sval -u m. pohybový ústroj tela zložený z tkaniva schopného zmrašťovať sa: brušné s-y, pevné, tvrdé s-y, napnúť s-y;
svalový príd.: s-é tkanivo; s-á horúčka;
svalisko -a -lísk s., v jedn. i m. zvel.
sval -lu L -le pl. N -ly m.
sval ústroj tvorený súborom buniek a vláken slúžiaci na pohyb častí ľudského al. živočíšneho tela: pevné, tuhé, nevyvinuté svaly; napínať svaly • hromad. svalstvo: chrbtové svalstvo • odb. muskulatúra • svalovina (svalová hmota): svalovina čreva
sval, -u, 6. p. -e, mn. č. -y m. pohybový ústroj ľudského a živočíšneho tela schopný sťahovať sa a vyvíjať silu: napnúť, napínať s-y; tenké, silné, mocné s-y; Je silný ako lev, -svaly na šiji ako povriesla. (Tim.) Svaly sa mu pod kožou len tak nadúvajú. (Mor.) Len občas sa vystrel, pretiahol si driek a svaly. (Taj.), anat. ústroj zložený zo zväzkov svalových vlákien a pomocou šliach upevnený na kosti, dávajúci do pohybu príslušnú časť tela: nožný, brušný, ramenný s.; dýchacie s-y; jazykový, očný s., hlasivkový s., dvojitý, trojhlavý s.; svalový príd.: s-á bunka, s-é tkanivo, s-é vlákno; s-á sila, energia; s. pohyb, s-á činnosť; s-á únava, s-é kŕče; s-á horúčka
sval- p. zval-
sval [s-, z-] m, svala ž 1. mäsitý pohybový ústroj tela: (telo) z suchjch žil, swalou, masa zlozene a spogene gest (KoB 1666); musskule neb swaly sau w lidskem tele žilky, skrz které audy nasse pohybugeme (BH 1798) 2. hrča, hľuza: teg swaly, kteru pan Mariassy Ferencz dal odrezat (SPIŠ 1647); koreň stlucy z lnyenym semenem a sadlem slepyčim hlyzy y twrdosty mekczy, hrbole tež swaly (HL 17. st); ssal gest zwal nad kopitem (RG 18. st)