Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV subst

sukňa -e -kieň/-kní ž. časť žen. oblečenia od pása dolu: dlhá, skladaná s.

expr.: behať za každou s-ou byť sukničkárom; držať sa maminej s-e, mamy za s-u; sedieť mame na s-i byť nesamostatný;

sukňový príd.: s-á dĺžka;

suknička -y -čiek, sukienka -y -nok ž. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
sukňa ‑e ‑kieň/‑kní ž.; sukňový

sukňa časť vrchného ženského oblečenia od pása dolu; dolná časť šiat: úzka, zvonová sukňasuknica (sukňa ako časť ľudového oblečenia): spodná suknicaspodnicaspodnička (spodná sukňa): škrobená spodnica, spodnička

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

sukňa, -ne, -ní/-kieň ž.

1. časť ženského odevu zakrývajúca telo od pása dolu: krátka, dlhá s.; spodná, vrchná s. v ľudovom odeve; hladká, skladaná, naberaná, zvonová, športová, večerná, francúzska s.; vlnená, hodvábna, pepitová s., zimná, letná s.; podkasať, vykasať si s-u; Vydýchla si, poroztriasala sukne. (Min.);

pren. expr. o žene: Pre sukňu slabý človek nejednu hlúposť spraví. (Skal.) Juro sa blázni za každou sukňou. (Ráz.) Pre sukňu takto rozum stratiť. (Stod.)

hovor. expr.: držať sa materinej, mamkinej s-e byť nesamostatný; sedieť na materinej s-i, sedieť mamke na s-i zostávať doma, nikde nechodiť; strážiť žene s-e byť stále doma pri žene;

2. starodávny odev pre mužov i ženy, pokrývajúci telo od krku až po kolená: Oblečený bol do hne. dej sukne, previazanej povrazom. (Zgur.); chlap v čiernej sukni (Tat.) v kňazskej reverende, v sutane;

sukienka, -y, -nok i suknička, -y, -čiek ž. zdrob. expr. k 1;

suknisko, -a str. i ž. zvel. expr.

Morfologický analyzátor

sukňa podstatné meno, ženský rod

(jedna) sukňa; (bez) sukne; (k) sukni; (vidím) sukňu; (o) sukni; (so) sukňou;

(dve) sukne; (bez) sukní, sukieň; (k) sukniam; (vidím) sukne; (o) sukniach; (so) sukňami;

sukeň p.
sukňa


sukňa, zried
sukeň ž
1. časť ženského oblečenia od pása dolu: z domu pak predkom poruczyam cztyrom dewognym dyewkam na sukne po troch zlatych žilina 1594; ciclas: sukňa ženska np 17. st; gak po schodech na neywissy stupeň wissla sama sy pristupila suknj swú a dolu twárj spadla vp 1764; wecy, ktere ukradla su nasledowne: 1. czerwenu ze ssnurkami wissitu suknu; 1. čirnu kartunowu suken pukanec 1788; ked som sa ga vidavala, za dukat som suknu mala kc 1791
o anglická, angliová, lindišová, fajnlindišová s. sukňa z anglie, druhu jemného súkna, pôvodne dovážaného z Anglicka: Ondrey Balan ze swu manželku Marthu podwolil se dati pastorkini swey Marthe suknu lindissowu, presteradlo kmentowe p. ľupča 1597; cžerwena sukne nowa faynlindissowa stribrnymi 11 hacžiky zvolen 1633; suknya anglyowa czerwena na nyeg kwačyek strybernych jelšava 1681; suknyu angliczku z ffartuchem hwozdikoweg ffarbi, zlatimi czipkami oprimowanu prešov 1697; kamelotová, šamlátová s. sukňa vyrobená z kamelotu, pôvodne orientálnej tkaniny z vlny miešanej s ťavou srsťou; neskôr sa na ten istý spôsob zhotovovala i z iných materiálov – hodváb, kozia srsť: to poruczem panne Orssule Jobowey, panne nebosstyczkeho Joba a suknu ssamlatowu take mey nebosstyczkey pany parížovce 1564 e; suknie dwe gednu kamellotowu belawu, druhu kalamajkowu zoltu spiš 1771; dwe sukňe, gedna kamilotowa a druhá kalamagowa (bystrička) 18. st; tafatová s. sukňa vyrobená z hodvábnej tkaniny taftu: powynna bude Dorothea sweg sestry Anyčkj z tegto winniczj gednu suknu taffatowu sprawiti krupina 1692; s. z dupľataftu, dupľatafatová, tabinová, tabitová s: sukňa z dvojitého taftu, nazývaného aj tabin: opiet (:porucžem:) suknu zeleneho dopltaffatu h. mičiná 1576; sukne damasskowe dwe a tabytowe dwe rajec 1650–60; geden sskarlatowy mentek s pozlaczenymy strybernymy gombamy, dwe sukne, gedna duplatafatowa zelena z zlatyma czypkama bratislava 1667; tabinowé, (:damasskowé:) a wsseligaké hedbáwné sukně b. bystrica 1723; atlasová sukňa vyrobená z ťažšieho druhu hodvábnej látky s vlasom, hladká i vzorovaná: o tom fatens dobre wi, že Jankovits Mikloš swogim dczeram dal hatlasowe sukne, perly y naussnicze a strgeberne pasy jasenica 1704; bela sukna atlasowa a čerweni rekl k tomu nitra 1776; axamietová, zamatová s. sukňa vyrobená hodvábnej tkaniny zamatu: cžervena suknya axamitova kvetista, s petimy pramy zlatimy, premowana smrečany 1637; suknya brunatna fialkowey barwy aksamyentowa ze ssyestmy rady czypek zlatych trenčín 1661; gedna zamatowa (sukňa) karmažinoweg barwy krupina 1709; bavlnková s. sukňa vyrobená z bavlny, tkaniny z vláken bavlníka: pre mna samu byelu bawlnkowu suknu d 50 p. podhradie 1685; barchanová s. sukňa vyrobená z hustej bavlnenej látky barchanu: sukan čtiry pritom gednu barchanowu a gednu s pruhamy na každi den zsuczu s. l. 1714; damašková s. sukňa vyrobená zo vzorovanej hodvábnej tkaniny, damasku, ale aj bavlnenej, vlnenej al. ľanovej tkaniny: suknya damasskowa kwetowana z pyetmy priamy zlatimy, ktera gest kwetowana trenčín 1661; hodvábna s. sukňa vyrobená z hodvábu, tkaniny z vlákna zámotkov priadky morušovej: tabinowé, (:damasskowé:) a wsseligaké hedbáwné sukně b. bystrica 1723; poruczugem y to, žeby tegže dczere meg Illonje, ponewadž suknju swogu hadbabnu, ano y partu perlowu sestram swjm dala trenčín 1674; kalamajková, kalamajová s. sukňa vyrobená z druhu hrubšej tkaniny dovážanej z ukrajinského mesta Kolomyje: suknie dwe gednu kamellotowu belawu, druhu kalamajkowu zoltu spiš 1771; dwe sukňe, gedna kamilotowa a druhá kalamagowa (bystrička) 18. st; zlatohlavová s. sukňa vyrobená z ťažkej hodvábnej tkaniny pretkávanej zlatými niťami, hladká al. vzorovaná, z brokátu: sukna zlatohlawowa figalkoweg barwy krupina 1691; kytajková s. sukňa vyrobená z bavlnenej al. hodvábnej tkaniny: suknya kytagkowa naranczowey barwy, zlaty galon na nieg trenčín 1661; kromrášová s. sukňa vyrobená z jemnej vlnenej tkaniny, z kromrášu: suknya zelena krondrašowa, z hedwabnimy cžerwenimy czypkamy w geden rad trenčín 1661; gednu suknu kronrassowu zelenu gsem prodal meg sestri krupina 1671; sukna kromrassowa swetla nowa kusy 1 pukanec 1773; baršoňová s. zamatová sukňa: suknya atlacz barssonowa z dewety pryamy zlatimy trenčín 1661; boršedová s. sukňa vyrobená z hustej bavlnenej látky, z barchetu: sukna swetla borssodowa, pry spotku mesto pramow kazdodenna y z ffertussku czernu barwu malowana klobušice 1670; kamková s. sukňa vyrobená z hodvábneho damasku: w treteg truhle sukna gedna Annae Spaczay cžerwena kamkowa krupina 1692; piketová s. sukňa vyrobená z dvojitej bavlnenej tkaniny s drobným vzorom: gedna piketowa, gedna cagchowa a gedna s čerweneho flaneru sukna kur 18. st; cajchová s. sukňa vyrobená z pevnej bavlnenej látky: gedna cagchowa a gedna s čerweneho flaneru sukna kur 18. st; flanelová s., s. z flaneru sukňa vyrobená z druhu jemnej vlnenej al. bavlnenej vlasovej tkaniny: gedna s čerweneho flaneru sukna kur 18. st; sukna flanelowa nowa pukanec 1797; kvinetová s. sukňa vyrobená z tkaniny, kvinetu: suknya cžerwena quinetowa dala se sestre pana Pechachera; sukna qvinetowa cžerwena z galuonom gednym sprostim premowana krupina 1690; rášová s. sukňa vyrobená z vlnenej tkaniny strednej akosti: žena Lenduaiho doniesla w batossku šaty, gakožto suknu rassowu zelenu krupina 1746; pájová s. sukňa vyrobená z druhu súkna s chlpatým vlasom: zustal geden stary kožuch, k tomu pagowa malo nosena sukna pukanec s. d.; kanafasová s. sukňa vyrobená zo silného ľanového, farebne vzorovaného plátna al. z poloľanovej a bavlnenej tkaniny pruhovanej al. kockovanej: na suknu kanaffasowu 3 1/2 riffa nitra 1764; kamelharová s. sukňa vyrobená z vlnenej tkaniny (pôv. z ťavej srsti), z harasu: sukna nowa kamelharowa swetla pukanec 1797; mezulánová s. sukňa vyrobená z tkaniny s ľanovou al. konopnou osnovou a vlneným útkom: sukne svetle mezulanove l. ján 1683; gedna sukna mazolanowa czyerna krupina 1692; šajetová, šajová s. sukňa vyrobená z vlnenej tkaniny, zo šajetu: sukna cžerwena ssayowa s axamietowym žiwotom p. ľupča 1589; sukna šayetowa cžerwena s čypkamy swetlimy premowana na try rady krupina 1690; forštátová s. sukňa vyrobená z druhu hodvábnej tkaniny horšej kvality al. z tkaniny z miešaných priadzí: sukna forstatowa belasza, kozussek geden stary krupina 1685; súkenná s. sukňa vyrobená zo súkna: sukna swetla sukena nowa gedna prievidza 1791; kamlíková s. sukňa vyrobená z vlnenej tkaniny: gednu suknu kamlikowu p. ľupča 1587; páterová s. šatová sukňa: sukna bgela paterowa nowa zo ziwotkom bytča 1771–72; machnierová s. mohérová sukňa: item tomu sinowi (porúčam) suknyu machnjerowu z ffartuchem karmazinoweg ffarbi, zlatimi cžipkami oprimowane prešov 1697
• vzal si ženu malovanú, mala suknu flakovanú – to psota! pch 1755 o chudobnej žene
2. starodávny odev pre mužov i ženy od krku až po kolená: pacholetu, czo my posluhuge, poruczem damasskowu ssupyczu, poczitu kunamy, a druhu ssupyczu czerneho farsstatu, take suknu czerneho sukna parížovce 1564 e; mistr učňovy povinen bude každy rok jedno oblečenia šat, na všecky pak tri roky klobuk jeden, sukňu z hrubeho súkna a strevic kolik bude potreba dati bánovce n. b. 1667 e; tam se spatrowalo item diwne raucho knezské, naramennjk, naprsnjk, plasst, sukna, čepjce sp 1696; tunica: kabát, oďew, item: sukňa, alias toga ks 1763
o najvyššieho hajtmana dlhá s. kabát vojenských veliteľov (vodcov) vo vojne; košeľa al. kabát pod pancierom: šatstwo muske gest: kabat z rukawmy, nohawice, gaty, musky odew po členky, dlhy plasst pre dezd, wogensky neb dlhy uhersky kabat, kratky menteček na zbrog, wrchny dlha sukna, raytarska sukna, negwizssjho heytmana dlha sukne kob 1666; rajtárska, rajterská s. (vo vojsku) jazdecký, husársky kabát: šatstwo muske gest: kabat z rukawmy, nohawice, gaty, musky odew po členky, dlhy plasst pre dezd, wogensky neb dlhy uhersky kabat, kratky menteček na zbrog, wrchny dlha sukna, raytarska sukna kob 1666; chlamis: reytarska sukne asl 1740; chlamis: reyterska sukne ml 1779; vnútorná s. spodný odev, bielizeň: wrchnj ssatj wogacj Kristowe mezj sebu rozdelilj a wnitrnj suknu hazalj los, kdo bj s nych gu celu dostatj mel sq 1781; nezošívaná s. spodný odev utkaný v jednom celku, bielizeň: bjlý odew, ssarlat, nesssywana sukne! ko 1782; spodná s. spodný odev, bielizeň: tento pásek prowaznj swati Dominik po wssecek čas žywota swého pod spodnj sauknj swau nosil spo 1691
• Gežjss w ginu sukni obleče te w den sudny, wečnu swu sprawedlnosti pop 1723–24 staneš sa nesmrteľným; tito gsu, kteristo smrtedelnu suknj zwleklj ze sobe a nesmrtedelnu se obleklj a wiznalj gmeno Bozí káz 18. st stali sa nesmrteľní; stratíte zelené rúcho veselosti, oblečete sukni velikej žalosti asl 18. st veselosť sa zmení na smútok a trápenie
3. kňazská reverenda, sutana al. mníšske rúcho: prwne (prikazanj): aby bratri mali gednu suknu z kapuciu a ginu bez kapucie rb 1713; (mníšky) chodey w bilich suknách a swetlim plásstem, nebolissto nebeskég farby se prikriwagi pep 1770
o kňazovská s. kňazská reverenda, sutana: item panu ffararowi, knez Dawidowi, porucžem lyndissu na gednu weliku pocztiwu suknu knezowsku h. mičiná 1576 vz;
suknička,
sukienka [-ienka, -énka],
sukienočka [-énečka] dem k 1: item letni sukniczku kratku z taffatu zlateg barwy, premowanú czierným zamatom h. mičiná 1572 e; na 2 lokte sukna pod sukničky djewčencom kisassončinym d 40 s. l. 1656; obidwe karcsmi do ssweli wihorene gsu, tak že lem matku w stareg sukence, pres wssetkeho zakrica wiwedli sme a sami w nagpodlegssych satach powibehowali sme brutovce 1784; má ona sukničku zelenú a šnoruvačku červenú ad 18. st; castula: suknička ld 18. st k 2: suknička sinačka meho gest zwer nelytostiwa zežrala tc 1631; tunicula: kabáteček, suknička ks 1763; když pak ta gista sukenečka byla krwj zohawena a oznameno Yakobowj, žebj ho zwer ljta roztrhala, s toho se welice zarmucowal cs 18. st; čytame, že Yakob patriarcha nadewssecky gine syni milowal Yozefa, takže y zvlasstnj sukienku gemu dal udelatj cs 18. st
• offerugj tuto modlitebnj knižečku od mnohich dosawad welice waženu, ode mne pak zčastky preloženu a w sukničku slowensku oblečenu sr 17. st preloženú do slovenčiny, napísanú v slovenskom jazyku; dewetsyl w lesych roste a srpna mesyce kwytne, koren ma yako ssaffranowu cybulku, z mnohymy sa oden suknyčkamy hl 17. st zhrubnutý podzemok, obalený niekoľkými bazálnymi šupinami
P atpn Sukniczka, Sukniczkowa n. meste n. v. 1522 u1

Sukňa Sukňa
sukňa
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) sukňa všetky spája miniatúrnosť. Módna sukňa ledva zakrýva boky. Z farieb sa
G (bez) sukne ovci nohu do podolka vlastnej sukne . A keď ju napojila, povedala
D (k) sukni vrecka v siedmej, tej najspodnejšej sukni . A keď mi Dzivý povedal, že to
A (vidím) sukňu nepočula. Raz si macocha zašívala sukňu a ihla sa jej kdesi zatúlala.
L (o) sukni ani nemusela prešiť gombíky na sukni a jej ťarchavosť sa neprejavovala
I (so) sukňou odhŕňal vlasy z tváre a šklbal sukňou , kým sa jej neutíši dych. Už
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) sukne nahých nôh im šušťali trávové sukne a boky sa im pohybovali s
G (bez) sukieň nemu ľahším – bez obručovitých sukieň , parochní a masiek. Chcel
G (bez) sukní vylovil a položil do trávy. Lovec sukní sa celý skrehnutý, s pokrčeným
D (k) sukniam bežal domov ako dieťa k matkiným sukniam , hľadajúc ochranu budovy, v ktorej
A (vidím) sukne neho, premerala si ho a žmýkala si sukne , z ktorých neprestajne tiekla
L (o) sukniach tridsať gardistov, tridsať Škótov v sukniach , jeho jazdecký oddiel, všetci
I (so) sukňami dvanásť mĺkvych slúžok s vykasanými sukňami a leštili parkety. Na chodbách,

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor