svedok -dka mn. -ovia m.
1. kto svedčí (význ. 1): korunný s. hlavný; krivý, falošný s. vypovedajúci nepravdu; výpoveď s-ov
2. kto je prítomný pri dôležitom konaní, aby to dosvedčil, overil: s-ia pri sobáši, pri závete
3. osobne prítomný pozorovateľ istej udalosti: očitý s. zrážky; povedať niekomu niečo bez s-ov;
pren. kniž. zámok je s-om dávnej slávy pripomína ju
□ byť s-om svedčiť
● volať niekoho, niečo za s-a odvolávať sa na autoritu niekoho, niečoho;
svedkyňa -e -kýň ž.;
svedecký príd.: s-á výpoveď;
svedectvo -a -tiev s.
1. hodnoverné tvrdenie, osvedčenie o niečom; závažná správa: odoprieť s.; podľa s-a účastníkov
2. kniž. dôkaz niečoho, doklad, prejav: výsledky sú s-om ich úsilia; s. úpadku
□ (vy)dávať s. o niečom, o niekom svedčiť, prezrádzať
dôkaz 1. fakt potvrdzujúci istú mienku: priniesť dôkaz o niečom • argument: presvedčivý argument • dôvod: uviesť dôvody • kniž. svedectvo: svedectvo úpadku • indícia (nepriamy dôkaz) • corpus delicti (usvedčujúci dôkaz) • expr. tromf (presvedčivý dôkaz)
2. p. doklad 2
doklad 1. preukazná listina: osobné doklady • dokument: predložiť dokumenty • osvedčenie (písomný doklad s úradným potvrdením niečoho): osvedčenie o štátnom občianstve • potvrdenie: vystaviť potvrdenie o zaplatení • potvrdenka: preukázať sa potvrdenkou • preukaz (doklad obsahujúci dôležité údaje): vodičský preukaz • preukážka (doklad, ktorý o niečom svedčí, na niečo oprávňuje): preukážka na zľavu cestovného • legitimácia (doklad, ktorým sa preukazuje totožnosť, členstvo a pod.): občianska legitimácia • vysvedčenie (doklad potvrdzujúci istú skutočnosť): lekárske vysvedčenie • certifikát: zdravotný certifikát • zastaráv. písmo: mať písma v poriadku • hovor. papier: osobné papiere • kniž. zastar. svedectvo • zastar. kvitancia • hovor. pejor. bumážka
2. čo ukazuje pravdivosť istej skutočnosti • dôkaz: ten čin je dokladom, dôkazom jeho vernosti, oddanosti • potvrdenie • prejav: prejav lásky • dokument: dokument priateľstva • ilustrácia: uviesť ako ilustráciu • kniž. svedectvo: svedectvo pracovitosti
svedčiť2 1. vypovedať pred súdom ako svedok • vypovedať • byť svedkom: svedčil, vypovedal v prospech obžalovaného; je svedkom na súdnom konaní • vydať svedectvo (o niekom)
2. stávať sa dôkazom niečoho, poskytovať dôkaz o niečom pravdepodobnom • nasviedčať • nasvedčovať: všetko svedčilo o tom, nasviedčalo tomu, že situácia sa zlepší • dosviedčať • dosvedčovať • dokazovať (byť dôkazom): to dokazuje jeho nevinu • naznačovať (stávať sa nepriamym dôkazom): zariadenie domu naznačovalo, aký bol majiteľkin vkus • prezrádzať (dávať najavo): výraz tváre prezrádzal spokojnosť, svedčil o spokojnosti • ukazovať: jeho správanie ukazuje na dobrú vôľu zmieriť sa • hovoriť: výsledky hovoria za nás
3. p. súhlasiť 1 4. p. tvrdiť
svedectvo p. dôkaz 1, doklad 1, 2, znak 2, vysvedčenie 1
vypovedať2 hovoriť pred súdom ako svedok • svedčiť • byť svedkom: vypovedal, svedčil ako korunný svedok; vypovedal, bol svedkom na viacerých procesoch • vydávať svedectvo (o niekom)
vysvedčenie 1. písomné potvrdenie, obyč. úradné o nejakej skutočnosti: školské vysvedčenie, lekárske vysvedčenie • potvrdenie: vydať potvrdenie • certifikát • zastar. svedectvo: maturitné svedectvo (Alexy) • atest • atestát
2. p. doklad 1
znak 1. výrazná charakteristická vlastnosť: hlavné znaky krízy, sprievodné znaky revolúcie • črta: povahové črty • stránka: podstatná stránka javu • charakter: charakter vedeckosti • ráz: romantický ráz opery • povaha: povaha choroby • expr. punc: dielo má esejistický punc • kniž. atribút: atribúty národa • zastaráv. známka: ich rodinnou známkou sú svetlé vlasy • kniž. rys: podstatné rysy spoločnosti
2. viditeľné vyjadrenie, prejavenie niečoho: na znak protestu odišiel • príznak: objavili sa príznaky starnutia • prejav: prejav lásky • výraz: výraz vďaky • svedectvo: horúčka je svedectvom choroby • náznak: náznaky zmeny • znamenie: automobilizmus je znamením doby • známka: ukázali sa známky nesúhlasu • syndróm: syndróm hluchoty • expr. biľag (negatívny znak): biľag zradcu • kniž. symptóm: symptómy strachu • kniž. stigma: stigma menejcennosti
3. predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: štátny znak • symbol (výsostný znak): symbol mesta Žiliny • erb • címer (znak vyjadrujúci príslušnosť k istému rodu): kniežací erb, šľachtický címer • štít: zemiansky štít • emblém • odznak (symbol príslušnosti k istému celku): olympijský emblém, nosiť na čiapke odznak • totem (znak uctievaný v primitívnych náboženstvách)
4. ustálená forma, ktorou sa podáva istá informácia: čakať na znak • signál: svetelný signál • návesť (optické al. zvukové znamenie) • znamenie: výstražné znamenie • pokyn (kývnutie ako znak): pokyn rukou
5. názorné vyjadrenie niečoho: znak násobenia • značka: turistické značky • označenie: označenie ulíc • znamienko: znamienko rovnosti • znamenie: znamenie kríža
svedectvo, -a, -tiev str.
1. hodnoverná výpoveď, tvrdenie, osvedčenie o určitých skutočnostiach: Svedectvo priamych účastníkov je vítané. (A. Mat.) Bol „najdivší pansláv“ podľa svedectva kotlínskej politickej polície. (Vaj.) Zrejme neverí nijakým svedectvám. (Jégé);
práv. výpoveď svedka pred súdom, svedecká výpoveď: krivé, falošné s., odoprieť s.;
2. kniž. dôkaz, doklad o niečom, prejav niečoho: byť živým, neklamným, presvedčivým, bezpečným. dôležitým s-om niečoho, o niečom; otrasné s. veľmi pravdivý, presvedčivý dôkaz; Budúci historik v časopise nájde more svedectiev, z ktorých sa mu bude hlava krútiť. (Mráz)
● dávať, vydávať, podávať, vydať s. o niečom, o niekom svedčiť, dosvedčovať, dokazovať, dokázať, prezrádzať, prezradiť, potvrdzovať, potvrdiť niečo: Úradný kabát dával svedectvo, že už nechodí do školy. (Záb.)
3. potvrdenie (obyč. písomné a úradné), úradný doklad: lekárske s. o zdravotnom stave niekoho; vystaviť s. vypísať; zastar. s. chudoby doklad o nemajetnosti, pren. Keď by aj bola žiarlivou, to by si sama sebe vystavila svedectvo chudoby (Vans.) doklad o svojej malodušnosti, nerozumnosti. Kto ste? Vykážte sa svedectvami! (Pal.) preukazmi.
4. trochu zastar. vysvedčenie: Potom dostanete svedectvá a začínajú sa prázdniny. (Fr. Kráľ); maturitné svedectvo (Al.)
(jedno) svedectvo; (bez) svedectva; (k) svedectvu; (vidím) svedectvo; (hej) svedectvo!; (o) svedectve; (so) svedectvom;
(tri) svedectvá; (bez) svedectiev; (k) svedectvám; (vidím) svedectvá; (hej) svedectvá!; (o) svedectvách; (so) svedectvami;
svedectvo [-o, -í] s 1. hodnoverná výpoveď, tvrdenie: swati Pawel brani se ne literow na papiri psanow, ale žiwim swedecztwim tc 1631; potwrzugeme skrze mocz a swedectwy lystu tohoto b. ďarmoty 1730; ani wlada lidska, ani slobodna wula čloweka od hrichuw osloboditi nemuže podle swedectwy Krystoweho ms 1758; attestatio: swedectwi, priswedčeni ks 1763 2. práv svedecká výpoveď: pak zlomi geho swiedecztwi žk 1473; žadam wedle mogych chudych poddanych antolskych na swedecztwy chotara gegich bzovík 1608; kdo Boha w daremnych wecach na swedectwi wola, k Bohu w srdcy pobožnosti ňema žadneg zhola gv 1755; na swedecztwy sme powolaly predne Brezowanuw brezová p. b. 1768 o falošné, krivé s. nepravdivá výpoveď: gak se zwi geho swedectwi falessne pry sude gv 1755; nepromluwiss proti bližnjmu twému falessného swedectwj kw 1775; nebuďeš mlúwiťi proťi bližnímu twému kriwého swedectwa bn 1790 3. potvrdenie niečoho, dôkaz: zdaliž by jeho svedectvi v tej vypovedi dobre poznamenane bylo mb 1759; milosť, kterú všem svím poddaním činil bašša k svedectvý potešení svého br 1785 o listovné s. písomné potvrdenie: Prjbyss produkowal yak quietancie, tak ljstowne swedectwj; wydeli sme geho listowne hodnowerne swedectwy p. ľupča 1643; 1654; pevnejšie, lepšie s. adm bezpečný, hodnoverný dôkaz: swe peczeczy przyczyskame pro lepse swedeczthwo krosno 1491; dla pewneysseho swedectwa swoyu ruku podpysaly y peczety prytlaczyly s. hrhov 1595; pro lepssy pak swedecztwy a gistotu do mestskeg knihy sme zapsati rozkazaly žiar n. h. 1715; archa s-a bibl posvätná skriňa na uschovanie Desatora Božích prikázaní: archu swedéctwá obloženú ze wsséckych strán zlatem; dwúch cherubjnúw, ktery budu nad archu swedectwá kb 1756; 1757; stánok s-a bibl svätostánok na archu s Desatorom: ty ale a synowe twogi služiti budete w stanku swedectwy sq 1781; dávať, vydávať s. práv svedčiť, potvrdzovať niečo: ty wsseczky penyze zie gest koneczne wsseczki wyplatyl, to mu swedecztwi wydawam trnava 1571; swedectwi o nem takowe dawame, že on poctiwe se drzal a zachowal h. ždaňa 1602; sem dozadany, abich widal swedectwi strany zamordowani nebosstika prešov 1626; puste domi a kastili svedectvj vidavagu, ze velke familie tu hrobi magu kc 1791 4. úradný doklad, potvrdenie o niečom: neyakowj lančok na vrek za gistu summu penez byl kupyl, yak toho y swedectwym dogistil s. ľupča 1603; tento kupeny dom na Kosak Pala ma byty obraceny, gestly swedectwy swobody swe na rathhause ukazaty bude mocy bardejov 1646; testamentum: testament, po smrti zanechaného statku porádek a toho swedectwi ks 1763; swedectwy gest takowe pyssmo, w kterem pro dobre gineho netčo potwrzugeme wz 1797 o statočného vyučenia s. výučný list: co kdiž wikona, gest powinen majster geho statecsneho wiucsenya swedecztwy aneb liszt od czechu gemu oslobodity topoľčany 18. st 5. kto svedčí o niečom, svedok: ten cžlowek nadrsspanskj w prytomnosti tehož nassjho swedecztwj uwedl zwrchugmenowanych do panowanj tehož domu a dworu zemanskeho; gmenowany Yan Hallacži pred kralowskjm czlowekem a prede mnu, swedectwjm kapitulskjm, pod swu wjru sljbil bratislava 1559; Martin dostatečné postawyl swiedectwy, ne gedno, any dwoge, ale mnohé, kterežto pod prisahu powiedielo hlohovec 1592