Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

svetlo¹ -a -tiel s.

1. viditeľné (elektromagnetické) žiarenie umožňujúce vnímanie zrakom: slnečné, mesačné, umelé s.; elektrické s., červené, tlmené s. osvetlenie; vstávať za s-a vo dne, op. za tmy

2. zdroj svetla, svietidlo, lampa: zapáliť, zahasiť s.; pouličné s-á; dones s.! motor. diaľkové, smerové s-á; cirk. → večné s.

3. iba mn. svetlá cestná svetelná signalizácia na reguláciu dopravy: na križovatke sú s., s. nefungujú

4. hovor. používanie elektr. energie na svietenie: poplatky za s.

● → uzrieť s. sveta; vyjsť na s. sveta prezradiť sa; postaviť niečo do priaznivého, nového s-a podať priaznivo, novo; to → vrhá zlé s. na niekoho, niečo; vniesť do niečoho s. objasniť; s-á a tiene niečoho dobré a zlé stránky; s. na konci tunela nádej na zlepšenie situácie;

vo svetle predl. s G kniž.: vo s-e nových výskumov;

svetielko -a -lok zdrob. k 1, 2, svetielce -a -lec s. zdrob. expr. k 1, 2

svetlý príd.

1. majúci slabšiu (farebnú) intenzitu, bledý, jasný, op. tmavý: s-é farby; s-é vlasy, oblečená vo s-ých šatách; s-é pivo, op. čierne

2. majúci dosť svetla, ožiarený svetlom, jasný, op. tmavý: s-á miestnosť

3. vydávajúci svetlo, žiariaci, jasný: s-é slnko, s. plameň

4. spôsobený, utvorený svetlom: s. kruh lampy, s-é škvrny na tráve

5. expr. radostný (význ. 1), šťastný, priaznivý: s-á budúcnosť, s-é stránky niečoho

6. kniž. vznešený (význ. 1), ušľachtilý: s. zjav, s-á pamiatka mŕtvych; byť s-ým príkladom;

svetlo² prísl. k 1 – 3, 5, 6 i vetná prísl. k 2: s. oblečený; bolo (už) s. bolo vidno, nebolo tma;

svetlosť -i ž.

1. k príd.

2. odb. vnútorný priemer, priestor (otvorov, oblúkov ap.): s. rúry, komína

nasvetlo, pís. i na svetlo prísl. ▶ na svetlý odtieň určitej farby; svetlou farbou; op. natmavo: n. pražená káva; n. nalakované drevo; n. odfarbené vlasy; cibuľku, múku n. osmažíme na oleji

svetlo¹, -a, -tiel str.

1. energia vyžarovaná z prírodných al. umelých zdrojov a umožňujúca vnímanie okolitého sveta zrakom (op. tma): slnečné, mesačné s., denné, ranné s., silné, slabé s., žlté, červené s.; pás, kužeľ, lúč s-a; zdroj s-a; s. slnka, s. lampy, s. kahanca, s. lustrov, s. reflektorov; s. plameňov; s. vatry; fakľové, lampové, elektrické, plynové, žiarovkové, neónové s.; Celá dolina zaskvela sa v jeho [mesiaca] magickom svetle. (Vaj.) Slnečné lúče vytvárali utešenú hru svetla a farieb. (Zúb.); hádzať vrhať, vrhnúť s. na niečo osvetľovať, osvetliť, ožarovať, ožiariť niečo: Zapadajúce slnko hádže na ňu svoje svetlo. (Kuk.) Jej svetielko otupne žiarilo za mútnym sklom lampáša a nehádzalo nijaké svetlo. (Jes-á) Ostré svetlo zalialo izbu (Jaš.) osvietilo. Nad stolom sa rozlialo svetlo (Laz.) rozsvietilo sa. Slnko stálo na poludní a lialo svoje jasavé vlny svetla na zem (Vaj.) svietilo. Mesiac zalieva steny svetlom (Letz) osvetľuje ich; pren.: V Jančušovom srdci bolo svetlo (Min.) bol spokojný, šťastný. Na svetlo z neslobody sú cesty ďaleké (Horov) na slobodu. V básni Baník vyslovil vieru, že už idú tí, čo sa prekopú k svetlu (A. Mat.) na slobodu, k lepšiemu, slobodnému životu; tŕnistá cesta za svetlom (Letz) za poznaním; Myslel som na svetlo svojej mladosti (Fig.) na milovanú osobu.

● vec má svoje svetlá a tiene kladnú i zápornú stránku; za s-a za dňa, za vidna; vydať niečo na s. uverejniť; uzrieť s. (sveta) a) narodiť sa, b) vyjsť tlačou, byť uverejnený; vychádzať, vyjsť na s. prezrádzať sa, prezradiť sa, vyjavovať sa, vyjaviť sa; vyniesť, vytiahnuť, vynášať, vyťahovať niečo na s. a) ukázať, ukazovať, urobiť, robiť viditeľným, b) prezradiť, prezrádzať; Každý mal niečo na jazyku, ale ani jeden sa s tým neodvážil na svetlo (Žáry) prezradiť to; stavať niečo (niekoho) do pekného s-a okrašľovať, robiť pekným, vychvaľovať, hovoriť o niečom, o niekom iba dobré veci; stavať sa do pekného (priaznivého) s-a okrašľovať sa, vychvaľovať sa, hovoriť o sebe iba v dobrom, robiť sa pekným, dobrým; stavať niečo do nového s-a objasňovať, vysvetľovať z nového hľadiska, podľa nových kritérií; stavať niečo do iného s-a dávať niečomu nový zmysel; ukázať sa, zjaviť sa, objaviť sa, odhaliť sa v inom s-e ináč ako doteraz, v inej podobe; ukázať sa, odhaliť sa v pravom s-e v skutočnej podobe, bez pretvárky, bez masky; vidieť niekoho, niečo v ružovom (čiernom, odpornom) s-e mať o niekom, o niečom iba dobrú, priaznivú (nedobrú, nepriaznivú, zlú) predstavu; ukázať sa v plnom s-e celkom jasne, veľmi názorne; opisovať niečo v dobrom (zlom) s-e kladne, priaznivo (nepriaznivo, záporne); vrhať, vrhnúť na niečo jasné, mocné s. objasňovať, objasniť niečo; vrhať, vrhnúť na niekoho, na niečo zlé s. poukazovať, poukázať na zlú stránku niekoho, niečoho; vnášať, vniesť, priniesť s. do niečoho objasňovať, objasniť, vysvetľovať, vysvetliť niečo; ukázať sa na s. vyjsť von, prestať byť skrytým; hovor. božie s. slnko, svetlo slnka: Treba s ním [s dieťaťom] ísť na božie svetlo, aby dostalo lesk a farbu. (Švant.) Čaká túžobne ako chorý božie svetlo po dlhej noci. (Kuk.); vyjsť, dostať sa na s. božie a) von, na čerstvý vzduch: Na tretí deň nám dovolil vyjsť na svetlo božie. (Zát.); b) dostať sa na verejnosť, do verejnosti, vyjsť najavo: Z dlhej chvíle si vyrozprávame i všetky cudzie tajnosti, ktoré nám kolú bok, chcejúc vyjsť na svetlo božie. (Jégé); expr. ide národ ako motýľ do svetla (Taj.) koná voslep, bez rozmyslenia;

2. zdroj svetla, svetelný zdroj, svietidlo, zariadenie vyžarujúce svetlo, lampa: zažať, zapáliť s., zahasiť, stlmiť s.; hovor. stiahnuť, s. stlmiť; vytiahnuť s. zosilniť (povytiahnutím knôtika na lampe, lampáši); stlmené, zatemnené s-á; Vyprevadil ju so svetlom až pred dom. (Taj.) Dvíha pohár a pomaličky si obzerá proti svetlu víno. (Laz.); večné s. a) cirk. malá lampa horiaca v kostole pred hlavným oltárom; b) náb. o posmrtnom živote v nebi, večná blaženosť: a svetlo večné nech im svieti časť modlitby veriacich za zomrelých; V niektorých domoch žmurkalo svetlo (Vaj.) svietilo sa. Slnce zapadalo, zložilo svetlá do sedla v pohorí (Červ.) zašlo za pohorie. Široká ulica pláva v svetlách (Kuk.) je veľmi osvetlená; pren. kniž.: s. poznania poznanie; pravda; s. vzdelania (Kost.) kultúra; s. rozumu rozum; s. oči (Vaj.) zrak;

3. osvetlenie, osvetľovanie: malé, slabé, tlmené s.; silné s.; Prostred plagátov v dobrom svetle viselo veľké plátno bez rámu. (Tat.) Bez svetla, povetria a v tých vlhkých studených múroch, bez slobody vädne, schne. (Taj.); umelé s-; fot. bleskové s. umelé svetlo používané pri fotografovaní;

4. hovor. prostriedok na svietenie (elektrina, petrolej ap.): Robili za stravu, peňazí sotva dostali na soľ, ocot a svetlo. (Taj.) Chova bola dobrá, kuriva a svetla tiež ušanovala. (Zgur.)

5. poľov. slang. (v mn. č.) oči zvieraťa;

svetielko, -a, -lok i svetielce, -a, -lec str. zdrob. expr. k 1, 2, 3

svetlo², ž. st. -ejšie prísl. obyč. v prísudku so sponou (už) je svetlo vidno, je deň (op. tma): V lete je o ôsmej ešte svetlo. (Vám.), pren. Niečo ho bolí, že v jeho vnútornostiach nie je najsvetlejšie (Kal.) niečo ho ťaží.

(jedno) svetlo; (bez) svetla; (k) svetlu; (vidím) svetlo; (hej) svetlo!; (o) svetle; (so) svetlom;

(dve) svetlá; (bez) svetiel; (k) svetlám; (vidím) svetlá; (hej) svetlá!; (o) svetlách; (so) svetlami;

svetlo¹ s
1. energia umožňujúca vnímanie zrakom, op tma: pakliz by chtiel geho sused protiw tomu vstawiti duom nebo stagi tak, ze by onomu swietlo vgial žk 1473; okno, kterymz swetlo ma swietiti do domu p. ľupča 1540; učjcimu se pri swetle woskowa swjce lepssj gest od logoweg kob 1666; swetlo a tma, Krystus a Belial nemohu spolu obstaťi tp 1691; swetlo slunečne swyma paprzkamy prerazi powetry pp 1734; poweďel Búh: Nech se stane swetlo, a učineno gest swetlo; y nazwal swetlo dňem a tmawosti noc kb 1757; luna pernox: prez celú noc mesyčné swetlo ks 1763
o očné s. zrak: oculorum, aciem praestringere: očny swetlo odňati ks 1763
• nad s. jasnejšie veľmi jasne, zreteľne: nad swetlo jasňéj viďeť múžeme, jak vzáctný u nich bil br 1785; prísť, vyjsť, ísť, pochádzať, vychádzať, vyviesť sa na s.
a) objaviť sa, vzniknúť: kdyby někdo něgaku czyrkew ukazaty chtel, ktera teprwa pred malo lety na swetlo wyssla šv 1675; patesco: wycházým na swětlo cl 1777;
b) vyjsť, vychádzať najavo, prezradiť sa, prezrádzať sa: pakli bi se gaka newernost na nekterim doznala, take tess y na swetlo wissla ca 17. st; kdiž faless geho na rolach skrzewa indžinirow stoličnych wedle miry na swetlo winde košeca 1785; geho newinnost na swetlo se wiwedla krupina 1798; na swetlo windu wssetkich lakomcow užere mik 18. st;
c) (o literárnych dielach, knihách) vyjsť, vychádzať tlačou: excidit libellus: wyssla na swetlo knjžka; enotuerunt tui versus: na swetlo prissli twé wersse; non audet esse in publico: nesmj na swetlo gjti ks 1763; v kraji temto od cirkevníkuv tak málo kníh na svetlo pochází; ňekolik péseň, kterím tlačári vždicki dokladajú, že jsú nové, dejžto aňi pameťi ňeni, v který čas po prvé na svetlo víjšli br 1785; dávať, niesť, prestierať, priniesť, vydať, vydávať, vyjadriť, vynášať, vystaviť, vyvolať na s. čo
a) zverejniť, zverejňovať niečo: to same wyswetlity a na swetlo wistawitj, co cely swet až posawad w skrytem mel och 17. st; rymska cyrkew na swetlo prestýra swe wiznáňy pp 1734; (Pán) ráno sud swúg wydá na swetlo kb 1757; aedo: weň wydáwám, weň wypússťam, na swetlo wynássám; omnia protahere in lucem: wssecko na swetlo nésti ks 1763; prawdu nezamlčjm, ale gj oprawdowe wygewjm a na swetlo wygadrjm poniky 1793;
b) prezradiť, prezrádzať niečo: aby to newinassel na swetlo, nebo mu hlawu neb ruku otnu liptov 1779; zebi prawdu mohel wiwolati na swetlo káz 18. st; tam se na swetlo prinesie wssecko proti Bohu ruhani, reptani mk 18. st;
c) koho porodiť niekoho: sweta spasitela Krista Jezisse sploďila a ze sweho prečisteho panenskeho žiwota na swetlo widala spr 18. st;
d) (o literárnych dielach, knihách) uverejniť, uverejňovať, publikovať: takoweto wecy pak y witissťene owssem na swetlo dáwagú pp 1734; w knyhach, ktere on componowal a na swetlo widal levoča 1752; widawagu se na swetlo rozlične knisski spr 1783; báť sa pravdy ako netopier s-a veľmi, ako čert kríža: bal se prawdy by netopir swetla tp 1691
2. zdroj svetla, lampáš, lampa ap.: pryssla hnedky moge žena za mnou zažnuce swetlo bacúrov 1641; dotud sedel s nim, dokud horelo w dome swetlo turiec 1649; hostinsky ze swetlem hodil po dome spiš 1716; kdiž zažali swetla, zbehli se okolo ny wssecy kb 1757; lychnus: swjca, swjtnik, lámpa, kahanec, swetlo ks 1763; pren w horiczem swetle swateho evangelium tc 1631; y w tmawem hrobe Pan Gežjss gest swetlem mym pop 1723–24; swetlo prawdi odporne mi bilo pt 1796; swetlo wiri oprawdiweg mik 18. st
o nebeské, veliké s., s. sveta nebeské teleso ako zdroj svetla: zatmenj welikjch swetel bjwa pro wloženj tretjho a zastjnenj kob 1666; stworene bili welike sweta swetla, slunce, mesic, oblaha nebeska y hwezdy ms 1758; (Boh) učjnil na obloze nebeskeg slunce, mesyc a gine swetla nebeske cs 18. st; hwjazdi su tjež velikja nebeskja swetlá hranovnica 18. st
3. schopnosť vidieť, zrak: (Pán) očisťowal malomocnych, slepym udelil swetlo
• s. (očí) tratiť, potratiť slepnúť, oslepnúť: kdiž mel ssest a padesát rokúw, swetlo očúw potratil kb 1757; elucifacio: oslepugem, otemňugem, swetlo tratjm ks 1763
4. život: placme, nebo se pominulo swetlo geho, to gest ziwot sj 18. st
5. prostriedok na svietenie: (zaplatili) krczmarowj swetlo a drewo štítnik 1651; skeltovali my na samu kuhniu fl 109, na samo svetlo vydali my fl 16 zborov 1690 lp; zaplatil sa deputat ročiti na drevo, na svetlo pukanec 1724; na swetlo a rgad fl 8 poniky 1793
6. objasnenie, vyloženie, výklad: timto protokolom hodnowernim a nalezitim swetlom vilozene gest zborov n. k. 1796

svetlo² p.
svetlý

svetlý príd
1. majúci dostatok svetla, osvetlený: nox sublustris: swětlá noc vtl 1679; tak nestidati neňy, aby zgewňe na ulyci pri swetlem dňy nehanbyl by se sskaredych hrychuw pp 1734; lucidus: gásny, swetly; illuminatus: oswetleny, swetly ks 1763
2. vydávajúci, vyžarujúci svetlo, osvetľujúci: swetly Kralomocz za dwanact rokuw prebehawa kob 1666; slunce swetlegssy a gaznegssy gest nezli tmawá noc vp 1764; P. Mariu gakožto nagswetlegssi Denicu wichazegici pripatrali spr 18. st
3. jasný, priezračný: vitreus: čisty, swetly, krehky, prehledny; specularis lapis: prehlédny kameň, swetly kameň ks 1763
• s. ako krištáľ číry, priezračný: ukázal my potok wodi žiwég, swetly gako krysstal blr 18. st
4. rozumný, zreteľný, jasný: swetlegssym úmyslem, peknegssim porádkem, wibornegssimy slowmy neb prodlaužým neb zkráťým swe pismo pp 1734; poznowu list ze swetlegssj specificatij, gak bi bilo se prodawalo, bil widany jelšava 1745
5. belasý, modrý: ffuty dwe, gedna swetla a druha čerwena trenčín 1645; pas hedbabny swetleg barwy; dwa swetlie ručnyike gereczkie skapali krupina 1690; 1737; cžerwičky modre neb swetle zustanu sn 1772; swetla barwa ňeb ňebeska, ta plawcum pryslucha a y kňezum, kteri k nebi obracagu ducha gp 1782
o s-á fialka bot f. voňavá Viola odorata: wezmi meliloti, swetleg fialky zeliny, každeg 3 hrsty rt 17. st; s-á ľalia bot rastlina z rodu kosatec Iris: nech proti tymto neduchom galles, ladek, šafrán, temián a swetleg lalige koren uwará w gednom zagdliku wody malinoweg bin 1799;
-e prísl k 1: lucide: gásňe, swetle ks 1763; k 4: prislowj gako y prirownanj recž swetle priozdobuwa kob 1666; rozum take swetle ukazuge, že Buch to wssecko učynit múže pp 1734; vilos mi svetlyéj to szpiszányé mca 1750;
svetlo² vetná prísl vidno: zadny negma trhu a mincze zdwihnuti, lez bude swietlo žk 1473; lucet: gásno gest, swetlo gest, swjtj se ks 1763; dokaváď svetlo bilo, v kríčkoch čučala br 1785;
po s-e,
za s-a prísl výrazy: že mj pomuže stado to za swetla domu doprawitj kt 1753; kedy ge lepsseg pracowaty, we dne čyly w nocy, we tme čyly po swetle mik 18. st
P atpn Giryka Swetlyka p. ľupča 1551