Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

svedčiť nedok.

1. vypovedať pred súdom, úradom (ako svedok): s. proti obžalovanému; krivo s. vedome klamať

2. stávať sa dôkazom, ukazovať: jeho oči s-li o obdive, výsledky s-ia proti nemu; všetko s-í o tom, že ... nasvedčuje

3. zastaráv. súhlasiť, prisviedčať: aj s-l, aj nesúhlasil

4. svedčať: šaty jej s-li; neos. urobiť niečo, ako s-í ako sa patrí, ako sa sluší

● kto mlčí, ten s-í;

opak. k 1 – 3 svedčievať -a

// svedčiť sa svedčať sa: nes-í sa odvrávať, aby si odvrával; neos. správaj sa, ako sa s-í

svedčať, -í, -ia i svedčiť¹, -í, -ia nedok.

1. (komu, čomu i bezpredm.) slušať, pristať, hodiť sa, byť vhodný: klobúk mu dobre svedčí; Skúša robiť pohyby hlavou, plecami a driekom, o ktorých predpokladá, že by jej mohli svedčať. (Švant.) Včera ti páni povedali, že nám to vraj svedčalo. (Kal.) Šaty jej k tvári veľmi dobre svedčili. (Jégé); neos. Svedčalo mu pri nej, takému omladnutému. (Kuk.) Na jej tuhom, tvrdom tele všetko svedčalo ako uliate. (Vaj.)

2. (komu, čomu) prospievať, vyhovovať: Kedysi si bol mužnejší. Tu ti akosi nesvedčí. (Min.) Mníchovské prostredie svedčilo Hanulovým intenciám. (Al.)

3. obyč. neos. (komu i bezpredm.) patriť sa, slušať sa, svedčať sa: Keď ju (rybu) upečú ako svedčí, je veľmi chutná. (Kuk.) To je žena ako svedčí. (Kuk.) Nesvedčilo mladému dievčaťu vyzerať na cestu, akoby vyčkávalo niekoho. (Vans.);

opak. svedčievať, -a, -ajú

|| svedčať sa i svedčiť sa neos. (komu, na koho, s neurč., so spoj. aby i bezpredm.) slušať sa, patriť sa: Vojsť do hostinca v jeho odeve sa mu nesvedčalo. (Jes.) Aj sa to na chlapca nesvedčí, vraj — batohy vynášať. (Taj.) Platil som, ako sa na gavaliera svedčí. (Jes.) Nesvedčalo sa biť chlapca. (Kuk.) Svedčalo by sa, aby mi naše rodiny podali pomocnú ruku. (Al.) Privykneš vystupovať ako sa svedčí. (Kuk.);

opak. svedčievať sa

svedčiť², -í, -ia nedok.

1. (bezpredm., proti komu, na koho, pre koho, za koho) vypovedať pred súdom ako svedok, byť svedkom: falošne, krivo s.; Mám zradiť vlastného otca? Mám ísť a svedčiť proti nemu? (Urb.) Povedz žene — deťom, že ma vešajú a že Juro Duboš svedčil na mňa. (Jégé);

pren. vydávať svedectvo: Sekera zostala na dvore a teraz svedčí proti kováčovi. (Jil.) Proti mne svedčí nielen klebeta, ale i pravda. (Vaj.)

2. (so spoj. že) tvrdiť, dosvedčovať: Počal sluhovi svedčiť, že on to nevedel, že je to zakázané. (Taj.) Našli sa i takí, čo svedčili, že videli „tátoša“, to jest koňa, na akom lietajú v povetrí. (Záb.)

3. (komu i bezpredm.) súhlasiť s niekým, prikyvovať, prisvedčovať: Ondro kýval hlavou. Aj svedčil bratovi, aj v duchu nesúhlasil. (Hor.) Kto mlčí, ten svedčí. (prísl.)

4. (o čom, o kom, so spoj. že i bezpredm.) ukazovať, prejavovať, prezrádzať niečo, nasvedčovať, vydávať svedectvo: Narazil na pichľavé, zlé oči, ktoré nesvedčili o obdive. (Urb.) Staré potreby tu visia, svedčiac o sláve magnátskeho rodu. (Ráz.) Kŕčové strhávanie svedčí o nej, že je živá. (Sládk.) Tupé údery svedčili, že výtok ubíjajú krátkym štopárom. (Hor.) Hatia ho plniť, ako svedčí zákon. (Kuk.);

opak. svedčievať, -a, -ajú;

dok. k 2 dosvedčiť, k 3 prisvedčiť

svedčať ndk
1. i neos komu patriť, prináležať niekomu: aby penyze polozyl, gestly by ktere swedczalo trstín 1624; mluwicze szestra Potvor Ferenczowy wlastna, ze bi i geg szwecžala čzastka z gruntu otczowskeho trenčín 1629; ponewac bez priplotku s toho sweta zessel, takowe penize Geho Milosty panu swecia ilava 1632; žeby mogu čast, co mne swedči, bezpečne mohli užiwat z. kostoľany 1711; dawame na znamost, komu swedči a naležy wedgeti pukanec 1734; ponewacz statek welkooponskj diwky nesweczy, nez len pry sinoch zustawa návojovce 1743
2. komu, na koho, na čo slušať, pristať niekomu: neswečá bláznu slowa ozdóbné kb 1757; ornatus hic me condecet: swečj my tento oďew ks 1763; rowny tela spúsob a ktery na krála swečal krok pt 1778
3. obyč. neos komu patriť sa, slušať sa: psaly, zeby mne tolko wisseg nez sweczy nemolestowal žilina 1608; any strechy, gako by swecžalo, nemohol dat Ivanka Janoss sprawitj turiec 1709; abi sa, gak swecsy, cselady gidlo dawalo; abi on poradne, čo sweči powolani a uradu geho, wikonal orlové 1718; mlinar, gako na geden poradni mlin swečy, do dobreho poradku ma ho priwestj krupina 1736; pry hostinach rečy rozsypat neswečy gp 1782; ňechceš Bohu, jako swečy, služyti cdu 18. st;
s. sa i
svedčiť sa neos komu, na koho patriť sa, slušať sa: mame pekne žity, yak se swečy na krestonou h. tisovník 1733; se na wogaka nesweči, žeby se on pred swogim predstawenim schowal vop 1760; mas se drzat, gak se swecj ca 1780; čo sa na sestru svedčilo, činila hojňe br 1785

svedčiť ndk
1. práv proti komu, na koho, o čom, čo vypovedať (pred súdom) ako svedok: czoz by mieli bozeyniczy swiedssiti, to ma ffoyt s nimi spolu swiedssiti; ktoz prodanu wiecz pozna, ten ma po prawie swiedssiti wiecz prodanu žk 1473; prede wssemy zgewne swečim budatín 1478; y to swedomy geho proti nemu swedczilo, ktere on pred pany zemany postawowal p. ľupča 1543; Katussa Retkesska swečila, že gest (vinica) kupena na gerek bátovce 1606; i gini swedčili na nju bzenica 1639; na žadneho neswedčily, ale na to prisahaly, že by tu kozu Tisowanga zedli t. pole 1724; testificor: oswedčugem sa, swedčjm, swedectwi dáwám ks 1763; o žadnem korhelstwy druheg Lanyi Gyuroweg manželky swečyty nemuže pukanec 18. st
2. čo (o kom) tvrdiť, dosvedčovať niečo: yako sweczi tuto w tegto episstole swaty Pawel tc 1631; duolewek na tye wsecki beczki, yak ssafari wini swedcia s. ľupča 1663; Kristus swedčj: Nebe a zeme pominu, ale slowa ma nepominu wo 1670; sam pan učitel mug chudym bil, gak sam o sebe swečy sk 1697
3. čo, na koho ukazovať, potvrdzovať, podávať svedectvo: statek pak pohnuty y nepohnuty, yako testament swecy, Yakubowy Jassenowskemu dawa ku vziwany p. ľupča 1571; že nas Buh znowuzrozuge skrze Ducha sweho swateho, y krst swati nam to swecži tc 1631; krasne recy a zartowne k rečem naražanj na mrawnjch swedčya kob 1666; že tabak, a jsíce čírní líbila, dva potoki z otca nosa vždi leťícé svedčili br 1785