svák (5. p. -u) i sváko, -a, mn. č. -ovia m.
1. v príbuzenskom vzťahu tetin manžel, manžel otcovej al. matkinej sestry;
2. nár. oslovenie pre staršieho človeka na dedine; starší človek, strýko, strýčko, ujo: Šprnál by sa vytiahol, o to najmenej, sváku, — ozval sa mu Dolník. (Urb.) Dobrý deň, sváko! — pozdravovali sa mu. (Jes.) Oslovovala ich: tetka, stryná. sváko, ujec, ujčiná a oni ju volali Paulínkou z krčmy. (Švant.);
sváčik. -a i sváčko, -a, mn. č. -ovia m. hypok. i sváčinko, -a m. hypok.