou sa vznášalo majestátne, velebné, sväté tichooslavný (určený na oslavovanie): oslavné fanfáry


spoločenský 1. ktorý sa týka ľudskej spoločnosti a javov s ľudskou spoločnosťou spojených, ňou vytvorených • sociálny: spoločenský, sociálny pokrok; spoločenské, sociálne zápasyhumanitný (skúmajúci ľudskú spoločnosť, zameraný na spoločnosť; op. prírodný): humanitné vedyverejnývšeobecnýkniž. pospolitý (v spoločnosti rozšírený, známy): predstavitelia verejného života; dbať na verejné, všeobecné blaho (op. osobné, súkromné); uprednostňovať všeobecné záujmy; rozprúdiť pospolitý životkolektívny (op. individuálny): kolektívny charakter výroby, kolektívne hry

2. ktorý je určený, vhodný do spoločnosti, spoločnosťou vyžadovaný • slávnostnýsviatočný (op. bežný, všedný, každodenný): spoločenská, slávnostná udalosť; slávnostné, sviatočné šatyslušnýuhladený: slušné, uhladené správaniesalónnyoficiálny (trochu strojený, nie celkom uvoľnený, nie dosť prirodzený): salónne gestá; salónne, oficiálne vystupovanie

3. ktorý sa dobre cíti v spoločnosti, medzi ľuďmi (op. samotársky, nespoločenský): priateľ je veľmi spoločenský typkomunikatívny (ktorý ľahko nadväzuje kontakt, rozhovor a pod.; op. nekomunikatívny): je dosť komunikatívnapriateľskýdružnýkamarátskybezprostredný (op. uzavretý, nedružný, nekamarátsky): skupina priateľských, družných, kamarátskych, bezprostredných mladých ľudí


sviatočný ktorý sa týka sviatku; ktorý je určený na sviatok • nevšednývýnimočný (op. všedný): všade vládla sviatočná, nevšedná atmosféra; konečne prišla očakávaná sviatočná, výnimočná chvíľaslávnostnýspoločenskýparádnyexpr. kostolný (o oblečení): slávnostný, spoločenský, parádny oblek; kostolné šatynedeľnýnedeľňajší (ktorý býva v nedeľu, určený na nedeľu): sadli k nedeľnému, nedeľňajšiemu obedu; to je nedeľný kabátvoľný (op. pracovný): príjemne stráviť sviatočné, voľné dni

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

sviatočný príd.

1. týkajúci sa sviatku, nedele (dňa, v ktorom sa nepracuje): s. deň, s. pokoj, s. večer; Prišlo nedeľné popoludnie. Tiché, sviatočné a mäkké. (Mráz)

2. určený na sviatok a nedeľu, používaný, vyskytujúci sa vo sviatok a nedeľu: s-é šaty, s. oblek, odieť sa do s-ého rúcha; s. klobúk; vziať, obliecť si s-é nohavice, s-ú košeľu; V hrsti drží ozrutnú sviatočnú tvarohovú dolku. (Vám.) Babka už varili na ohništi sviatočnú kávu. (Zgur.) Naplnený je [dom] hosťami, sviatočným obecenstvom (Al.) sviatočne oblečeným. Starý Jánošík sedí na múriku vo sviatočnom (Ráz.) vo sviatočných šatách. V momente hodil sa do sviatočného a — hybaj dolu do mesta (Urb.) obliekol si sviatočné šaty; pren.: s. poľovník ktorý poľuje iba niekedy, občas; s. návštevník zriedkavý; s. fajčiar málokedy fajčiaci;

3. expr. slávnostný, povznesený, veľkolepý, nie každodenný: s-á chvíľa, s-á nálada, s-é ovzdušie, s-á atmosféra, s. hlas, s. tón; zloziť s. sľub (Škult); s-é slová (Mráz); s-é dojmy, s. cit; pren. V týchto výšinách je úplný pokoj a sviatočná tichosť- (Kuk.);

sviatočne prísl.

1. ako vo sviatok al. v nedeľu: obliecť sa s.; s. vyobliekaný, vychystaný; Sviatočne bolo v celej doline. (Ondr.); pren. poľovať s. zriedkakedy, málokedy;

2. expr. slávnostne, povznesene: cítiť sa s., vyzerať s.; Tváre sú sviatočne vážne. (Al.) V tom bolo niečo sviatočne radostného. (Šolt.);

sviatočnosť, -ti ž. slávnostnosť, povznesenosť, nevšednosť: už bola všetka. sviatočnosť vyšumela. (Šolt.) V týchto jednoduchých a predsa tak ťažko prístupných veciach je sviatočnosť a sláva dňa. (Jil.)

Morfologický analyzátor

sviatočný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) sviatočný; (bez) sviatočného; (k) sviatočnému; (vidím) sviatočného; (o) sviatočnom; (so) sviatočným;

(dvaja) sviatoční; (bez) sviatočných; (k) sviatočným; (vidím) sviatočných; (o) sviatočných; (so) sviatočnými;


(jeden) sviatočnejší; (bez) sviatočnejšieho; (k) sviatočnejšiemu; (vidím) sviatočnejšieho; (o) sviatočnejšom; (so) sviatočnejším;

(dvaja) sviatočnejší; (bez) sviatočnejších; (k) sviatočnejším; (vidím) sviatočnejších; (o) sviatočnejších; (so) sviatočnejšími;


(jeden) najsviatočnejší; (bez) najsviatočnejšieho; (k) najsviatočnejšiemu; (vidím) najsviatočnejšieho; (o) najsviatočnejšom; (s) najsviatočnejším;

(dvaja) najsviatočnejší; (bez) najsviatočnejších; (k) najsviatočnejším; (vidím) najsviatočnejších; (o) najsviatočnejších; (s) najsviatočnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) sviatočný; (bez) sviatočného; (k) sviatočnému; (vidím) sviatočný; (o) sviatočnom; (so) sviatočným;

(štyri) sviatočné; (bez) sviatočných; (k) sviatočným; (vidím) sviatočné; (o) sviatočných; (so) sviatočnými;


(jeden) sviatočnejší; (bez) sviatočnejšieho; (k) sviatočnejšiemu; (vidím) sviatočnejší; (o) sviatočnejšom; (so) sviatočnejším;

(štyri) sviatočnejšie; (bez) sviatočnejších; (k) sviatočnejším; (vidím) sviatočnejšie; (o) sviatočnejších; (so) sviatočnejšími;


(jeden) najsviatočnejší; (bez) najsviatočnejšieho; (k) najsviatočnejšiemu; (vidím) najsviatočnejší; (o) najsviatočnejšom; (s) najsviatočnejším;

(tri) najsviatočnejšie; (bez) najsviatočnejších; (k) najsviatočnejším; (vidím) najsviatočnejšie; (o) najsviatočnejších; (s) najsviatočnejšími;


ženský rod

(jedna) sviatočná; (bez) sviatočnej; (k) sviatočnej; (vidím) sviatočnú; (o) sviatočnej; (so) sviatočnou;

(dve) sviatočné; (bez) sviatočných; (k) sviatočným; (vidím) sviatočné; (o) sviatočných; (so) sviatočnými;


(jedna) sviatočnejšia; (bez) sviatočnejšej; (k) sviatočnejšej; (vidím) sviatočnejšiu; (o) sviatočnejšej; (so) sviatočnejšou;

(dve) sviatočnejšie; (bez) sviatočnejších; (k) sviatočnejším; (vidím) sviatočnejšie; (o) sviatočnejších; (so) sviatočnejšími;


(jedna) najsviatočnejšia; (bez) najsviatočnejšej; (k) najsviatočnejšej; (vidím) najsviatočnejšiu; (o) najsviatočnejšej; (s) najsviatočnejšou;

(dve) najsviatočnejšie; (bez) najsviatočnejších; (k) najsviatočnejším; (vidím) najsviatočnejšie; (o) najsviatočnejších; (s) najsviatočnejšími;


stredný rod

(jedno) sviatočné; (bez) sviatočného; (k) sviatočnému; (vidím) sviatočné; (o) sviatočnom; (so) sviatočným;

(tri) sviatočné; (bez) sviatočných; (k) sviatočným; (vidím) sviatočné; (o) sviatočných; (so) sviatočnými;


(jedno) sviatočnejšie; (bez) sviatočnejšieho; (k) sviatočnejšiemu; (vidím) sviatočnejšie; (o) sviatočnejšom; (so) sviatočnejším;

(štyri) sviatočnejšie; (bez) sviatočnejších; (k) sviatočnejším; (vidím) sviatočnejšie; (o) sviatočnejších; (so) sviatočnejšími;


(jedno) najsviatočnejšie; (bez) najsviatočnejšieho; (k) najsviatočnejšiemu; (vidím) najsviatočnejšie; (o) najsviatočnejšom; (s) najsviatočnejším;

(štyri) najsviatočnejšie; (bez) najsviatočnejších; (k) najsviatočnejším; (vidím) najsviatočnejšie; (o) najsviatočnejších; (s) najsviatočnejšími;

sviatočný [svia-, svá-; -oč-, -eč-] príd
1. týkajúci sa sviatku, sviatkov: pakli by ten vtery pryssel w den swateczni, tedy muoz tu wiecz konati na ten den žk 1473; zadny nema odchodit w nedelny, budto w swateczny den ca 1585; (v) swatečny den odwezlj to giste seno do Krupinj krupina 1692; magu dobry pozor daty desatnicy na wsseligaku mladu čeled budto swatečny wečer aneb i robotny večer zniev 1725; pamatag, abys deň swatéčny swetil kb 1757
2. určený na sviatok, na sviatky: slepek každy sedlak swiatecznich dawagy no 2 a wagecz no 20 k. n. mesto 1690; tak nanahle sem nemohol geg mentečku swyatočnu pryhotowit záturčie 1722; habitus solennis: swátečny kabát ks 1763
3. neobyčajný, nie každodenný: clamor festus: swátečny radost, weselost ks 1763

Zvukové nahrávky niektorých slov

sviatočný: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor