svadba -y -dieb ž.
1. súhrn obradných úkonov a zvykov pri vstupe do manželstva, sobáš: deň s-y, mať s-u v kostole, na obecnom úrade; → strieborná, → zlatá s.
2. hostina pri príležitosti sobáša, svadobná veselica: vystrojiť bohatú s-u
3. hovor. sprievod svadobčanov: stretnúť s-u
□ mať s-u sobášiť sa
● najesť sa ako na s-e veľa, dobre;
svadobný príd. sobášny: s-á hostina, s-é šaty, s. dar, s-é oznámenie, s-á cesta
svadba, -y, -dieb ž.
1. obradné úkony a zvyky vykonávané pri vstupe do manželstva, sobáš: Radovali sme sa z jeho svadby s krásnou pannou. (Dobš.) Svadba predo dvermi, [čepiec] mal by už byť hotový. (Tim.) Dnes má Štefan Bazela svadbu s Katkou Berencovou. (Bedn.); strieborná s. 25. výročie sobáša; zlatá s. 50. výročie sobáša; diamantová s. 60. výročie sobáša;
2. svadobná hostina, svadobné veselie: strojiť, vystrojiť s-u; pozývať, volať na s-u; Chodil na blízke dediny hrávať na svadby. (Janč.) Všetko sa na svadbe veselilo, radovalo, spievalo, tancovalo, holdovalo. (Dobš.) Začal výskať ako na svadbe. (Bodic.); pren. expr.: Chodí vystrojený ako na svadbu (Al.) pekne oblečený, vyobliekaný. Nech niekto skúsi otvárať oči na tejto čertovej svadbe (Min.) vo víchrici.
3. hovor. svadobný sprievod: Kdeže je reťaz železná. ktorou vždy svadbu zahatali? (Žáry);
svadobný príd.: s-á hostina, s. sprievod; s-á sieň v ktorej sa vykonáva sobášny akt; s. dom v ktorom sa odbavuje svadba; s-é veselie; s. stôl za ktorým sedia svadobníci; s. dar pre novomanželov; s. obrad sobášny akt; s. pár novomanželia; s. závoj pre mladuchu; s-é šaty; s-á cesta; s-á noc prvá noc po svadbe, ktorú strávia mladomanželia spolu; s. otec-, s-á mať rodičia mladomanželov počas svadby; s-á pieseň spievaná na svadbe; s-í hostia, s-á kytica;
svadobne prísl.: s. oblečený (Al.)
svadobný p. svadba svah, -u m. sklon terénu, stúpanie al. sklon vrchu, úboč, stráň, breh: strmý, prudký, mierny s.; horský s.; úpätie s-u; sklonitosť s-u; južný, severný s. (vrchu); s. násypu, s. priekopy; spúšťať sa, ísť dolu s-om, po s-u; Cesta vedie hore trávnatým svahom. (Chrob.) Išli za sebou, stúpajúc hore príkrym svahom. (Pláv.);
svahový príd.
1. majúci sklon, svahovitý: s. terén, s-é údolie riek; geod. s. uhol ktorý tvorí spádnica s vodorovnou rovinou;
2. nachádzajúci sa na svahu: s. pozemok, s-á lúka; s-é pôdy
(jeden) svadobný; (bez) svadobného; (k) svadobnému; (vidím) svadobného; (hej) svadobný!; (o) svadobnom; (so) svadobným;
(štyria) svadobní; (bez) svadobných; (k) svadobným; (vidím) svadobných; (hej) svadobní!; (o) svadobných; (so) svadobnými;
(jeden) svadobný; (bez) svadobného; (k) svadobnému; (vidím) svadobný; (hej) svadobný!; (o) svadobnom; (so) svadobným;
(dva) svadobné; (bez) svadobných; (k) svadobným; (vidím) svadobné; (hej) svadobné!; (o) svadobných; (so) svadobnými;
(jedna) svadobná; (bez) svadobnej; (k) svadobnej; (vidím) svadobnú; (hej) svadobná!; (o) svadobnej; (so) svadobnou;
(štyri) svadobné; (bez) svadobných; (k) svadobným; (vidím) svadobné; (hej) svadobné!; (o) svadobných; (so) svadobnými;
(jedno) svadobné; (bez) svadobného; (k) svadobnému; (vidím) svadobné; (hej) svadobné!; (o) svadobnom; (so) svadobným;
(tri) svadobné; (bez) svadobných; (k) svadobným; (vidím) svadobné; (hej) svadobné!; (o) svadobných; (so) svadobnými;