sused m
1. kto býva vedľa al. blízko bydliska, pôsobiska niekoho iného: mezyrky a pekarsku pec a swinsky chlew, to mas postawiti od stieny sweho suseda, ssyrzu na trzy stupiege (ŽK 1473); pristupila pred prawo Hedwiga, pozustala wdowa neboheho Antolka, y wyznala swobodne neprimussena, wedle ney take Ondrey Warga, sused gegi zadny (P. ĽUPČA 1555); gestly hospodar wy aneb horni, dolni sused anebo kdo gini, žebych ya kune, lyssky, wydry pobral kdy komu w kontrabontu (PÚCHOV 1610); vicinus: bljzký, sused, w susedstwj (WU 1750); do tretich susedu půgde (žena), na pradenj pitat bude (SNS 1786)
L. chotárny s. obyvateľ susednej obce: osadili sme mu prawe prawo s chotarnimy susedmy, s richtarmy tztirmy a z dewiatmy bozeniky (D. ŠTUBŇA 1595); uholný s. rohový, kt. domy tvoria (pravý) uhol: biwsse uhelnj sused swedek Kapuszta Danjelowy, yako mal swe humjencze, geden konyecz len do stlpou pry Kapuszta Danielowy humeney stene prystaweny (NECPALY 1743)
F. nebo u susedú pekagj chleb z medu, take pryslowý býwa (BV 1652) cudzie sa zdá byť lepšie ako vlastné
2. člen mestského, obecného al. iného spoločenstva: tohože roku hned pri počatku podletj dopustyl Pan Buch yako y na gjnych susedow z krestenstwa, tak y na toto město Rožomberk mor a plagu na dobytok rožný (RUŽOMBEROK 1599); (:Martin Pohrane:) žadal gest nas wedle obyčege nasseho poctyweho mesta, abychom ho tež za suseda a obywatele spolu nasseho vznaly a do počtu messtanow prygaly (S. ĽUPČA 1619); každi mister blanarski, kteri zde sused a mister gest, gestli odtato odessel, ma gemu geho sprawedlnost mistrowska rok a den slobodna staty (CA 1644); povinnost moju odbyvam, ponewadž som nedostatečny a mizerny v svem zdravi, ktera vec jest jak susedom a obyvatelom nemšovskym znama (NEMŠOVÁ 1721 LP); lutheránskím susedum odpowedáme: werá i oni s námi mnohé giné nepochopitedlné tagemstwá (BN 1796)
3. kto sa nachádza v bezprostrednej blízkosti iného: (Adam a Eva) mali suseda djabla, kteri sa duverne zhovaral z Evu (SJ 18. st); -ko, -ok m dem expr k 2: Vassy Milosti prosime jakozto suseduv svich milich, ze nassymu susedkovy, k czemuz by jakovu pravdu mel, ze jemu spravedlive pravo udielat raczite (HLOHOVEC 1544 SLL); znamo czinime yakozto panom dobrotywym a milosrdnym o tohoto nassieho susedka Lawryncze Trbu, gemuzto nahanel geden susedok nass, zeby se w nyeyakey weczy nezachowal wassem pocztywem meste; rychtar Hradysky swimy susedky wsseczkymy, Wassym Milostem prizniwy (HRADIŠTE 1576); Chladna Pal wipoziczal padesat zlatych, z druheg pak strany dosweczilo se gednim susedkom Petrom Wozarom (ILAVA 1632); suseda, susedka ž
1. k 1: szuszeda dolnya, Morauszky Jankova zena sa preklinala, ze mu tak da dokazat, setke dobitkj mosa mu wikapatj (KRUPINA 1716); accola: súsed, súsedka (KS 1763); táto potom (zbitá manželka) pospíchala k suseďe (BU 1795); žadnemu, ani susede nedag nečo z domu (HK 18. st); vicina: suseda (LD 18. st)
2. k 2: sluzbu swu wzkazugeme, urozena pani, pani susedo nassa mila, wam wiedieti dawame, ze su nam gisti lide powiedieli, zeby syn wass pan Barthoz zyw byl a zdraw gest (SENICA 1526); my ten siroczi statek w nasseg pocztyweg dedjne wezmeme a tegto nasseg susede w rucze dame (OPATOVCE 1589); suseda, tamže sa tye swjne? (KRUPINA 1691); ten chlapec od wassich ruku, suseda, zemrie, ale len mj ho teraz nechagte gesste (KRUPINA 1741 E); y to dogista wim, že su tu mnohe pritomne susedky, matrony a osoby nedotkljwe; sem, sem pristupugte, wi susedky a matrony burliwe (MiK 18. st);
F. yesste weczy bida, kde mrcha gsauseda bez sedla muže sedla (BV 1652) o zlej, panovačnej žene; -ov príd privl k 1, 2: že wssecky hory y drwa, ktere mezy dolynow Yacowecz a tow cestow, ktera pres dolynu podle susedoweho domu, totiž Gurika Horniho, kudy chodya na Micžinu dostaly se Eliassowy Lukawiczkimu a geho dedicžom (ZVOLEN 1567)
F. neb kdy susedowa stena hory nowa, y twa muže skazu wzit, bezpecznost zlý gest host, prynassy sskody dost, pomaha do nesstesty (BV 1652) o dôležitosti byť opatrný; susedova krava více mléka dáva, cizí chléb chutnější (SiN 1678) cudzie sa zdá vždy lepšie; -ský príd
1. k 1, 2: nema zadny swe owoce wiesseti do dworu susedskeho (ŽK 1473); dicens zracza kolybruchowski a zracza susedski, ty sy dosweczeny mordar (TURIEC 1582); pan Mathaeus Nyustai w osobe sweg gmenem mlinarúw a tesarúw w tegto stolicy nasseg Gomerskeg a susedskeg Kis Hontenskeg zustawagicich pred nass gest pristupil a hodnu prosbu a žadost gmenem gegich gest učžinil (CA 1698); dawsse se do towaristwa zbogniczkeho njelen w susedskeg kragjne polskeg, ale take y zde, w tomto widjeku orauskem rozlične zbogstwa lupeže spachat se opowažil (ORAVA 1735); confinis: pomezny, cylny, chotárny, súsédsky (KS 1763)
L. s-ý erb dedený majetok: swiedomi zywota nemuz zadny zenam zlamati, ani susedsky erb (ŽK 1473); s-ý pokoj susedské spolunažívanie: pro uskrownenj tech samich a pokog susedsky učinily mezy sebu zmluwu (D. STRHÁRE 1703); s-é právo súhrn noriem, predpisov pre mešťanov: každi blanarski towariss, kteri w tomto kralowskem meste Modor mistrom bity chce, ma negprwe susedske prawo mity (CA 1644)
2. priateľský: ku potwrzeny teyto slussney, naležitey a susedskey kupe mezi osobamy tiemito, dali sobie do miestkych knych zapisati, pitym lidkupu potwrdiwsse (P. ĽUPČA 1587); kdi sem ya bidlela w Domanižy susedskim obicžegem pasaly Pocžarowczy z Domanižany dobitky (V. ZÁLUŽIE 1617-19); my haytmany od wrchnosty k hraniczam uherskym od Slieska wam pane pozdraweny susedske wskazugeme (ŽILINA 1652); David na mnohe susedske napomenuti se nechtel sprawyti a dedine penize wratiti ((BYTČA) 1744); w Kristu spociwagica se odbira k wam pratelom, kmotrom, susedom se obraca za pratelsku, susedsku lasku dekuge (SJ 18. st)
F. nemass žadat statkuw, susedských nabitkuw (BV 1652) je nesprávne závidieť, ulakomiť sa na cudzí majetok; wzdicky chleb gsausedsky nez kolacz domowsky chutnegssý lidem biwa (BV 1652) cudzie sa aj horšie zdá byť lepším; subst s-é s zem patriaca susedovi, susedstvo: Johannes Lapssinka w letech 29 wyznal, že by ten gistj plot, kterj gest postaweny, že by byl gistotne do susedskeho postaweny; gak sem se oženil, od 13 roku hradil sem tam dole, gak stary hospodary hradiwaly, ale ona dala plot wsadit do susedskeho; wyznal, že by ten plot panj Ganosska, ktery dala postawit, asy na dwe sslapage bylj w susedskem a že by y kolek, gestlj ho newykopaly, nassly (SENICA 1668); -sky prísl ako dobrý sused; ochotne, priateľsky, priateľským spôsobom: (Jakub Tele Bardejovčanom) radssy bich s wami prziatelsky a susedsky bil nezly w hnyewie (PLAVEČ 1453); mnye a slussebnyku memv zaplatity rozkazaty raczite pro obecznw sprawedlewost a ya tess Wassim Milostem se powolne pratelsky a susedzky odslussity chty (OPONICE 1569); werttye Wassy Milostty, že bych z Wassy Milosttmy rad susedsky prytelsky bidlel (SITNO 1596); slichal sem, že prosil (:pan Mattiassowsky:) pana, abi susedsky sebu nažiwaly (V. ZÁLUŽIE 1617-19); po -sky prísl výraz ako dobrý sused: Galowanya Jana Tomčžowyech in deutro znamenaneho napomynaly po susedsky, aby gim w chotare ze statkem sskodu nečynyl a nepasol (LIPTOV 1732); wždy takmer sme se po pritelsky a susedsky merili (PUKANEC 1793); -stvo [-o, -í] s
1. vzťah medzi susedmi; susedský vzťah: gestly se nassim wsseczko nawraty, nepochibugte o tom, ze y wassiemu rucznicze bude nawraczena, pro pratelstwy a susedstwy dobre (MOŠOVCE 1569 KL); gestly nechczete dobre susedstwo s namy držat, czuo mame czinit (ANTOL 1597 E); werym, že to pre dobre susedstwo vczinitty raczyte (SITNIANSKA 1602); pre dobre susedstwo hradzu medzy sebu žadnu nedržely (KRUPINA 1734); fatens počul od pana Neredy Gabora, co sa ponosuwal na zle susedstwo (BECKOV 1768)
L. prijať v s. prijať za člena mestského al. iného spoločenstva, napr. do spolku remeselníkov, cechmajstrov: mistr, kterižto w susedstwj prigat gest, powinen bude se pry czechmistru a ginjch prysedicych tkadlczuw mistruw ohlassytj a ge pozdrawitj (CA 18. st)
2. najbližšie okolie, blízkosť: z gedne strany maycz podle sebe w susettctwi spytalne wynohrady a z druhe strany wynohrad Behanczyn (TRNAVA 1570); zlatnik Andrassowy panu Parsticiusowi bil predal Czegledi Mihály za dwesto zlatich dom hnedky w susedctwy; zeme na Piawycyach dolnych w susedstwy wedle p. Turcžaniho zemy; Betu pak dawno w susedstwe tak weselu nyewidyel, gako ten wecer kdy winyicze poziabli (KRUPINA 1683; 1698; 1722); dwa kostelni služebnjci, remesla swého ssewcy, w susedstwi pracowali (VP 1764); vicinitas: susedstvi (LD 18. st)