svetlo1 s
1. energia umožňujúca vnímanie zrakom, op tma: pakliz by chtiel geho sused protiw tomu vstawiti duom nebo stagi tak, ze by onomu swietlo vgial žk 1473; okno, kterymz swetlo ma swietiti do domu p. ľupča 1540; učjcimu se pri swetle woskowa swjce lepssj gest od logoweg kob 1666; swetlo a tma, Krystus a Belial nemohu spolu obstaťi tp 1691; swetlo slunečne swyma paprzkamy prerazi powetry pp 1734; poweďel Búh: Nech se stane swetlo, a učineno gest swetlo; y nazwal swetlo dňem a tmawosti noc kb 1757; luna pernox: prez celú noc mesyčné swetlo ks 1763
o očné s. zrak: oculorum, aciem praestringere: očny swetlo odňati ks 1763
• nad s. jasnejšie veľmi jasne, zreteľne: nad swetlo jasňéj viďeť múžeme, jak vzáctný u nich bil br 1785; prísť, vyjsť, ísť, pochádzať, vychádzať, vyviesť sa na s.
a) objaviť sa, vzniknúť: kdyby někdo něgaku czyrkew ukazaty chtel, ktera teprwa pred malo lety na swetlo wyssla šv 1675; patesco: wycházým na swětlo cl 1777;
b) vyjsť, vychádzať najavo, prezradiť sa, prezrádzať sa: pakli bi se gaka newernost na nekterim doznala, take tess y na swetlo wissla ca 17. st; kdiž faless geho na rolach skrzewa indžinirow stoličnych wedle miry na swetlo winde košeca 1785; geho newinnost na swetlo se wiwedla krupina 1798; na swetlo windu wssetkich lakomcow užere mik 18. st;
c) (o literárnych dielach, knihách) vyjsť, vychádzať tlačou: excidit libellus: wyssla na swetlo knjžka; enotuerunt tui versus: na swetlo prissli twé wersse; non audet esse in publico: nesmj na swetlo gjti ks 1763; v kraji temto od cirkevníkuv tak málo kníh na svetlo pochází; ňekolik péseň, kterím tlačári vždicki dokladajú, že jsú nové, dejžto aňi pameťi ňeni, v který čas po prvé na svetlo víjšli br 1785; dávať, niesť, prestierať, priniesť, vydať, vydávať, vyjadriť, vynášať, vystaviť, vyvolať na s. čo
a) zverejniť, zverejňovať niečo: to same wyswetlity a na swetlo wistawitj, co cely swet až posawad w skrytem mel och 17. st; rymska cyrkew na swetlo prestýra swe wiznáňy pp 1734; (Pán) ráno sud swúg wydá na swetlo kb 1757; aedo: weň wydáwám, weň wypússťam, na swetlo wynássám; omnia protahere in lucem: wssecko na swetlo nésti ks 1763; prawdu nezamlčjm, ale gj oprawdowe wygewjm a na swetlo wygadrjm poniky 1793;
b) prezradiť, prezrádzať niečo: aby to newinassel na swetlo, nebo mu hlawu neb ruku otnu liptov 1779; zebi prawdu mohel wiwolati na swetlo káz 18. st; tam se na swetlo prinesie wssecko proti Bohu ruhani, reptani mk 18. st;
c) koho porodiť niekoho: sweta spasitela Krista Jezisse sploďila a ze sweho prečisteho panenskeho žiwota na swetlo widala spr 18. st;
d) (o literárnych dielach, knihách) uverejniť, uverejňovať, publikovať: takoweto wecy pak y witissťene owssem na swetlo dáwagú pp 1734; w knyhach, ktere on componowal a na swetlo widal levoča 1752; widawagu se na swetlo rozlične knisski spr 1783; báť sa pravdy ako netopier s-a veľmi, ako čert kríža: bal se prawdy by netopir swetla tp 1691
2. zdroj svetla, lampáš, lampa ap.: pryssla hnedky moge žena za mnou zažnuce swetlo bacúrov 1641; dotud sedel s nim, dokud horelo w dome swetlo turiec 1649; hostinsky ze swetlem hodil po dome spiš 1716; kdiž zažali swetla, zbehli se okolo ny wssecy kb 1757; lychnus: swjca, swjtnik, lámpa, kahanec, swetlo ks 1763; pren w horiczem swetle swateho evangelium tc 1631; y w tmawem hrobe Pan Gežjss gest swetlem mym pop 1723–24; swetlo prawdi odporne mi bilo pt 1796; swetlo wiri oprawdiweg mik 18. st
o nebeské, veliké s., s. sveta nebeské teleso ako zdroj svetla: zatmenj welikjch swetel bjwa pro wloženj tretjho a zastjnenj kob 1666; stworene bili welike sweta swetla, slunce, mesic, oblaha nebeska y hwezdy ms 1758; (Boh) učjnil na obloze nebeskeg slunce, mesyc a gine swetla nebeske cs 18. st; hwjazdi su tjež velikja nebeskja swetlá hranovnica 18. st
3. schopnosť vidieť, zrak: (Pán) očisťowal malomocnych, slepym udelil swetlo
• s. (očí) tratiť, potratiť slepnúť, oslepnúť: kdiž mel ssest a padesát rokúw, swetlo očúw potratil kb 1757; elucifacio: oslepugem, otemňugem, swetlo tratjm ks 1763
4. život: placme, nebo se pominulo swetlo geho, to gest ziwot sj 18. st
5. prostriedok na svietenie: (zaplatili) krczmarowj swetlo a drewo štítnik 1651; skeltovali my na samu kuhniu fl 109, na samo svetlo vydali my fl 16 zborov 1690 lp; zaplatil sa deputat ročiti na drevo, na svetlo pukanec 1724; na swetlo a rgad fl 8 poniky 1793
6. objasnenie, vyloženie, výklad: timto protokolom hodnowernim a nalezitim swetlom vilozene gest zborov n. k. 1796
svetlo2 p.
svetlý
svetlý príd
1. majúci dostatok svetla, osvetlený: nox sublustris: swětlá noc vtl 1679; tak nestidati neňy, aby zgewňe na ulyci pri swetlem dňy nehanbyl by se sskaredych hrychuw pp 1734; lucidus: gásny, swetly; illuminatus: oswetleny, swetly ks 1763
2. vydávajúci, vyžarujúci svetlo, osvetľujúci: swetly Kralomocz za dwanact rokuw prebehawa kob 1666; slunce swetlegssy a gaznegssy gest nezli tmawá noc vp 1764; P. Mariu gakožto nagswetlegssi Denicu wichazegici pripatrali spr 18. st
3. jasný, priezračný: vitreus: čisty, swetly, krehky, prehledny; specularis lapis: prehlédny kameň, swetly kameň ks 1763
• s. ako krištáľ číry, priezračný: ukázal my potok wodi žiwég, swetly gako krysstal blr 18. st
4. rozumný, zreteľný, jasný: swetlegssym úmyslem, peknegssim porádkem, wibornegssimy slowmy neb prodlaužým neb zkráťým swe pismo pp 1734; poznowu list ze swetlegssj specificatij, gak bi bilo se prodawalo, bil widany jelšava 1745
5. belasý, modrý: ffuty dwe, gedna swetla a druha čerwena trenčín 1645; pas hedbabny swetleg barwy; dwa swetlie ručnyike gereczkie skapali krupina 1690; 1737; cžerwičky modre neb swetle zustanu sn 1772; swetla barwa ňeb ňebeska, ta plawcum pryslucha a y kňezum, kteri k nebi obracagu ducha gp 1782
o s-á fialka bot f. voňavá Viola odorata: wezmi meliloti, swetleg fialky zeliny, každeg 3 hrsty rt 17. st; s-á ľalia bot rastlina z rodu kosatec Iris: nech proti tymto neduchom galles, ladek, šafrán, temián a swetleg lalige koren uwará w gednom zagdliku wody malinoweg bin 1799;
-e prísl k 1: lucide: gásňe, swetle ks 1763; k 4: prislowj gako y prirownanj recž swetle priozdobuwa kob 1666; rozum take swetle ukazuge, že Buch to wssecko učynit múže pp 1734; vilos mi svetlyéj to szpiszányé mca 1750;
svetlo2 vetná prísl vidno: zadny negma trhu a mincze zdwihnuti, lez bude swietlo žk 1473; lucet: gásno gest, swetlo gest, swjtj se ks 1763; dokaváď svetlo bilo, v kríčkoch čučala br 1785;
po s-e,
za s-a prísl výrazy: že mj pomuže stado to za swetla domu doprawitj kt 1753; kedy ge lepsseg pracowaty, we dne čyly w nocy, we tme čyly po swetle mik 18. st
P atpn Giryka Swetlyka p. ľupča 1551