Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV priezviská

svetlý príd.

1. majúci slabšiu (farebnú) intenzitu, bledý, jasný, op. tmavý: s-é farby; s-é vlasy, oblečená vo s-ých šatách; s-é pivo, op. čierne

2. majúci dosť svetla, ožiarený svetlom, jasný, op. tmavý: s-á miestnosť

3. vydávajúci svetlo, žiariaci, jasný: s-é slnko, s. plameň

4. spôsobený, utvorený svetlom: s. kruh lampy, s-é škvrny na tráve

5. expr. radostný (význ. 1), šťastný, priaznivý: s-á budúcnosť, s-é stránky niečoho

6. kniž. vznešený (význ. 1), ušľachtilý: s. zjav, s-á pamiatka mŕtvych; byť s-ým príkladom;

svetlo2 prísl. k 1 – 3, 5, 6 i vetná prísl. k 2: s. oblečený; bolo (už) s. bolo vidno, nebolo tma;

svetlosť -i ž.

1. k príd.

2. odb. vnútorný priemer, priestor (otvorov, oblúkov ap.): s. rúry, komína

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
svetlý; svetlo prísl.; svetlosť ‑i ž.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bledý 1. majúci slabšiu farebnú intenzitu al. majúci odtieň s prevládajúcou bielou farbou (op. tmavý) • svetlý: obraz maľovaný bledými, svetlými farbami; bledé, svetlé vlasynevýraznýmdlý: nevýrazný, mdlý odtieňbezfarebnýbezfarbýkniž. bezkrvnýpriesvitný (o tele človeka): bezfarebné, bezkrvné pery; celý je bledý, priesvitnýbiely: mať bledú, bielu pleťpoblednutýpobledlýzblednutýpreblednutý (ktorý stratil sýtosť farby) • zried.: prebelenýprebielený (prestúpený, preniknutý bielou farbou): prebelené, prebielené rukyzried. ublednutý (Jégé)bledastýbledavýbledistý (trocha bledý, s nádychom do bleda) • priblednutýpribledý (priveľmi bledý) • vyblednutývyžltnutý: vyblednuté, vyžltnuté škatule vo výkladeexpr.: bledučkýbleduškýbledunkýbledulinký

2. p. slabý 2, 3 3. p. kritický2


jasný 1. vyznačujúci sa jasom, jasnosťou, žiarivosťou • žiarivýjasavý: jasné, žiarivé slnko, farby; jasné, jasavé hviezdysvetlýbledý (o jasnej farbe): svetlý, bledý odtieň zelenejzlatojasný (Sládkovič)zried. lúčistý (Jesenská)bezoblačnýbezmračný (bez oblakov, nezamračený): jasná, bezoblačná, bezmračná oblohaslnečný: slnečný deňhviezdnatýmesačný (plný jasných hviezd; s viditeľným, jasným mesiacom): hviezdnatá, mesačná nocrozjasnenývyjasnený (ktorý sa stal jasným; op. zatiahnutý, nejasný, zahmlený; obyč. o oblohe) • viditeľný: viditeľné končiare; jasný, viditeľný horizontčistýnezakalený (op. mútny, zakalený, kalný; o očiach) • expr. prejasný

2. ktorý možno hneď zbadať, rozoznať • zjavnýzrejmý: jasný, zjavný, zrejmý rozdielviditeľnýbadateľnýočividnýexpr. okatý: viditeľná, badateľná prevaha; očividný úmyselzreteľnýpriehľadnýpriezračnýexpr.: obyčajnýpraobyčajný: zreteľná, priehľadná, priezračná, obyčajná, praobyčajná ložpreukázateľnýpreukaznýevidentný: ide o preukázateľný, preukazný, evidentný podvodrukolapný: rukolapný dôkazhovor. vyslovený: vyslovená lož

3. ktorý je (vopred) určený, vymedzený, stanovený (op. nejasný, matný, hmlistý) • presnýurčitý (op. nepresný, neurčitý): jasná, presná predstava; jasný, určitý cieľujasnený: problém je ujasnený

4. ktorý možno ľahko chápať, ktorému možno dobre porozumieť (op. nejasný) • zrozumiteľnýpochopiteľný: jasný, zrozumiteľný, pochopiteľný výkladzreteľnýčistý: zreteľná, čistá výslovnosťjednoznačný (op. nejednoznačný, mnohoznačný): jednoznačná odpoveďnedvojzmyselný (bez narážky, skrytého významu): nedvojzmyselná reččitateľný: čitateľná politika, strana • školský: školský príklad

5. p. rozumný, triezvy 1 6. p. vľúdny 1, veselý 1 7. p. zvučný 1


jemný 1. príjemný, poddajný na dotyk (op. drsný, hrubý) • mäkký (op. tvrdý): jemná, mäkká vlna; jemné, mäkké tkaninyhebký (jemný a pružný): hebká pokožka, hebké vlasyľahkýpavučinkovýpavučinkovitýpavučinovitý (jemný ako pavučina): ľahký, pavučinkový, pavučinkovitý závojpáperistýpáperový (jemný a ľahký ako páperie): páperisté semená púpavyhladký (op. drsný): hladké ruky, hladká tvárpren. zamatový (obyč. o jemnej pokožke) • hodvábny (i pren.): jemný, hodvábny papier; hodvábne vlasyexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný) • expr.: hebučkýhebunkýhebulinký (veľmi hebký) • expr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký)

2. ktorý má veľmi dobrú akosť, kvalitu (obyč. o špeciálnych výrobkoch); svedčiaci o tom: jemné sklo, jemný porcelándelikátny: jemné, delikátne víno; jemná, delikátna chuťhovor. výberový: výberové maslovyberanýhovor.: fajnovýfajný: vyberané, fajnové, fajné potraviny, korenielahôdkovýpochúťkový: lahôdkové, pochúťkové syryexpr. jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký

3. ktorý má slabú intenzitu, malú mieru nejakej vlastnosti (op. silný, výrazný) • slabýnepatrnýnebadateľnýľahký: jemné, slabé chvenie; jemný, nepatrný, nebadateľný náznak, úsmev; ľahký vánok, dotyksvetlýbledýpastelový (o jemných farbách) • nevtieravýdecentný: nevtieravá, decentná vôňanevýraznýnenápadnýmierny: jemný, nevýrazný, nenápadný, mierny vzor, ornamentdiskrétnytlmený: diskrétne, tlmené svetlomäkkýnežný: mäkké tóny, nežný hlaspríjemnýlahodnýpoet. eolský (jemnosťou lahodiaci zmyslom; op. nepríjemný): príjemný, lahodný, eolský zvuk harfyprejemnenýrafinovaný (jemný, ale účinný): prejemnené, rafinované pôžitkárstvoexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný)

4. obyč. o ručnej práci, o výrobkoch vyžadujúcich takú prácu • presnýprecízny: jemná, presná, precízna robota filigránskydetailnýdrobnýkrehkýminuciózny (jemne vypracovaný, malých rozmerov): filigránska, detailná práca zlatníka; drobný, krehký šperkkniž. subtílny: subtílna mreža, subtílne vypracovanieexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný)

5. schopný presne, do detailov rozlišovať; prispôsobený na presné rozlišovanie • citlivýdobrý: jemný, citlivý sluch; jemný, dobrý čuch; jemný, citlivý prístrojpresný: jemná, presná mechanika; presné rozlišovaniebystrý: bystrý pozorovací talentvycibrenývybrúsený: vycibrený vkus, vybrúsený cit pre niečoexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký

6. ktorý sa vyznačuje citlivosťou, miernosťou, slušnosťou (o človeku); svedčiaci o jemnosti (op. hrubý, drsný) • citlivýjemnocitný (op. necitlivý): jemná, citlivá, jemnocitná ženaútlocitnýprejemnený (veľmi jemný): útlocitná, prejemnená duša; prejemnený vkusútlykrehký (jemný obyč. svojím výzorom): útle, krehké dievčakniž. subtílny: subtílna tvár, subtílne črtynežný (prejavujúci, vyjadrujúci nehu): nežná bytosť, rukapren. expr. al. pejor. skleníkový: skleníková krásauhladenýkultivovanýdistingvovaný: uhladené, kultivované, distingvované správanievyberanýdelikátnyhovor.: fajnovýfajný; noblesnýhovor., obyč. iron. nóbl (neskl.): vyberaný, delikátny, fajnový človek; nóbl dámazduchovnenýkniž. preduchovnený (s jemnou dušou, zameraný na duchovnú oblasť) • éterický (jemný ako vzduch; obyč. o človeku) • zjemnenýodb.: eufemickýeufemistický: zjemnený, eufemistický výrazexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný)

7. p. slabý, ľahký 8. p. komorný 1


priaznivý 1. založený na priazni, prejavujúci priazeň • žičlivýprajný: priaznivý, žičlivý, prajný osud; priaznivý, žičlivý, prajný postoj, vzťah; žičlivé, prajné pomery, okolnosti

2. ktorý vyhovuje istým podmienkam, nárokom, potrebám a pod. (op. nepriaznivý) • dobrý (op. zlý): priaznivý, dobrý rok; vyvolať priaznivý, dobrý dojemexpr. požehnaný: počasie bolo pre úrodu požehnanévyhovujúcivhodný: vyhovujúci, vhodný terénpekný (o počasí) • šťastnýsvetlýradostný (plný šťastia, radosti): šťastná, svetlá, radostná budúcnosť; prežili spolu šťastné, svetlé, radostné obdobiekladnýpozitívny: kladná, pozitívna kritika; kladný, pozitívny výsledok


slabý 1. ktorý má málo fyzickej sily (op. silný): je slabá ako muchaneodolnýkrehký (ktorý nie je dostatočne fyzicky ani psychicky silný; ktorý nedokáže odolávať chorobe, väčšiemu zaťaženiu, zmenám a pod.): neodolný, krehký organizmuschabývetchý: iba duša chodí spávať do jeho chabého, vetchého telalek. astenickýmalátnyochabnutýoslabenýzoslabnutýzoslabenýoslabnutývysilený (telesne): astenický pacient; malátne, ochabnuté, oslabené, zoslabnuté, oslabnuté, vysilené dieťa nevládze chodiťchatrnýneduživýpodlomenýlabilný (slabý v dôsledku chorľavosti): chatrné, neduživé, podlomené, labilné zdravie; neduživý starecnevládnybezvládnynemohúciumdlenýumdletý (ktorý stratil silu): ležať nevládny, bezvládny, nemohúci v posteli; sedieť umdlený, umdletýháklivýchúlostivýcitlivý: je slabý, háklivý, chúlostivý, citlivý na žalúdokchymražnýexpr.: mľandravýdengľavýcintľavý: mľandravé svaly; dengľavé, cintľavé dieťavybiedený: popoháňal vybiedené koneexpr.: slabučkýslabunkýslabuškýslabulinkývetchučký (veľmi slabý) • prislabý (príliš slabý)

p. aj chudý

2. ktorý je nevyhovujúci, nedostačujúci z nejakého hľadiska (op. silný, veľký) • nedostatočnýnevyhovujúcinepostačujúci: predložiť iba slabé, nedostatočné dôkazy; slabé, nevyhovujúce, nepostačujúce ziskymalýneveľký (op. veľký, bohatý) • chabý: malá, neveľká úroda; chabý roknevýdatnýmizerný: nevýdatný, mizerný spánoknízkychatrnýbiednyskromný: nízka návštevnosť divadiel; chatrné, biedne príjmy; žiaci s biednymi, veľmi skromnými znalosťamipodpriemernýpodnormálny (slabší ako priemer): podpriemerný študent, výkonexpr. tenký: tenký obedskúpypriskúpy (príliš skúpy) • kniž. sporý: skúpe, sporé slnkobledýexpr.: úbohýpramizernýpren. expr. čajový (veľmi slabý): bledá nádej na víťazstvo; to sú úbohé, pramizerné výsledkyriedky: riedka polievkamatný: matné spomienky, matná predstava o budúcnostikrátkyderavýsklerotickýzábudlivý (o pamäti) • zlýprislabý (príliš slabý) • expr.: slabučkýslabuškýslabulinkýslabunký

3. ktorý má malú intenzitu (op. silný): slabý údertichýtlmenýpridusenýšepkavýšeptavýševelivýtenkýexpr. zadrhnutý (o hlase, zvuku): slabé, tiché, tlmené, pridusené stonanie; prevravela slabým, šepkavým, šeptavým, ševelivým, tenkým hlasombledýsvetlý (o farbe): bledý, svetlý modrý odtieňnevýraznýnejasnýnezreteľný: nevýrazné tóny, nejasné svetlo; slabý, nezreteľný spevnepatrnýnebadateľnýjemný: pery sa mu roztiahli do nepatrného, nebadateľného, jemného úsmevuchabýnepostrehnuteľnýnebadaný: chabé sneženie, nepostrehnuteľný, nebadaný záblesk na oblohelek. nitkovitý: slabý, nitkovitý pulzexpr. škamravýzried. mrkotný (o slabom svetle) • poet. mrivýprislabý (príliš slabý)

4. ktorý má málo predpokladaných schopností, želaných vlastností (o človeku; op. schopný, dobrý, kvalitný) • chabý: slabý, chabý žiakneschopnýzlý: neschopný, zlý odborníknetalentovanýneúspešnýneuznávaný: slabý, netalentovaný, neúspešný herec; neuznávaný umelecpren. expr. čajový: čajový spevák,prislabý

5. p. poddajný 2 6. p. útly 1, tenký 1, 3, chudý 7. p. bezmocný 1, 2 8. p. zlý 2


slnečný ktorý súvisí so slnkom, patriaci slnku • odb. solárny: slnečný, solárny rok, kalendárjasnýbezoblačnýsvetlý (plný slnka, slnkom zaliaty): jasný deň, bezoblačné počasie, svetlý bytkniž. slnný: slnná záhrada (Karvaš)


svetlý 1. ktorý má slabšiu farebnú intenzitu (op. tmavý) • bledý: obľubovať svetlé, bledé tóny fariebjasný (ktorý má svetlý a žiarivý odtieň; op. matný): prsteň s jasným červeným kameňomžltýhovor.: blonďavýblond (neskl.)plavý (o farbe vlasov); biely (o pečive a pod.; op. tmavý, čierny) • pobelavý: pobelavá pleťexpr.: svetlučkýsvetlunký: svetlučká, svetlunká žltá farba

2. ktorý má dosť (denného) svetla (op. tmavý) • slnečnýjasný: svetlá miestnosť; slnečný, jasný bytpresvetlený: presvetlený ateliérzried.: lúčistý (Jesenská)vidný

3. expr. ktorý je pozitívne hodnotený • príjemný: jediná svetlá, príjemná stránka vecijasný: jasná spomienka na detstvošťastnýradostný: mať šťastné, radostné obdobie v životepriaznivý: svetlé dni (op. čierne) • nádejnýperspektívnyskvelý: nádejná, perspektívna, skvelá budúcnosť

4. kniž. ktorý je výnimočný a pozitívny zároveň, ktorý pôsobí ako svetlo • vynikajúciušľachtilývýnimočný: svetlý, vynikajúci, ušľachtilý, výnimočný zjavdobrý: byť svetlým, dobrým príkladomnezabudnuteľný: svetlá, nezabudnuteľná pamiatka mŕtvych

5. p. jasný 1


šťastný ktorý je plný šťastia, radosti a spokojnosti; ktorý je prejavom šťastia (op. nešťastný) • šťastlivý: šťastný, šťastlivý výhercablažený: šťastná, blažená matka; mať na tvári šťastný, blažený úsmevblaživýkniž. blahýpoet. zried. preblahý: usínať s blaživým, blahým, preblahým pocitomradostnýjasavýexpr. plesavý: radostný, jasavý, plesavý smiechveselýnatešenýrozjasanýrozjasnenýrozjarenýrozšťastnený: veselá, rozjasaná, rozjarená tvár; láska sa zračí v jeho rozjasnených, rozjarených očiachkniž. blahoslavený (Kukučín, Smrek)dobrývydarený: šťastný, dobrý, vydarený rokradostiplný: radostiplné Vianoceúspešnýpožehnanýpriaznivýžičlivýexpr. svetlý: mať za sebou úspešný deň; po šesťdesiatke prežil ešte pár požehnaných rokov; očakávala priaznivú, svetlú budúcnosťpríjemný: spomínať na príjemné chvíle spoločného životazávideniahodný: závideniahodný osud, životexpr. zlatý: staré zlaté časy, zlatá mladosťexpr.: prešťastnýprešťastlivý (veľmi šťastný)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

svetlý príd.

1. (obyč. o farbe predmetov) jasného odtieňa, slabej farebnej intenzity, bledý, jasný, málo sýty (op. tmavý): s-é vlasy, s-é oči; s-á farba, s-é šaty; Oblečené má pekné svetlé háby. (Taj.); s-é pivo; V svetlej hmle sa ukazuje budova (Kuk.) priezračnej, riedkej; mal. oker s.;

2. ktorýnadostač denného svetla, osvetlený, ožiarený prirodzeným, slnečným, denným svetlom, slnečný, jasný (op. tmavý): s-á miestnosť, izba; s-é ovzdušie; s. vzduch čistý, priesvitný; Noc nebola ani tmavá, ani svetlá. (Min.) Pozastal som náhle svetlej stred čistiny. (Hviezd.); stav. s-á výška (napr. miestnosti) medzi vnútornými stenami

mať s-ú stránku (s-é stránky) dobrú, kladnú vlastnosť, prednosť (dobré vlastnosti, prednosti): Každá vec má svoje svetlé i stínne stránky. (Bodic.); mať s-ú chvíľu (s-é chvíle) a) (o chorom) byť pri plnom vedomí; b) o okamihu, o čase hlbokého, jasného poznania niečoho;

3. vydávajúci, vyžarujúci svetlo, žiariaci, osvetľujúci, žiarivý, jasný: Čierny zástup pod svetlým slnkom bol vážne pochmúrny. (Min.) Vatra, z ktorej svetlý plameň vzblkuje. (Dobš.); bás. Svetlá sa nebom jasnosť pohýna. (Sládk.); pren. Krštenia a svadby sú svetlými bodmi, osvetľujúcimi temný obzor služby hlásnickej (Podj.) radostnými chvíľami. Predsa sa na jednom svetlom bode pristavila jeho štvaná myseľ spije sa. (Jaš.)

kniž. byť s-ým príkladom slúžiť ako veľký vzor; česť jeho s-ej pamiatke prejav úcty pri spomienke na zosnulého;

4. utvorený svetlom, spôsobený svetlom: s. kruh lampy; s-é škvrny; Na náprotivnej stene zjavil sa svetlý tieň. (Hor.) V tme čosi zafrnčalo, zatrešťalo a dvere sa rozleteli do svetlého obdĺžnika. (Urb.)

5. expr. múdry, rozumný, rozvážny, jasný; vynikajúci: s-á myšlienka; s. um, pren. i vynikajúci človek (Vaj.); Vráť sa do srdca, ó, vráť, svetlý duchu! (Hviezd.) A prv než poviem jednu jasnú vetu svetlú. (Kost.)

6. zried. zjavný, zrejmý, nepochybný, istý, jasný: že násilie mu vzalo život, je svetlá, neodškriepna vec. (Hviezd.)

7. expr. radostný, potešiteľný, šťastný: s-á budúcnosť, s-á nádej, s. zjav, s-é perspektívy; s-é časy, s. pocit, cit; Nemal svetlej rozpomienky na kraj rodný. (Vaj.)

8. nár. belasý, modrý: Pozerajte na mňa, aký som pekný v novom svetlom, žlto vyšnurovanom dolománe. (Kal.) Veseckých címer nosí totiž sedem zlatých jahôd v svetlom poli. (Hruš.); domy natreté svetlou farbou (Kuk.);

9. zried. (o zvuku) čistý, jasný: svetlé trilky vtáčie (Horov)

Morfologický analyzátor

svetlý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) svetlý; (bez) svetlého; (k) svetlému; (vidím) svetlého; (o) svetlom; (so) svetlým;

(dvaja) svetlí; (bez) svetlých; (k) svetlým; (vidím) svetlých; (o) svetlých; (so) svetlými;


(jeden) svetlejší; (bez) svetlejšieho; (k) svetlejšiemu; (vidím) svetlejšieho; (o) svetlejšom; (so) svetlejším;

(dvaja) svetlejší; (bez) svetlejších; (k) svetlejším; (vidím) svetlejších; (o) svetlejších; (so) svetlejšími;


(jeden) najsvetlejší; (bez) najsvetlejšieho; (k) najsvetlejšiemu; (vidím) najsvetlejšieho; (o) najsvetlejšom; (s) najsvetlejším;

(dvaja) najsvetlejší; (bez) najsvetlejších; (k) najsvetlejším; (vidím) najsvetlejších; (o) najsvetlejších; (s) najsvetlejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) svetlý; (bez) svetlého; (k) svetlému; (vidím) svetlý; (o) svetlom; (so) svetlým;

(tri) svetlé; (bez) svetlých; (k) svetlým; (vidím) svetlé; (o) svetlých; (so) svetlými;


(jeden) svetlejší; (bez) svetlejšieho; (k) svetlejšiemu; (vidím) svetlejší; (o) svetlejšom; (so) svetlejším;

(štyri) svetlejšie; (bez) svetlejších; (k) svetlejším; (vidím) svetlejšie; (o) svetlejších; (so) svetlejšími;


(jeden) najsvetlejší; (bez) najsvetlejšieho; (k) najsvetlejšiemu; (vidím) najsvetlejší; (o) najsvetlejšom; (s) najsvetlejším;

(tri) najsvetlejšie; (bez) najsvetlejších; (k) najsvetlejším; (vidím) najsvetlejšie; (o) najsvetlejších; (s) najsvetlejšími;


ženský rod

(jedna) svetlá; (bez) svetlej; (k) svetlej; (vidím) svetlú; (o) svetlej; (so) svetlou;

(tri) svetlé; (bez) svetlých; (k) svetlým; (vidím) svetlé; (o) svetlých; (so) svetlými;


(jedna) svetlejšia; (bez) svetlejšej; (k) svetlejšej; (vidím) svetlejšiu; (o) svetlejšej; (so) svetlejšou;

(štyri) svetlejšie; (bez) svetlejších; (k) svetlejším; (vidím) svetlejšie; (o) svetlejších; (so) svetlejšími;


(jedna) najsvetlejšia; (bez) najsvetlejšej; (k) najsvetlejšej; (vidím) najsvetlejšiu; (o) najsvetlejšej; (s) najsvetlejšou;

(tri) najsvetlejšie; (bez) najsvetlejších; (k) najsvetlejším; (vidím) najsvetlejšie; (o) najsvetlejších; (s) najsvetlejšími;


stredný rod

(jedno) svetlé; (bez) svetlého; (k) svetlému; (vidím) svetlé; (o) svetlom; (so) svetlým;

(štyri) svetlé; (bez) svetlých; (k) svetlým; (vidím) svetlé; (o) svetlých; (so) svetlými;


(jedno) svetlejšie; (bez) svetlejšieho; (k) svetlejšiemu; (vidím) svetlejšie; (o) svetlejšom; (so) svetlejším;

(štyri) svetlejšie; (bez) svetlejších; (k) svetlejším; (vidím) svetlejšie; (o) svetlejších; (so) svetlejšími;


(jedno) najsvetlejšie; (bez) najsvetlejšieho; (k) najsvetlejšiemu; (vidím) najsvetlejšie; (o) najsvetlejšom; (s) najsvetlejším;

(dve) najsvetlejšie; (bez) najsvetlejších; (k) najsvetlejším; (vidím) najsvetlejšie; (o) najsvetlejších; (s) najsvetlejšími;

svetle p.
svetlý


svetlo2 p.
svetlý


svetlý príd
1. majúci dostatok svetla, osvetlený: nox sublustris: swětlá noc vtl 1679; tak nestidati neňy, aby zgewňe na ulyci pri swetlem dňy nehanbyl by se sskaredych hrychuw pp 1734; lucidus: gásny, swetly; illuminatus: oswetleny, swetly ks 1763
2. vydávajúci, vyžarujúci svetlo, osvetľujúci: swetly Kralomocz za dwanact rokuw prebehawa kob 1666; slunce swetlegssy a gaznegssy gest nezli tmawá noc vp 1764; P. Mariu gakožto nagswetlegssi Denicu wichazegici pripatrali spr 18. st
3. jasný, priezračný: vitreus: čisty, swetly, krehky, prehledny; specularis lapis: prehlédny kameň, swetly kameň ks 1763
s. ako krištáľ číry, priezračný: ukázal my potok wodi žiwég, swetly gako krysstal blr 18. st
4. rozumný, zreteľný, jasný: swetlegssym úmyslem, peknegssim porádkem, wibornegssimy slowmy neb prodlaužým neb zkráťým swe pismo pp 1734; poznowu list ze swetlegssj specificatij, gak bi bilo se prodawalo, bil widany jelšava 1745
5. belasý, modrý: ffuty dwe, gedna swetla a druha čerwena trenčín 1645; pas hedbabny swetleg barwy; dwa swetlie ručnyike gereczkie skapali krupina 1690; 1737; cžerwičky modre neb swetle zustanu sn 1772; swetla barwa ňeb ňebeska, ta plawcum pryslucha a y kňezum, kteri k nebi obracagu ducha gp 1782
o s-á fialka bot f. voňavá Viola odorata: wezmi meliloti, swetleg fialky zeliny, každeg 3 hrsty rt 17. st; s-á ľalia bot rastlina z rodu kosatec Iris: nech proti tymto neduchom galles, ladek, šafrán, temián a swetleg lalige koren uwará w gednom zagdliku wody malinoweg bin 1799;
-e prísl k 1: lucide: gásňe, swetle ks 1763; k 4: prislowj gako y prirownanj recž swetle priozdobuwa kob 1666; rozum take swetle ukazuge, že Buch to wssecko učynit múže pp 1734; vilos mi svetlyéj to szpiszányé mca 1750;
svetlo2 vetná prísl vidno: zadny negma trhu a mincze zdwihnuti, lez bude swietlo žk 1473; lucet: gásno gest, swetlo gest, swjtj se ks 1763; dokaváď svetlo bilo, v kríčkoch čučala br 1785;
po s-e,
za s-a prísl výrazy: že mj pomuže stado to za swetla domu doprawitj kt 1753; kedy ge lepsseg pracowaty, we dne čyly w nocy, we tme čyly po swetle mik 18. st
P atpn Giryka Swetlyka p. ľupča 1551

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko SVETLÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 11×, celkový počet lokalít: 5, v lokalitách:
ČAKLOV, okr. VRANOV NAD TOPĽOU – 3×;
TUŽINA, okr. PRIEVIDZA – 3×;
DOBROČNÁ (obec LIEŠŤANY), okr. PRIEVIDZA – 2×;
RAJEC, okr. ŽILINA – 2×;
HANDLOVÁ, okr. PRIEVIDZA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor