svedčať -í -ia nedok. byť vhodný, pristať, slušať, hodiť sa, svedčiť (význ. 4): šaty jej s-ia; neos. urobiť niečo, ako s-í ako sa patrí, ako sa sluší
// svedčať sa patriť sa, slušať sa, svedčiť sa: nes-í sa odvrávať, aby si odvrával; neos. správaj sa, ako sa s-í
hodiť sa 1. byť primeraný, dobrý, príhodný • byť vhod • byť vhodný • byť súci: hodí sa mi to, je mi to vhod; mäso sa hodí, je vhodné, súce na pečenie; je súci, hodí sa za učiteľa • vyhovovať: termín mi nevyhovuje • zodpovedať: toto miesto mu najlepšie zodpovedá • priliehať: šaty jej dobre priliehajú • hovor.: šiknúť sa • šikovať sa • pasovať: šikne sa k nemu; pasujú spolu • hovor. štimovať • zastar. trafiť sa: to sa trafí do môjho plánu • zapadať (presne sa hodiť): kľúč do dverí zapadá • konvenovať (o vzťahu osôb k niečomu): ten spôsob mi nekonvenuje, nehodí sa mi • zísť sa • pridať sa • prísť vhod (o niečom potrebnom, želateľnom): peniaze sa vždy zídu, prídu vhod • expr. rezať: to mi reže • subšt. bodnúť
2. tvoriť súlad, byť v súlade • svedčať • pristať • slušať: šaty sa jej (dobre) hodia, šaty jej svedčia, slušia; obaja pristanú k sebe • hovor.: pasovať • ísť • sedieť: klobúk mu pasuje, sedí • harmonizovať • ladiť: farby dobre harmonizujú, ladia (k sebe)
patriť sa (obyč. neos.) byť v súlade so spoločenskou konvenciou • svedčať sa • svedčiť sa: dieťaťu sa patrí, svedčí byť pri stole ticho; nepatrí, nesvedčí sa tu obstávať • svedčať • svedčiť (obyč. neos.): to je žena, ako svedčí • slušať sa • slušiť sa: sluší sa, aby sme prišli včas • byť vhodný: je vhodné priniesť kvety
pristať 1. prejaviť súhlas, prijať s uspokojením • súhlasiť • dať súhlas: pristať na podmienky, súhlasiť s podmienkami; nepristane, nedá súhlas na hocičo • pristúpiť: na náš návrh hneď pristúpili; pristúpiť na kúpu • privoliť • dovoliť • kniž. zastar. zvoliť (dať dovolenie, povolenie na niečo): rodičia privolia synovi na všetko, dovolia mu všetko; nikdy na sobáš neprivolím, nikdy sobáš nedovolím; ochotne na to zvolili • podvoliť sa • zried. uvoliť sa (pristať po zdráhaní): podvoliť sa operácii; napokon sa predsa uvolila prísť • pripustiť (pristať po uvážení): pripustiť pravdivosť výpovede • dopustiť (neurobiť nič proti niečomu): dopustil, aby s ním zle zaobchodili • prikývnuť (pristať kývnutím hlavy): prikývnuť na požiadavky • pejor.: odkývnuť • odkývať (pristať na niečo mechanicky): na plenárnej schôdzi všetko odkývali
2. byť vhodný na niečo (svojou povahou, vlastnosťami al. pekným, ladným výzorom) • hodiť sa: dievča pristane, hodí sa do koča i do voza • svedčať • svedčiť • slušať: zelená farba ti nesvedčí, nesluší; mladým to spolu svedčalo, svedčilo • hovor.: pasovať • šiknúť sa: pasovala by mu, šikla by sa mu funkcia predsedu • hovor.: sadnúť • seknúť • padnúť: oblek mu výborne sadol, padol; klobúk jej sekne • hovor.: sedieť • stáť: účes s ofinou ti nesedí; šaty vám stoja ako uliate • šatiť (o šatách): tento strih dobre šatí
svedčať sa, svedčiť sa p. patriť sa
svedčať, svedčiť1 1. p. pristať 2 2. p. patriť sa
svedčať, -í, -ia i svedčiť1, -í, -ia nedok.
1. (komu, čomu i bezpredm.) slušať, pristať, hodiť sa, byť vhodný: klobúk mu dobre svedčí; Skúša robiť pohyby hlavou, plecami a driekom, o ktorých predpokladá, že by jej mohli svedčať. (Švant.) Včera ti páni povedali, že nám to vraj svedčalo. (Kal.) Šaty jej k tvári veľmi dobre svedčili. (Jégé); neos. Svedčalo mu pri nej, takému omladnutému. (Kuk.) Na jej tuhom, tvrdom tele všetko svedčalo ako uliate. (Vaj.)
2. (komu, čomu) prospievať, vyhovovať: Kedysi si bol mužnejší. Tu ti akosi nesvedčí. (Min.) Mníchovské prostredie svedčilo Hanulovým intenciám. (Al.)
3. obyč. neos. (komu i bezpredm.) patriť sa, slušať sa, svedčať sa: Keď ju (rybu) upečú ako svedčí, je veľmi chutná. (Kuk.) To je žena ako svedčí. (Kuk.) Nesvedčilo mladému dievčaťu vyzerať na cestu, akoby vyčkávalo niekoho. (Vans.);
opak. svedčievať, -a, -ajú
|| svedčať sa i svedčiť sa neos. (komu, na koho, s neurč., so spoj. aby i bezpredm.) slušať sa, patriť sa: Vojsť do hostinca v jeho odeve sa mu nesvedčalo. (Jes.) Aj sa to na chlapca nesvedčí, vraj — batohy vynášať. (Taj.) Platil som, ako sa na gavaliera svedčí. (Jes.) Nesvedčalo sa biť chlapca. (Kuk.) Svedčalo by sa, aby mi naše rodiny podali pomocnú ruku. (Al.) Privykneš vystupovať ako sa svedčí. (Kuk.);
opak. svedčievať sa
svedčať ndk 1. i neos komu patriť, prináležať niekomu: aby penyze polozyl, gestly by ktere swedczalo trstín 1624; mluwicze szestra Potvor Ferenczowy wlastna, ze bi i geg szwecžala čzastka z gruntu otczowskeho trenčín 1629; ponewac bez priplotku s toho sweta zessel, takowe penize Geho Milosty panu swecia ilava 1632; žeby mogu čast, co mne swedči, bezpečne mohli užiwat z. kostoľany 1711; dawame na znamost, komu swedči a naležy wedgeti pukanec 1734; ponewacz statek welkooponskj diwky nesweczy, nez len pry sinoch zustawa návojovce 1743 2. komu, na koho, na čo slušať, pristať niekomu: neswečá bláznu slowa ozdóbné kb 1757; ornatus hic me condecet: swečj my tento oďew ks 1763; rowny tela spúsob a ktery na krála swečal krok pt 1778 3. obyč. neos komu patriť sa, slušať sa: psaly, zeby mne tolko wisseg nez sweczy nemolestowal žilina 1608; any strechy, gako by swecžalo, nemohol dat Ivanka Janoss sprawitj turiec 1709; abi sa, gak swecsy, cselady gidlo dawalo; abi on poradne, čo sweči powolani a uradu geho, wikonal orlové 1718; mlinar, gako na geden poradni mlin swečy, do dobreho poradku ma ho priwestj krupina 1736; pry hostinach rečy rozsypat neswečy gp 1782; ňechceš Bohu, jako swečy, služyti cdu 18. st; s. sa i svedčiť sa neos komu, na koho patriť sa, slušať sa: mame pekne žity, yak se swečy na krestonou h. tisovník 1733; se na wogaka nesweči, žeby se on pred swogim predstawenim schowal vop 1760; mas se drzat, gak se swecj ca 1780; čo sa na sestru svedčilo, činila hojňe br 1785