suka -y súk ž. samica psa;
pren. pejor. nadávka zlej, nemravnej žene;
sučí príd.;
sučka -y -čiek ž.
1. zdrob. k suka
2. suka
*fena ↗ správ. suka
*fenka ↗ správ. suka
suka samica psa • sučka • zried. psica • expr. psina • nespis.: fena • fenka
suka, -y, súk ž. samica psov, obyč. psa domáceho;
pren. vulg. nemravná, necudná žena; hrubá nadávka takej žene: Táto suka mi zmárnila sestru! (Jes-á) I tá suka, tá jeho zena, nech sa mi tu viac nemoce. (Jégé) Suka! — vybuchol z Hlavaja hnev. (Urb.); sukin syn (Štítn.) hrubá nadávka;
sučka, -y, čiek ž. zdrob.
(jedna) suka; (bez) suky; (k) suke; (vidím) suku; (hej) suka!; (o) suke; (so) sukou;
(tri) suky; (bez) súk; (k) sukám; (vidím) suky; (hej) suky!; (o) sukách; (so) sukami;
suka ž samica psov, obyč. psa domáceho: to testo upecž a deg psowy gesty, paklyže gest žena, techda nech da suky pogesty lr1 17. st; canis foemina: suka ks 1763; zahwízdnúce priwolal suku psa bu 1795; okotila se fena, suka: canis femina pd 18. st; od prwosky suky, gak sa nahle osmrady, zeber sstence hk 18. st e; pren vulg nemravná, necudná žena: fatensku dobil a neucztiwima slowmy znewažil, totižto ty suko spiš 1716; Maco Valaszkay žena zložila žalobu na Iana Valaszkay, že gu sukow, klampow nazwal poniky 1793; zlorečena suka pekelna, ty si gak chlipna koza mik 18. st; sučí príd týkajúci sa samice psa, suky: suka: canis femella, sučka idem dem., sučj: guod ad canem femellam pertinet pd 18. st; sučka dem: a wezmy slepe ščencze, ktere 4 lebo 5 dny stare su (:gak pre kvonya psikov a pre kobolu sučzky:) a dag do noveho hrnca pod pokrevku rn 17.–18. st; catula: sučka ks 1763; sučka malička Bibi, podskakugíc, raduwala sa, že ho widela ds 1795 • pes by nebral, kdyby suka nedala martin 1779 vzájomná podmienenosť