svedomitý príd. konajúci povinnosti zodpovedne a spoľahlivo; statočný; svedčiaci o tom: s. človek, pracovník, v práci je s.; s-é štúdium;
svedomito, svedomite prísl.: s. pracovať;
svedomitosť -i ž.
svedomito, svedomite 2. st. -tejšie prísl.
svedomitý príd.
1. konajúci, správajúci sa podľa svedomia, poriadny, na ktorého sa dá spoľahnúť, riadne vykonávajúci svoje povinnosti, poctivý: s. človek, s-á zena, gazdiná; s. pracovník; Hráško bol svedomitý strážnik. (Vaj.) Dievčatá sú často v práci svedomitejšie ako chlapci. (Heč.)
2. vykonávaný, konaný riadne, dôkladne, riadny, dôkladný: s-á práca; Každý si očistil zamastené prsty svedomitým oblízaním a utieraním do obrusa. (Jégé);
svedomite (star. i svedomito) prísl.
1. poctivo, čestne, poriadne, podľa najlepšieho svedomia: s. pracovať, študovať, vykonávať svoje povinnosti; Slúžili obaja verne, spoľahlivo a svedomite. (Fr. Kráľ) Dúfam, že Ondro bude deliť svedomite. (Heč.) Chceme svedomito a verne svetu nášmu slúžiť. (Štúr)
2. dôkladne, s dôkladnosťou, dokonale, riadne: Ondrejko veľmi svedomite si umýval ruky. (Jégé) Ja som sa svedomite pripravil. (Bodic.) Jarmo Timotej svedomite podšil zajačou baraničkou. (Gab.);
svedomitosť, -ti ž.
1. poctivosť, čestnosť: Len jedno nesmie chýbať: poctivosť a svedomitosť. (Vaj.)
2. dôkladnosť: Urobil všetko s prehnanou svedomitosťou. (Taj.); svedomitosť a prísnosť vo vlastnom odbore (Vlč.)