sup -a mn. N a A -y m. cudzokrajný dravý vták s veľkým zobákom živiaci sa zdochlinami, zool. Gyps;
pren. pejor. hrubý, bezohľadný človek
● vrhli sa naňho ako s-y kruto ho napadli;
supí príd.: s. zobák
šup, šups cit.
1. naznač. rýchly prudký pohyb: š. cez plot
2. vyj. výzvu na taký pohyb: a teraz š. do vody
sup G a A supa pl. N a A supy m.
šup šupu pl. N šupy m.
hybaj 1. naznačuje obyč. rázny, rýchly pohyb preč • hybáj • poď • poďho: a on hybaj, poďho dolu vŕškom na saniach • hajde • hajdy • zried. hajda: nasadol na bicykel a hajdy • šup • šups: šup, šups, a už jej nebolo
2. vyjadruje pokyn, rozkaz na odchod z nejakého miesta, pokyn na priblíženie, pokyn na začatie niečoho • hajde • hajdy • zried. hajda: hybaj, hajde, nech ťa tu už nevidím • poďho • poďme: poďho, poďme, tam nemáš čo robiť • hybajme • hybajte: hybajme, hybajte do roboty • šup • šups • šup-šup: šup, šups, to nie je pre vás
šmik, pís. i šmyk2 1. naznačuje obyč. rýchle, prudké odrezanie al. odstrihnutie • fik: šmik, fik, odrezal si kúsok slaninky • šnip • šnips: šnip, šnips, rýchlo poobstríhala konce • šnip-šnap • šnip-šnaps • šnips-šnaps: nožničkami urobil šnip(s)-šnap(s) a vlásky ležali na zemi
2. naznačuje prudký, rýchly pohyb • fik • fuk: myška šmik, fik, fuk za skriňu • šup • šups • šuch: chlapec šup(s), šuch pod perinu
šup 1. naznačuje rýchly pohyb niekoho al. niečoho; vyjadruje výzvu na takýto pohyb • šups • šuch: otvoril dvere a šup(s), šuch, už bol dnu; a teraz šup(s), šuch do postele • šmik, pís. i šmyk • fik • fuk: šmik, fik s taškou pod stôl
2. p. švác
švác naznačuje úder al. hodenie • prask • prásk: švác, prásk kameňom do obloka • bác • fác • pác • bach: bác, fác, pác mu jednu po chrbte • plesk • šuch: plesk, šuch chlapcovi po prstoch • šup • šups: šup(s) s ním rovno do vody • švih (naznačuje šľahnutie, úder): švih chlapca bičom po tvári
sup, -a, mn. č. -y m. veľký dravý cudzozemský vták, živiaci sa hlavne zdochlinami; zool. s. belohlavý (Gyps falvus);
pren. pejor. o zlom, bezohľadnom, krutom človeku: A ty budeš mojim supom — ty. (Bod.);
supí, -ia, -ie príd.: s. škrek, s. let; s-ie hniezdo; s. pohľad zlostný, nenávistný
1. vyjadruje rýchly, prudký pohyb: Koho tí raz lapili, šup s ním na pranier. (Ráz.-Mart.) V noci som vyliezol oblokom a šups za oteckom. (Jes-á)
2. vyjadruje pokyn, výzvu uskutočniť rýchly, rázny pohyb (napr. skok, hod ap.): „Šup sem,“ ukázal Jožo na vrecko. (Mor.)
šúp, -u m. i šúpa, -y, šúp ž. nár. snop: šúp slamy (Ráz.); šúpa hrachu (Kuk.);
šupka1, -y, -piek ž. zdrob. expr.;
šupkový1 príd.: š-é strechy
sup m zool 1. cudzokrajný dravý vták s veľkým zobákom živiaci sa zdochlinami, s. bielohlavý Gyps fulvus: Vultur: Sup (VTL 1679); (:ptacy:) drawj (:hltawj:) gsau: kane, lunak, sup, gestrab, sokol, krahulec (KoA 17. st); pren pejor zlý, hrubý, krutý, bezohľadný človek: co su teto dary pry človeku se neponižugice(m) gine, nez cizy pera, nimiž se takovy sup ozdobuge (SS 18. st) 2. dravý vták živiaci sa myšami, kaňa, myšiak hôrny Buteo buteo: Buteo, Butio, Subbuteo: Sup, Gastráb, Misoľowka (GU 1793); Buteo: Ssup (KrN 1795); -ov príd k 1 patriaci supovi: jatra supowa a z geho krwy warena, prach za osm dny požiwany paducy nemoc hogy (HL 17. st)