Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ssj ma hssjV subst priezviská

suseda -y -sied ž. k sused: s-in dom;

susedka -y -diek ž. zdrob. expr. máme milú s-u

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
suseda ‑y ‑sied ž.; susedka ‑y ‑diek ž.

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

sused, -a, mn. č. -ia m.

1. človek, ktorý býva vedľa bydliska, obydlia iného al. v jeho blízkosti: horný, dolný s., dobrý, zlý s.; treti s. (Al., Taj.) ktorý býva o tri domy vyššie al. nižšie; susedov, hovor. i susedovie dom, dvor; Nemôže mi byť jedno, koho mám za suseda. (Karv.) Naši susedia ako utešene nažívajú. (Al.); hovor. chodiť po s-och navštevovať susedov;

pren. obyč. v mn. č. ľudia žijúci v susednej obci, v susednom okrese, kraji, štáte ap.: Začali prechádzať „k susedom“, ako sa všeobecne nazývalo prejsť k Rusom. (Urb.)

2. človek, ktorý zaujíma najbližšie miesto, polohu blízko pri niekom, ktorý sa nachádza al. sedí bezprostredne pri niekom, v bezprostrednej blízkosti niekoho: Sused jeho z ľavej strany leží chrbtom doň. (Taj.) Ivko písal a nevšímal si svojho suseda. (Bod.);

suseda, -y, -sied ž.; susedka, -y, -diek ž. zdrob. expr.; susedský príd.

1. týkajúci sa suseda (susedov): s-é spolunažívanie, s-á výpomoc; S Maďarmi nastanú dobré susedské pomery. (Škult); práv. s-é právo súhrn právnych predpisov upravujúcich vzťahy medzi susedmi;

2. expr. družný, priateľský, familiárny: s-é úsmevy (Vaj.); Zakázali susedské posiedky. (Tat.);

(po) susedsky prísl.

1. ako dobrý sused; ochotne, priateľsky, priateľským spôsobom: pomôcť po s.; Rozpráva sa tu dôverne a susedsky. (A. Mat.) Kysučan povyprával susedsky zoširoka a dôkladne. (Tat.);

susedstvo, -a str.

1. susedský vzťah, vzťah medzi susedmi: Ani na rodinstvo nehľadí, ani na susedstvo. (Tim.) Prijali ma do susedstva. (Kuk.) Ja mám veľké nároky na susedstvo. (Karv.)

2. blízke, neďaleké okolie, blízkosť: Tam v susedstve štíhlej veže stála vtedy ešte stará nízka fara. (Vans.) Toť kúpili v susedstve starý domec. (Taj.) Tu hľa v susedstve je hostinec. (Jégé); pren. Jeho najbližšie literárne susedstvo, poézia česká a maďarská, vždy ešte slúžilo antike. (Vlč.); pren. bás. Pani tvoja mi dovolila v susedstve tvojom prebývať (Sládk.) v tvojej blízkosti.

3. susedný dom: Mal sa zastaviť v susedstve u Janíka a Štefánka Zábrelovie. (Fr. Kráľ) Jedného dňa sám podložil oheň v susedstve. (Vans.);

susedko, -a, mn. č. -ovia m. fam.

Morfologický analyzátor

suseda podstatné meno, ženský rod

(jedna) suseda; (bez) susedy; (k) susede; (vidím) susedu; (o) susede; (so) susedou;

(tri) susedy; (bez) susied; (k) susedám; (vidím) susedy; (o) susedách; (so) susedami;


sused podstatné meno, mužský rod, životné

(jeden) sused; (bez) suseda; (k) susedovi; (vidím) suseda; (o) susedovi; (so) susedom;

(traja) susedia; (bez) susedov; (k) susedom; (vidím) susedov; (o) susedoch; (so) susedmi;

sused m
1. kto býva vedľa al. blízko bydliska, pôsobiska niekoho iného: mezyrky a pekarsku pec a swinsky chlew, to mas postawiti od stieny sweho suseda, ssyrzu na trzy stupiege žk 1473; pristupila pred prawo Hedwiga, pozustala wdowa neboheho Antolka, y wyznala swobodne neprimussena, wedle ney take Ondrey Warga, sused gegi zadny p. ľupča 1555; gestly hospodar wy aneb horni, dolni sused anebo kdo gini, žebych ya kune, lyssky, wydry pobral kdy komu w kontrabontu púchov 1610; vicinus: bljzký, sused, w susedstwj wu 1750; do tretich susedu půgde (žena), na pradenj pitat bude sns 1786
o chotárny s. obyvateľ susednej obce: osadili sme mu prawe prawo s chotarnimy susedmy, s richtarmy tztirmy a z dewiatmy bozeniky d. štubňa 1595; uholný s. rohový, kt. domy tvoria (pravý) uhol: biwsse uhelnj sused swedek Kapuszta Danjelowy, yako mal swe humjencze, geden konyecz len do stlpou pry Kapuszta Danielowy humeney stene prystaweny necpaly 1743
• nebo u susedú pekagj chleb z medu, take pryslowý býwa bv 1652 cudzie sa zdá byť lepšie ako vlastné
2. člen mestského, obecného al. iného spoločenstva: tohože roku hned pri počatku podletj dopustyl Pan Buch yako y na gjnych susedow z krestenstwa, tak y na toto město Rožomberk mor a plagu na dobytok rožný ružomberok 1599; (:Martin Pohrane:) žadal gest nas wedle obyčege nasseho poctyweho mesta, abychom ho tež za suseda a obywatele spolu nasseho vznaly a do počtu messtanow prygaly s. ľupča 1619; každi mister blanarski, kteri zde sused a mister gest, gestli odtato odessel, ma gemu geho sprawedlnost mistrowska rok a den slobodna staty ca 1644; povinnost moju odbyvam, ponewadž som nedostatečny a mizerny v svem zdravi, ktera vec jest jak susedom a obyvatelom nemšovskym znama nemšová 1721 lp; lutheránskím susedum odpowedáme: werá i oni s námi mnohé giné nepochopitedlné tagemstwá bn 1796
3. kto sa nachádza v bezprostrednej blízkosti iného: (Adam a Eva) mali suseda djabla, kteri sa duverne zhovaral z Evu sj 18. st;
-ko, -ok m dem expr k 2: Vassy Milosti prosime jakozto suseduv svich milich, ze nassymu susedkovy, k czemuz by jakovu pravdu mel, ze jemu spravedlive pravo udielat raczite hlohovec 1544 sll; znamo czinime yakozto panom dobrotywym a milosrdnym o tohoto nassieho susedka Lawryncze Trbu, gemuzto nahanel geden susedok nass, zeby se w nyeyakey weczy nezachowal wassem pocztywem meste; rychtar Hradysky swimy susedky wsseczkymy, Wassym Milostem prizniwy hradište 1576; Chladna Pal wipoziczal padesat zlatych, z druheg pak strany dosweczilo se gednim susedkom Petrom Wozarom ilava 1632;
suseda, susedka ž
1. k 1: szuszeda dolnya, Morauszky Jankova zena sa preklinala, ze mu tak da dokazat, setke dobitkj mosa mu wikapatj krupina 1716; accola: súsed, súsedka ks 1763; táto potom (zbitá manželka) pospíchala k suseďe bu 1795; žadnemu, ani susede nedag nečo z domu hk 18. st; vicina: suseda ld 18. st
2. k 2: sluzbu swu wzkazugeme, urozena pani, pani susedo nassa mila, wam wiedieti dawame, ze su nam gisti lide powiedieli, zeby syn wass pan Barthoz zyw byl a zdraw gest senica 1526; my ten siroczi statek w nasseg pocztyweg dedjne wezmeme a tegto nasseg susede w rucze dame opatovce 1589; suseda, tamže sa tye swjne? krupina 1691; ten chlapec od wassich ruku, suseda, zemrie, ale len mj ho teraz nechagte gesste krupina 1741 e; y to dogista wim, že su tu mnohe pritomne susedky, matrony a osoby nedotkljwe; sem, sem pristupugte, wi susedky a matrony burliwe mik 18. st
• yesste weczy bida, kde mrcha gsauseda bez sedla muže sedla bv 1652 o zlej, panovačnej žene;
-ov príd privl k 1, 2: že wssecky hory y drwa, ktere mezy dolynow Yacowecz a tow cestow, ktera pres dolynu podle susedoweho domu, totiž Gurika Horniho, kudy chodya na Micžinu dostaly se Eliassowy Lukawiczkimu a geho dedicžom zvolen 1567
• neb kdy susedowa stena hory nowa, y twa muže skazu wzit, bezpecznost zlý gest host, prynassy sskody dost, pomaha do nesstesty bv 1652 o dôležitosti byť opatrný; susedova krava více mléka dáva, cizí chléb chutnější sin 1678 cudzie sa zdá vždy lepšie;
-ský príd
1. k 1, 2: nema zadny swe owoce wiesseti do dworu susedskeho žk 1473; dicens zracza kolybruchowski a zracza susedski, ty sy dosweczeny mordar turiec 1582; pan Mathaeus Nyustai w osobe sweg gmenem mlinarúw a tesarúw w tegto stolicy nasseg Gomerskeg a susedskeg Kis Hontenskeg zustawagicich pred nass gest pristupil a hodnu prosbu a žadost gmenem gegich gest učžinil ca 1698; dawsse se do towaristwa zbogniczkeho njelen w susedskeg kragjne polskeg, ale take y zde, w tomto widjeku orauskem rozlične zbogstwa lupeže spachat se opowažil orava 1735; confinis: pomezny, cylny, chotárny, súsédsky ks 1763
o s-ý erb dedený majetok: swiedomi zywota nemuz zadny zenam zlamati, ani susedsky erb žk 1473; s-ý pokoj susedské spolunažívanie: pro uskrownenj tech samich a pokog susedsky učinily mezy sebu zmluwu d. strháre 1703; s-é právo súhrn noriem, predpisov pre mešťanov: každi blanarski towariss, kteri w tomto kralowskem meste Modor mistrom bity chce, ma negprwe susedske prawo mity ca 1644
2. priateľský: ku potwrzeny teyto slussney, naležitey a susedskey kupe mezi osobamy tiemito, dali sobie do miestkych knych zapisati, pitym lidkupu potwrdiwsse p. ľupča 1587; kdi sem ya bidlela w Domanižy susedskim obicžegem pasaly Pocžarowczy z Domanižany dobitky v. zálužie 1617–19; my haytmany od wrchnosty k hraniczam uherskym od Slieska wam pane pozdraweny susedske wskazugeme žilina 1652; David na mnohe susedske napomenuti se nechtel sprawyti a dedine penize wratiti (bytča) 1744; w Kristu spociwagica se odbira k wam pratelom, kmotrom, susedom se obraca za pratelsku, susedsku lasku dekuge sj 18. st
• nemass žadat statkuw, susedských nabitkuw bv 1652 je nesprávne závidieť, ulakomiť sa na cudzí majetok; wzdicky chleb gsausedsky nez kolacz domowsky chutnegssý lidem biwa bv 1652 cudzie sa aj horšie zdá byť lepším; subst
s-é s zem patriaca susedovi, susedstvo: Johannes Lapssinka w letech 29 wyznal, že by ten gistj plot, kterj gest postaweny, že by byl gistotne do susedskeho postaweny; gak sem se oženil, od 13 roku hradil sem tam dole, gak stary hospodary hradiwaly, ale ona dala plot wsadit do susedskeho; wyznal, že by ten plot panj Ganosska, ktery dala postawit, asy na dwe sslapage bylj w susedskem a že by y kolek, gestlj ho newykopaly, nassly senica 1668;
-sky prísl ako dobrý sused; ochotne, priateľsky, priateľským spôsobom: (Jakub Tele Bardejovčanom) radssy bich s wami prziatelsky a susedsky bil nezly w hnyewie plaveč 1453; mnye a slussebnyku memv zaplatity rozkazaty raczite pro obecznw sprawedlewost a ya tess Wassim Milostem se powolne pratelsky a susedzky odslussity chty oponice 1569; werttye Wassy Milostty, že bych z Wassy Milosttmy rad susedsky prytelsky bidlel sitno 1596; slichal sem, že prosil (:pan Mattiassowsky:) pana, abi susedsky sebu nažiwaly v. zálužie 1617–19;
po -sky prísl výraz ako dobrý sused: Galowanya Jana Tomčžowyech in deutro znamenaneho napomynaly po susedsky, aby gim w chotare ze statkem sskodu nečynyl a nepasol liptov 1732; wždy takmer sme se po pritelsky a susedsky merili pukanec 1793;
-stvo [-o, -í] s
1. vzťah medzi susedmi; susedský vzťah: gestly se nassim wsseczko nawraty, nepochibugte o tom, ze y wassiemu rucznicze bude nawraczena, pro pratelstwy a susedstwy dobre mošovce 1569 kl; gestly nechczete dobre susedstwo s namy držat, czuo mame czinit antol 1597 e; werym, že to pre dobre susedstwo vczinitty raczyte sitnianska 1602; pre dobre susedstwo hradzu medzy sebu žadnu nedržely krupina 1734; fatens počul od pana Neredy Gabora, co sa ponosuwal na zle susedstwo beckov 1768
o prijať v s. prijať za člena mestského al. iného spoločenstva, napr. do spolku remeselníkov, cechmajstrov: mistr, kterižto w susedstwj prigat gest, powinen bude se pry czechmistru a ginjch prysedicych tkadlczuw mistruw ohlassytj a ge pozdrawitj ca 18. st
2. najbližšie okolie, blízkosť: z gedne strany maycz podle sebe w susettctwi spytalne wynohrady a z druhe strany wynohrad Behanczyn trnava 1570; zlatnik Andrassowy panu Parsticiusowi bil predal Czegledi Mihály za dwesto zlatich dom hnedky w susedctwy; zeme na Piawycyach dolnych w susedstwy wedle p. Turcžaniho zemy; Betu pak dawno w susedstwe tak weselu nyewidyel, gako ten wecer kdy winyicze poziabli krupina 1683; 1698; 1722; dwa kostelni služebnjci, remesla swého ssewcy, w susedstwi pracowali vp 1764; vicinitas: susedstvi ld 18. st

suseda
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) suseda
G (bez) susedy
D (k) susede
A (vidím) susedu
L (o) susede
I (so) susedou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) susedy
G (bez) susied
D (k) susedám
A (vidím) susedy
L (o) susedách
I (so) susedami

sused
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) sused
G (bez) suseda
D (k) susedovi
A (vidím) suseda
L (o) susedovi
I (so) susedom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dvaja) susedia
G (bez) susedov
D (k) susedom
A (vidím) susedov
L (o) susedoch
I (so) susedmi

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko SUSEDA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 3×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
TUPÁ, okr. LEVICE – 2×;
CHORVATICE (obec TUPÁ), okr. LEVICE – 1×;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor