Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV subst

svedok -dka mn. -ovia m.

1. kto svedčí (význ. 1): korunný s. hlavný; krivý, falošný s. vypovedajúci nepravdu; výpoveď s-ov

2. kto je prítomný pri dôležitom konaní, aby to dosvedčil, overil: s-ia pri sobáši, pri závete

3. osobne prítomný pozorovateľ istej udalosti: očitý s. zrážky; povedať niekomu niečo bez s-ov;

pren. kniž. zámok je s-om dávnej slávy pripomína ju

byť s-om svedčiť

volať niekoho, niečo za s-a odvolávať sa na autoritu niekoho, niečoho;

svedkyňa -e -kýň ž.;

svedecký príd.: s-á výpoveď;

svedectvo -a -tiev s.

1. hodnoverné tvrdenie, osvedčenie o niečom; závažná správa: odoprieť s.; podľa s-a účastníkov

2. kniž. dôkaz niečoho, doklad, prejav: výsledky sú s-om ich úsilia; s. úpadku

(vy)dávať s. o niečom, o niekom svedčiť, prezrádzať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
svedectvo ‑a ‑tiev s.

dôkaz 1. fakt potvrdzujúci istú mienku: priniesť dôkaz o niečomargument: presvedčivý argumentdôvod: uviesť dôvodykniž. svedectvo: svedectvo úpadkuindícia (nepriamy dôkaz) • corpus delicti (usvedčujúci dôkaz) • expr. tromf (presvedčivý dôkaz)

2. p. doklad 2


doklad 1. preukazná listina: osobné dokladydokument: predložiť dokumentyosvedčenie (písomný doklad s úradným potvrdením niečoho): osvedčenie o štátnom občianstvepotvrdenie: vystaviť potvrdenie o zaplatenípotvrdenka: preukázať sa potvrdenkoupreukaz (doklad obsahujúci dôležité údaje): vodičský preukazpreukážka (doklad, ktorý o niečom svedčí, na niečo oprávňuje): preukážka na zľavu cestovnéholegitimácia (doklad, ktorým sa preukazuje totožnosť, členstvo a pod.): občianska legitimáciavysvedčenie (doklad potvrdzujúci istú skutočnosť): lekárske vysvedčeniecertifikát: zdravotný certifikátzastaráv. písmo: mať písma v poriadkuhovor. papier: osobné papierekniž. zastar. svedectvozastar. kvitanciahovor. pejor. bumážka

2. čo ukazuje pravdivosť istej skutočnosti • dôkaz: ten čin je dokladom, dôkazom jeho vernosti, oddanostipotvrdenieprejav: prejav láskydokument: dokument priateľstvailustrácia: uviesť ako ilustráciukniž. svedectvo: svedectvo pracovitosti


svedčiť2 1. vypovedať pred súdom ako svedok • vypovedaťbyť svedkom: svedčil, vypovedal v prospech obžalovaného; je svedkom na súdnom konanívydať svedectvo (o niekom)

2. stávať sa dôkazom niečoho, poskytovať dôkaz o niečom pravdepodobnom • nasviedčaťnasvedčovať: všetko svedčilo o tom, nasviedčalo tomu, že situácia sa zlepšídosviedčaťdosvedčovaťdokazovať (byť dôkazom): to dokazuje jeho nevinunaznačovať (stávať sa nepriamym dôkazom): zariadenie domu naznačovalo, aký bol majiteľkin vkusprezrádzať (dávať najavo): výraz tváre prezrádzal spokojnosť, svedčil o spokojnostiukazovať: jeho správanie ukazuje na dobrú vôľu zmieriť sahovoriť: výsledky hovoria za nás

3. p. súhlasiť 1 4. p. tvrdiť


svedectvo p. dôkaz 1, doklad 1, 2, znak 2, vysvedčenie 1


vypovedať2 hovoriť pred súdom ako svedok • svedčiťbyť svedkom: vypovedal, svedčil ako korunný svedok; vypovedal, bol svedkom na viacerých procesochvydávať svedectvo (o niekom)


vysvedčenie 1. písomné potvrdenie, obyč. úradné o nejakej skutočnosti: školské vysvedčenie, lekárske vysvedčeniepotvrdenie: vydať potvrdeniecertifikátzastar. svedectvo: maturitné svedectvo (Alexy)atestatestát

2. p. doklad 1


znak 1. výrazná charakteristická vlastnosť: hlavné znaky krízy, sprievodné znaky revolúciečrta: povahové črtystránka: podstatná stránka javucharakter: charakter vedeckostiráz: romantický ráz operypovaha: povaha chorobyexpr. punc: dielo má esejistický punckniž. atribút: atribúty národazastaráv. známka: ich rodinnou známkou sú svetlé vlasykniž. rys: podstatné rysy spoločnosti

2. viditeľné vyjadrenie, prejavenie niečoho: na znak protestu odišielpríznak: objavili sa príznaky starnutiaprejav: prejav láskyvýraz: výraz vďakysvedectvo: horúčka je svedectvom chorobynáznak: náznaky zmenyznamenie: automobilizmus je znamením dobyznámka: ukázali sa známky nesúhlasusyndróm: syndróm hluchotyexpr. biľag (negatívny znak): biľag zradcukniž. symptóm: symptómy strachukniž. stigma: stigma menejcennosti

3. predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: štátny znaksymbol (výsostný znak): symbol mesta Žilinyerbcímer (znak vyjadrujúci príslušnosť k istému rodu): kniežací erb, šľachtický címerštít: zemiansky štítemblémodznak (symbol príslušnosti k istému celku): olympijský emblém, nosiť na čiapke odznaktotem (znak uctievaný v primitívnych náboženstvách)

4. ustálená forma, ktorou sa podáva istá informácia: čakať na znaksignál: svetelný signálnávesť (optické al. zvukové znamenie) • znamenie: výstražné znameniepokyn (kývnutie ako znak): pokyn rukou

5. názorné vyjadrenie niečoho: znak násobeniaznačka: turistické značkyoznačenie: označenie ulícznamienko: znamienko rovnostiznamenie: znamenie kríža

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

svedectvo, -a, -tiev str.

1. hodnoverná výpoveď, tvrdenie, osvedčenie o určitých skutočnostiach: Svedectvo priamych účastníkov je vítané. (A. Mat.) Bol „najdivší panslávpodľa svedectva kotlínskej politickej polície. (Vaj.) Zrejme neverí nijakým svedectvám. (Jégé);

práv. výpoveď svedka pred súdom, svedecká výpoveď: krivé, falošné s., odoprieť s.;

2. kniž. dôkaz, doklad o niečom, prejav niečoho: byť živým, neklamným, presvedčivým, bezpečným. dôležitým s-om niečoho, o niečom; otrasné s. veľmi pravdivý, presvedčivý dôkaz; Budúci historik v časopise nájde more svedectiev, z ktorých sa mu bude hlava krútiť. (Mráz)

dávať, vydávať, podávať, vydať s. o niečom, o niekom svedčiť, dosvedčovať, dokazovať, dokázať, prezrádzať, prezradiť, potvrdzovať, potvrdiť niečo: Úradný kabát dával svedectvo, že už nechodí do školy. (Záb.)

3. potvrdenie (obyč. písomné a úradné), úradný doklad: lekárske s. o zdravotnom stave niekoho; vystaviť s. vypísať; zastar. s. chudoby doklad o nemajetnosti, pren. Keď by aj bola žiarlivou, to by si sama sebe vystavila svedectvo chudoby (Vans.) doklad o svojej malodušnosti, nerozumnosti. Kto ste? Vykážte sa svedectvami! (Pal.) preukazmi.

4. trochu zastar. vysvedčenie: Potom dostanete svedectvá a začínajú sa prázdniny. (Fr. Kráľ); maturitné svedectvo (Al.)

Morfologický analyzátor

svedectvo podstatné meno, stredný rod

(jedno) svedectvo; (bez) svedectva; (k) svedectvu; (vidím) svedectvo; (o) svedectve; (so) svedectvom;

(tri) svedectvá; (bez) svedectiev; (k) svedectvám; (vidím) svedectvá; (o) svedectvách; (so) svedectvami;

svedectvo [-o, -í] s
1. hodnoverná výpoveď, tvrdenie: swati Pawel brani se ne literow na papiri psanow, ale žiwim swedecztwim tc 1631; potwrzugeme skrze mocz a swedectwy lystu tohoto b. ďarmoty 1730; ani wlada lidska, ani slobodna wula čloweka od hrichuw osloboditi nemuže podle swedectwy Krystoweho ms 1758; attestatio: swedectwi, priswedčeni ks 1763
2. práv svedecká výpoveď: pak zlomi geho swiedecztwi žk 1473; žadam wedle mogych chudych poddanych antolskych na swedecztwy chotara gegich bzovík 1608; kdo Boha w daremnych wecach na swedectwi wola, k Bohu w srdcy pobožnosti ňema žadneg zhola gv 1755; na swedecztwy sme powolaly predne Brezowanuw brezová p. b. 1768
o falošné, krivé s. nepravdivá výpoveď: gak se zwi geho swedectwi falessne pry sude gv 1755; nepromluwiss proti bližnjmu twému falessného swedectwj kw 1775; nebuďeš mlúwiťi proťi bližnímu twému kriwého swedectwa bn 1790
3. potvrdenie niečoho, dôkaz: zdaliž by jeho svedectvi v tej vypovedi dobre poznamenane bylo mb 1759; milosť, kterú všem svím poddaním činil bašša k svedectvý potešení svého br 1785
o listovné s. písomné potvrdenie: Prjbyss produkowal yak quietancie, tak ljstowne swedectwj; wydeli sme geho listowne hodnowerne swedectwy p. ľupča 1643; 1654; pevnejšie, lepšie s. adm bezpečný, hodnoverný dôkaz: swe peczeczy przyczyskame pro lepse swedeczthwo krosno 1491; dla pewneysseho swedectwa swoyu ruku podpysaly y peczety prytlaczyly s. hrhov 1595; pro lepssy pak swedecztwy a gistotu do mestskeg knihy sme zapsati rozkazaly žiar n. h. 1715; archa s-a bibl posvätná skriňa na uschovanie Desatora Božích prikázaní: archu swedéctwá obloženú ze wsséckych strán zlatem; dwúch cherubjnúw, ktery budu nad archu swedectwá kb 1756; 1757; stánok s-a bibl svätostánok na archu s Desatorom: ty ale a synowe twogi služiti budete w stanku swedectwy sq 1781; dávať, vydávať s. práv svedčiť, potvrdzovať niečo: ty wsseczky penyze zie gest koneczne wsseczki wyplatyl, to mu swedecztwi wydawam trnava 1571; swedectwi o nem takowe dawame, že on poctiwe se drzal a zachowal h. ždaňa 1602; sem dozadany, abich widal swedectwi strany zamordowani nebosstika prešov 1626; puste domi a kastili svedectvj vidavagu, ze velke familie tu hrobi magu kc 1791
4. úradný doklad, potvrdenie o niečom: neyakowj lančok na vrek za gistu summu penez byl kupyl, yak toho y swedectwym dogistil s. ľupča 1603; tento kupeny dom na Kosak Pala ma byty obraceny, gestly swedectwy swobody swe na rathhause ukazaty bude mocy bardejov 1646; testamentum: testament, po smrti zanechaného statku porádek a toho swedectwi ks 1763; swedectwy gest takowe pyssmo, w kterem pro dobre gineho netčo potwrzugeme wz 1797
o statočného vyučenia s. výučný list: co kdiž wikona, gest powinen majster geho statecsneho wiucsenya swedecztwy aneb liszt od czechu gemu oslobodity topoľčany 18. st
5. kto svedčí o niečom, svedok: ten cžlowek nadrsspanskj w prytomnosti tehož nassjho swedecztwj uwedl zwrchugmenowanych do panowanj tehož domu a dworu zemanskeho; gmenowany Yan Hallacži pred kralowskjm czlowekem a prede mnu, swedectwjm kapitulskjm, pod swu wjru sljbil bratislava 1559; Martin dostatečné postawyl swiedectwy, ne gedno, any dwoge, ale mnohé, kterežto pod prisahu powiedielo hlohovec 1592

svedectvo
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) svedectvo
G (bez) svedectva
D (k) svedectvu
A (vidím) svedectvo
L (o) svedectve
I (so) svedectvom
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) svedectvá
G (bez) svedectiev
D (k) svedectvám
A (vidím) svedectvá
L (o) svedectvách
I (so) svedectvami

Zvukové nahrávky niektorých slov

svedectvo: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor