svák, hovor. sváko -a mn. -ovia m.
1. tetin manžel
2. iba sváko oslovenie al. pomenovanie dospelého muža (obyč. deťmi na vidieku);
sváčik -a, sváčko -a mn. -ovia m. hypok.
dedo 1. otcov al. matkin otec • starý otec: môj dedo, starý otec pochádza z Liptova • kniž. ded • hypok.: dedko • deduško • hovor. starký: starký sa hrá s vnukom • subšt. ópapa
2. hypok. oslovenie starého al. staršieho muža: dedo Jano • hovor.: ujo • sváko • strýc • strýko • hypok.: dedko • deduško • ujko • sváčko • strýčko • zastaráv.: báčik • báči • báčino • báčinko
3. p. starec 4. p. tlačenka
strýc otcov brat; dospelý muž vôbec • hovor. strýko • hypok. strýčko • hovor.: ujec • ujo • hypok.: ujko • ujček • hovor.: sváko • svák
sváko p. svák 1, 2, strýc, dedo 2
svák 1. tetin manžel • sváko • hypok.: sváčik • sváčko
2. hovor. oslovenie, pomenovanie dospelého muža (obyč. deťmi na vidieku) • hovor.: sváko • ujo • ujko • ujček • strýko • zastaráv.: báčik • báči • báčino • hypok. báčinko • expr. otec (v oslovení)
ujo 1. dospelý muž (obyč. v oslovení deťmi) • strýko • hovor.: ujko • svák • sváko • sváčik • zastaráv.: báčik • báči • báčino • báčinko: pristavil ma jeden báčino • dedo • dedko • baťko (oslovenie starého muža)
2. p. ujec
svák (5. p. -u) i sváko, -a, mn. č. -ovia m.
1. v príbuzenskom vzťahu tetin manžel, manžel otcovej al. matkinej sestry;
2. nár. oslovenie pre staršieho človeka na dedine; starší človek, strýko, strýčko, ujo: Šprnál by sa vytiahol, o to najmenej, sváku, — ozval sa mu Dolník. (Urb.) Dobrý deň, sváko! — pozdravovali sa mu. (Jes.) Oslovovala ich: tetka, stryná. sváko, ujec, ujčiná a oni ju volali Paulínkou z krčmy. (Švant.);
sváčik. -a i sváčko, -a, mn. č. -ovia m. hypok. i sváčinko, -a m. hypok.
(jeden) sváko; (bez) sváka; (k) svákovi; (vidím) sváka; (hej) sváko!; (o) svákovi; (so) svákom;
(traja) svákovia; (bez) svákov; (k) svákom; (vidím) svákov; (hej) svákovia!; (o) svákoch; (so) svákami;