svet, -a m.
1. vesmír, kozmos: vznik s-a, koniec, zánik s-a; materiálny s.; poznateľnosť s-a, zákonitosti s-a, podstata s-a; objektívny s. existujúci nezávisle od nášho vedomia;
2. v mn. č. svety nebeské, vesmírne telesá, hviezdy: vesmír sa skladá z rôznych svetov; ďaleké s-y; hviezdne s-y galaxie; Hľadela smutne na nočnú oblohu, na ktorej trblietali sa svety-hviezdy. (Jégé)
● aj keby sa svety rúcali (Urb.) za každých okolností; expr. delia nás svety sme od seba veľmi ďaleko; ležia medzi nami svety sú medzi nami veľké prekážky; mať všetky svety (Tim.) všetko;
3. zemeguľa, zem so všetkým, čo je na nej: národy s-a, jazyky s-a; (ísť na) kraj s-a; rozdeliť (si) s.; šestina s-a expr. o Sovietskom sväze; hovor. pochodiť s., kus s-a, celý široký s.; (všetky) končiny s-a; štyri strany s-a; ôsmy div s-a (niekedy iron.) niečo mimoriadne vzácne; Nový s. starší názov Ameriky (niekedy i Austrálie.); Starý s. starší názov pre Európu, Áziu a Afriku; bibl. mocní tohoto sveta tí, ktorí panujú; mapa čiastok s-a; Tešili sa, že sme na svete (Fig.) že žijeme. Hej, hor’ sa, sveta proletári. - šport. majster s-a; majstrovstvo s-a (vo futbale, v hokeji, v krasokorčuľovaní ap.); geogr. Strecha sveta Pamír
● prísť na s., uzrieť svetlo s-a narodiť sa; odísť, odobrať sa zo s-a, rozlúčiť sa so s-om zomrieť; zniesť, sprevodiť niekoho (niečo) zo s-a zabiť, zavraždiť al. spôsobiť smrť niekoho (zničiť al. stratiť niečo); dokiaľ (čo) s. s-om bude (stojí) vždy (odjakživa); hovor. expr. od stvorenia sveta odpradávna, od vekov; hovor. začať (napr. rozprávať) od potopy s-a od samého začiatku; expr. (ani) za (živý) s., za nijaký s., za nič na s-e v žiadnom prípade, za žiadnu cenu, nijako nie; bude nám s-a (žiť), bude nám tri s-y bude nám dobre, budeme sa mať výborne; expr. urobiť (spraviť) dieru do s-a vykonať niečo neobyčajné, dosiahnuť veľký úspech, častejšie iron. nič nevykonať; mlieť, tárať, trepať, vravieť, hovoriť, písať do s-a nerozumne, bez súvisu, bez rozmyslu; expr. (starý, veľký) ako s. veľmi; svet sa prevrátil (Tim.) stalo sa niečo neobyčajné; (nevie), ako sa s. točí, ako s. beží, ako to na s-e chodí a) čo sa deje, b) aké sú v živote problémy; tak tento s. beží tak to na svete býva; roztrubovať, trúbiť do s-a rozchyrovať; hýbať s-om mať veľkú moc, mať veľký vplyv; čo som na s-e odkedy žijem; daj sa mi s-e, novšie pís. dajsamisvete;
4. život ľudí na zemi: pozemský svet (Ondr., Zúb.); Všetko premárni alebo podpáli a potom si i sám o svet príde. (Tim.) Zažil viacej za deň sveta jak za dlhé teraz letá. (Horal) Maľovala jej svet v pestrých farbách. (Vaj.); byť ďaleko od sveta (Ai.); Mňa čaká iný svet. (Fig.); úklady s-a; bibl. synovia s-a svetsky zmýšľajúci ľudia
● užívať s., užiť s-a oddávať sa, oddať sa svetským rozkošiam, zábavám a radostiam; mať sa (čulo) k s-u počínať si veľmi šikovne, snaživo, byť živý, bystrý, šikovný; zaviazať si s. obmedziť si istým spôsobom voľnosť v konaní, v počínaní (napr. o nešťastnom vydaji, o nešťastnej ženbe); môj ty svete! zvolanie, povzdychnutie; hovor.: si mojím celým s-om tým, čo mi je najdrahšie, všetkým; druhý s., záhrobný s. posmrtný život, záhrobie; hovor. ísť, odisť na druhý s. zomrieť, umrieť; na onom s-e po smrti;
5. cudzina, cudzie, ďaleké kraje: ísť, vybrať sa, pustiť sa do s-a, potĺkať sa, túlať sa s-om, po s-e; roztratiť sa po s-e; Vrátili sa zo šíreho sveta a skúsili všeličo. (Ráz.) Skúsil si sveta, videl si veľa. (Zgur.) Zo sveta nič neposielajú. (Fr. Kráľ) Ty sa najlepšie vyznáš, bol si vo svete. (Al.)
6. hromad. ľudia, verejnosť; ľudstvo: dobrý, zlý s., pospolitý s.; robotný svet (Krno) pracujúci; nájomný svet (Fig.) nádenníci; cudzí svet (Kuk.) neznámi ľudia; mladý svet (Vaj-) mládež; ísť medzi s.; súci medzi s.; ukázať sa na s., chvastať sa pred s-om; V dedine sa svet pozná ako v rodine. (Ráz.-Mart.) Bývame trochu od sveta (Urb.) vzdialení od ľudí. Na pohreb sa zišlo mnoho sveta. (Vaj.) Čo svet na to? (Taj.) Radšej nech sa svet smeje. (Kuk.); na hanbu s-a na posmech verejnosti; (robiť niečo) na vospust s-a bez rozmyslu, bez uváženia
● od výmyslu s-a všelijako, na všelijaký spôsob; na div s-a na počudovanie; obrátiť niečo na smiech, posmech s-a urobiť si posmech z niečoho; (to) s. nevidel (nepočul), videl (počul) to s.? výraz vyjadrujúci začudovanie, rozhorčenie nad niečím; vyzerať na s., byť, vyzerať k s-u byť súci, schopný; div sa, svete! výraz počudovania nad niečím; od nepamäti (pamäti) s-a, čo s. pamätá pokiaľ sa ľudia pamätajú;
7. okruh, spoločnosť ľudí toho istého zamestnania, tých istých záujmov, rovnakého pohlavia ap.: literárny, hudobný, umelecký, divadelný, vedecký, učený, vzdelaný s.; ženský s., chlapský, mužský s., detský s.; kapitalistický, imperialistický, koloniálny s.; socialistický s.; slovanský s. Slovania; slovenský s. slováci; arabský s. Arabi; dáma vysokého sveta (Ráz.) z okruhu ľudí vysokého postavenia; mravy veľkého sveta (Vaj.) vysoko postavených ľudí;
8. osobitná oblasť, sféra života, javov, veci ap.; okruh, pole: rastlinný živočíšny s., neorganický, organický s. kultúrny, politický s.; s. poézie, s. kníh, s. snov; rozprávkový s.; duchovný s.; s. dobra, zla; Pohrúžil sa v abstraktné svety nemeckých mysliteľov. (Vaj.) Tento vývin smeruje od veľmi výlučného záujmu o psychické stavy k svetu predmetov. (A. Mat.) Nemecká romantika otvorila mu nové svety. (Vlč.)
9. okruh, rozsah znalostí, vedomostí, názorov, psychiky u človeka, (duševný) obzor: myšlienkový s.; citový s., duševný s., vnútorný s. (človeka); s. dieťaťa, s. dospelých; Ľudia majú svoje tajomstvá, svoje neprezradené kútiky a svety. (Fig.) Tvoj svet je denné jasno — môj nočná tma. (Vaj.) O čo inakší je jeho svet a vôbec svet mladšej generácie. (Krno)
10. prostredie, v ktorom niekto žije, pracuje, pohybuje sa: uzavretý svet študentov a profesorov (Lety); So. svetom svojho otca pretrhol všetky zväzky. (Zúb.); žiť v nepriateľskom s-e; Našla zákonitosti v tomto svete malého okresného mestečka. (Min.) Písací stôl, pred stolom oblok, okolo mňa drevené steny provizórneho baraka, olepené pestrými plagátmi — to je ten môj svet. (Bedn.)
11. spoločenský poriadok, istý spôsob života, (životné) pomery: dnešný, starý, nový s.; povojnový s. (Min.); prevrátiť s.; zmena s-a (Štítn.); vybudovať ľudskejší, spravodlivejší s.; Drž sa takého sveta, takých poriadkov, aké sú. (Smrč.) Teraz je už iný svet. (Ráz.)
12. okolie, okolitý kraj: Každý chce si synka usadiť k oknu, aby videl svet. (Gab.) Vyšla som do poľa a rozhliadla sa po šírom svete. (Janč.) Len sadnúť, lebo sa mi svet točí (Taj.) je mi mdlo, mám závrat. Čo tu žijú, ani sa svetom nerozhliadnu (Tat.) nikde nejdú. Aký je len ten svet utešený okolo nás. (Janč.); svetík, -a m. zdrob. expr. obyč. iron. k 3, 7, 8, 9, 10