Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst

sukňa -e -kieň/-kní ž. časť žen. oblečenia od pása dolu: dlhá, skladaná s.

expr.: behať za každou s-ou byť sukničkárom; držať sa maminej s-e, mamy za s-u; sedieť mame na s-i byť nesamostatný;

sukňový príd.: s-á dĺžka;

suknička -y -čiek, sukienka -y -nok ž. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
sukňa ‑e ‑kieň/‑kní ž.; sukňový

sukňa -ne sukní/sukieň ž.

sukňa časť vrchného ženského oblečenia od pása dolu; dolná časť šiat: úzka, zvonová sukňasuknica (sukňa ako časť ľudového oblečenia): spodná suknicaspodnicaspodnička (spodná sukňa): škrobená spodnica, spodnička

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

sukňa, -ne, -ní/-kieň ž.

1. časť ženského odevu zakrývajúca telo od pása dolu: krátka, dlhá s.; spodná, vrchná s. v ľudovom odeve; hladká, skladaná, naberaná, zvonová, športová, večerná, francúzska s.; vlnená, hodvábna, pepitová s., zimná, letná s.; podkasať, vykasať si s-u; Vydýchla si, poroztriasala sukne. (Min.);

pren. expr. o žene: Pre sukňu slabý človek nejednu hlúposť spraví. (Skal.) Juro sa blázni za každou sukňou. (Ráz.) Pre sukňu takto rozum stratiť. (Stod.)

hovor. expr.: držať sa materinej, mamkinej s-e byť nesamostatný; sedieť na materinej s-i, sedieť mamke na s-i zostávať doma, nikde nechodiť; strážiť žene s-e byť stále doma pri žene;

2. starodávny odev pre mužov i ženy, pokrývajúci telo od krku až po kolená: Oblečený bol do hne. dej sukne, previazanej povrazom. (Zgur.); chlap v čiernej sukni (Tat.) v kňazskej reverende, v sutane;

sukienka, -y, -nok i suknička, -y, -čiek ž. zdrob. expr. k 1;

suknisko, -a str. i ž. zvel. expr.

sukeň p. sukňa


sukňa, zried sukeň ž
1. časť ženského oblečenia od pása dolu: z domu pak predkom poruczyam cztyrom dewognym dyewkam na sukne po troch zlatych (ŽILINA 1594); ciclas: sukňa ženska (NP 17. st); gak po schodech na neywissy stupeň wissla sama sy pristupila suknj swú a dolu twárj spadla (VP 1764); wecy, ktere ukradla su nasledowne: 1. czerwenu ze ssnurkami wissitu suknu; 1. čirnu kartunowu suken (PUKANEC 1788); ked som sa ga vidavala, za dukat som suknu mala (KC 1791)
L. anglická, angliová, lindišová, fajnlindišová s. sukňa z anglie, druhu jemného súkna, pôvodne dovážaného z Anglicka: Ondrey Balan ze swu manželku Marthu podwolil se dati pastorkini swey Marthe suknu lindissowu, presteradlo kmentowe (P. ĽUPČA 1597); cžerwena sukne nowa faynlindissowa stribrnymi 11 hacžiky (ZVOLEN 1633); suknya anglyowa czerwena na nyeg kwačyek strybernych (JELŠAVA 1681); suknyu angliczku z ffartuchem hwozdikoweg ffarbi, zlatimi czipkami oprimowanu (PREŠOV 1697); kamelotová, šamlátová s. sukňa vyrobená z kamelotu, pôvodne orientálnej tkaniny z vlny miešanej s ťavou srsťou; neskôr sa na ten istý spôsob zhotovovala i z iných materiálov - hodváb, kozia srsť: to poruczem panne Orssule Joboway, panne nebosstyczkeho Joba a suknu ssamlatowu take mey nebosstyczkey pany (PARÍŽOVCE 1564 E); suknie dwe gednu kamellotowu belawu, druhu kalamajkowu zoltu (SPIŠ 1771); dwe sukňe, gedna kamilotowa a druhá kalamagowa ((BYSTRIČKA) 18. st); tafatová s. sukňa vyrobená z hodvábnej tkaniny taftu: powynna bude Dorothea sweg sestry Anyčkj z tegto winniczj gednu suknu taffatowu sprawiti (KRUPINA 1692); s. z dupľataftu, dupľatafatová, tabinová, tabitová s: sukňa z dvojitého taftu, nazývaného aj tabin: opiet (:porucžem:) suknu zeleneho dopltaffatu (H. MIČINÁ 1576); sukne damasskowe dwe a tabytowe dwe (RAJEC 1650-60); geden sskarlatowy mentek s pozlaczenymy strybernymy gombamy, dwe sukne, gedna duplatafatowa zelena z zlatyma czypkama (BRATISLAVA 1667); tabinowé, (:damasskowé:) a wsseligaké hedbáwné sukně (B. BYSTRICA 1723); atlasová sukňa vyrobená z ťažšieho druhu hodvábnej látky s vlasom, hladká i vzorovaná: o tom fatens dobre wi, že Jankovits Mikloš swogim dczeram dal hatlasowe sukne, perly y naussnicze a strgeberne pasy (JASENICA 1704); bela sukna atlasowa a čerweni rekl k tomu (NITRA 1776); axamietová, zamatová s. sukňa vyrobená hodvábnej tkaniny zamatu: cžervena suknya axamitova kvetista, s petimy pramy zlatimy, premowana (SMREČANY 1637); suknya brunatna fialkowey barwy aksamyentowa ze ssyestmy rady czypek zlatych (TRENČÍN 1661); gedna zamatowa (sukňa) karmažinoweg barwy (KRUPINA 1709); bavlnková s. sukňa vyrobená z bavlny, tkaniny z vláken bavlníka: pre mna samu byelu bawlnkowu suknu d 50 (P. PODHRADIE 1685); barchanová s. sukňa vyrobená z hustej bavlnenej látky barchanu: sukan čtiry pritom gednu barchanowu a gednu s pruhamy na každi den zsuczu (s. l. 1714); damašková s. sukňa vyrobená zo vzorovanej hodvábnej tkaniny, damasku, ale aj bavlnenej, vlnenej al. ľanovej tkaniny: suknya damasskowa kwetowana z pyetmy priamy zlatimy, ktera gest kwetowana (TRENČÍN 1661); hodvábna s. sukňa vyrobená z hodvábu, tkaniny z vlákna zámotkov priadky morušovej: tabinowé, (:damasskowé:) a wsseligaké hedbáwné sukně (B. BYSTRICA 1723); poruczugem y to, žeby tegže dczere meg Illonje, ponewadž suknju swogu hadbabnu, ano y partu perlowu sestram swjm dala (TRENČÍN 1674); kalamajková, kalamajová s. sukňa vyrobená z druhu hrubšej tkaniny dovážanej z ukrajinského mesta Kolomyje: suknie dwe gednu kamellotowu belawu, druhu kalamajkowu zoltu (SPIŠ 1771); dwe sukňe, gedna kamilotowa a druhá kalamagowa ((BYSTRIČKA) 18. st); zlatohlavová s. sukňa vyrobená z ťažkej hodvábnej tkaniny pretkávanej zlatými niťami, hladká al. vzorovaná, z brokátu: sukna zlatohlawowa figalkoveg barwy (KRUPINA 1691); kytajková s. sukňa vyrobená z bavlnenej al. hodvábnej tkaniny: suknya kytagkowa naranczowey barwy, zlaty galon na nieg (TRENČÍN 1661); kromrášová s. sukňa vyrobená z jemnej vlnenej tkaniny, z kromrášu: suknya zelena krondrašowa, z hedwabnimy cžerwenimy czypkamy w geden rad (TRENČÍN 1661); gednu suknu kronrassowu zelenu gsem prodal meg sestri (KRUPINA 1671); sukna kromrassowa swetla nowa kusy 1 (PUKANEC 1773); baršoňová s. zamatová sukňa: suknya atlacz barssonowa z dewety pryamy zlatimy (TRENČÍN 1661); boršodová s. sukňa vyrobená z hustej bavlnenej látky, z barchetu: sukna swetla borssodowa, pry spotku mesto pramow kazdodenna y z ffertussku czernu barwu malowana (KLOBUŠICE 1670); kamková s. sukňa vyrobená z hodvábneho damasku: w treteg truhle sukna gedna Annae Spaczay cžerwena kamkowa (KRUPINA 1692); piketová s. sukňa vyrobená z dvojitej bavlnenej tkaniny s drobným vzorom: gedna piketowa, gedna cagchowa a gedna s čerweneho flaneru sukna (Kur 18. st); cajchová s. sukňa vyrobená z pevnej bavlnenej látky: gedna cagchowa a gedna s čerweneho flaneru sukna (Kur 18. st); flanelová s., s. z flaneru sukňa vyrobená z druhu jemnej vlnenej al. bavlnenej vlasovej tkaniny: gedna s čerweneho flaneru sukna (Kur 18. st); sukna flanelowa nowa (PUKANEC 1797); kvinetová s. sukňa vyrobená z tkaniny, kvinetu: suknya cžerwena quinetowa dala se sestre pana Pechachera; sukna qvinetowa cžerwena z galuonom gednym sprostim premowana (KRUPINA 1690); rášová s. sukňa vyrobená z vlnenej tkaniny strednej akosti: žena Lenduaiho doniesla w batossku šaty, gakožto suknu rassowu zelenu (KRUPINA 1746); pájová s. sukňa vyrobená z druhu súkna s chlpatým vlasom: zustal geden stary kožuch, k tomu pagowa malo nosena sukna (PUKANEC s. d.); kanafasová s. sukňa vyrobená zo silného ľanového, farebne vzorovaného plátna al. z poloľanovej a bavlnenej tkaniny pruhovanej al. kockovanej: na suknu kanaffasowu 3 1/2 riffa (NITRA 1764); kamelharová s. sukňa vyrobená z vlnenej tkaniny (pôv. z ťavej srsti), z harasu: sukna nowa kamelharowa swetla (PUKANEC 1797); mezulánová s. sukňa vyrobená z tkaniny s ľanovou al. konopnou osnovou a vlneným útkom: sukne svetle mezulanove (L. JÁN 1683); gedna sukna mazolanowa czyerna (KRUPINA 1692); šajetová, šajová s. sukňa vyrobená z vlnenej tkaniny, zo šajetu: sukna cžerwena ssayowa s axamietowym žiwotom (P. ĽUPČA 1589); sukna šayetowa cžerwena s čypkamy swetlimy premowana na try rady (KRUPINA 1690); forštátová s. sukňa vyrobená z druhu hodvábnej tkaniny horšej kvality al. z tkaniny z miešaných priadzí: sukna forstatowa belasza, kozussek geden stary (KRUPINA 1685); súkenná s. sukňa vyrobená zo súkna: sukna swetla sukena nowa gedna (PRIEVIDZA 1791); kamlíková s. sukňa vyrobená z vlnenej tkaniny: gednu suknu kamlikowu (P. ĽUPČA 1587); páterová s. šatová sukňa: sukna bgela paterowa nowa zo ziwotkom (BYTČA 1771-72); machnierová s. mohérová sukňa: item tomu sinowi (porúčam) suknyu machnjerowu z ffartuchem karmazinoweg ffarbi, zlatimi cžipkami oprimowane (PREŠOV 1697)
F. vzal si ženu malovanú, mala suknu flakovanú - to psota! (PCh 1755) o chudobnej žene
2. starodávny odev pre mužov i ženy od krku až po kolená: pacholetu, czo my posluhuge, poruczem damasskowu ssupyczu, poczitu kunamy, a druhu ssupyczu czerneho farsstatu, take suknu czerneho sukna (PARÍŽOVCE 1564 E); mistr učňovy povinen bude každy rok jedno oblečenia šat, na všecky pak tri roky klobuk jeden, sukňu z hrubeho súkna a strevic kolik bude potreba dati (BÁNOVCE n. B. 1667 E); tam se spatrowalo item diwne raucho knezské, naramennjk, naprsnjk, plasst, sukna, čepjce (SP 1696); tunica: kabát, oďew, item: sukňa, alias toga (KS 1763)
L. najvyššieho hajtmana dlhá s. kabát vojenských veliteľov (vodcov) vo vojne; košeľa al. kabát pod pancierom: šatstwo muske gest: kabat z rukawmy, nohawice, gaty, musky odew po členky, dlhy plasst pre dezd, wogensky neb dlhy uhersky kabat, kratky menteček na zbrog, wrchny dlha sukna, raytarska sukna, negwizssjho heytmana dlha sukne (KoB 1666); rajtárska, rajterská s. (vo vojsku) jazdecký, husársky kabát: šatstwo muske gest: kabat z rukawmy, nohawice, gaty, musky odew po členky, dlhy plasst pre dezd, wogensky neb dlhy uhersky kabat, kratky menteček na zbrog, wrchny dlha sukna, raytarska sukna (KoB 1666); chlamis: reytarska sukne (ASl 1740); chlamis: reyterska sukne (ML 1779); vnútorná s. spodný odev, bielizeň: wrchnj ssatj wogacj Kristowe mezj sebu rozdelilj a wnitrnj suknu hazalj los, kdo bj s nych gu celu dostatj mel (SQ 1781); nezošívaná s. spodný odev utkaný v jednom celku, bielizeň: bjlý odew, ssarlat, nesssywana sukne! (KO 1782)
F. Gežjss w ginu sukni obleče te w den sudny, wečnu swu sprawedlnosti (PoP 1723-24) staneš sa nesmrteľným; tito gsu, kteristo smrtedelnu suknj zwleklj ze sobe a nesmrtedelnu se obleklj a wiznalj gmeno Bozí (Káz 18. st) stali sa nesmrteľní; stratíte zelené rúcho veselosti, oblečete sukni velikej žalosti (ASL 18. st) veselosť sa zmení na smútok a trápenie
3. kňazská reverenda, sutana al. mníšske rúcho: prwne (prikazanj): aby bratri mali gednu suknu z kapuciu a ginu bez kapucie (RB 1713); (mníšky) chodey w bilich suknách a swetlim plásstem, nebolissto nebeskég farby se prikriwagi (PeP 1770)
L. kňazovská s. kňazská reverenda, sutana: item panu ffararowi, knez Dawidowi, porucžem lyndissu na gednu weliku pocztiwu suknu knezowsku (H. MIČINÁ 1576 VZ); spodná s. spodný odev, bielizeň: tento pásek prowaznj swati Dominik po wssecek čas žywota swého pod spodnj sauknj swau nosil (SPo 1691); suknička, sukienka [-ienka, -énka], sukienočka [-énečka] dem k 1: item letni sukniczku kratku z taffatu zlateg barwy, premowanú czierným zamatom (H. MIČINÁ 1572 E); na 2 lokte sukna pod sukničky djewčencom kisassončinym d 40 (s. l. 1656); obidwe karcsmi do ssweli wihorene gsu, tak že lem matku w stareg sukence, pres wssetkeho zakrica wiwedli sme a sami w nagpodlegssych satach powibehowali sme (BRUTOVCE 1784); má ona sukničku zelenú a šnoruvačku červenú (AD 18. st); castula: suknička (LD 18. st) k 2: suknička sinačka meho gest zwer nelytostiwa zežrala (TC 1631); tunicula: kabáteček, suknička (KS 1763); když pak ta gista sukenečka byla krwj zohawena a oznameno Yakobowj, žebj ho zwer ljta roztrhala, s toho se welice zarmucowal (CS 18. st); čytame, že Yakob patriarcha nadewssecky gine syni milowal Yozefa, takže y zvlasstnj sukienku gemu dal udelatj (CS 18. st)
F. offerugj tuto modlitebnj knižečku od mnohich dosawad welice waženu, ode mne pak zčastky preloženu a w sukničku slowensku oblečenu (SR 17. st) preloženú do slovenčiny, napísanú v slovenskom jazyku; dewetsyl w lesych roste a srpna mesyce kwytne, koren ma yako ssaffranowu cybulku, z mnohymy sa oden suknyčkamy (HL 17. st) zhrubnutý podzemok, obalený niekoľkými bazálnymi šupinami
P. atpn Sukniczka, Sukniczkowa (v N. Meste n. V. 1522 U1)

Sukňa Sukňa
sukňa
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) sukňa všetky spája miniatúrnosť. Módna sukňa ledva zakrýva boky. Z farieb sa
G (bez) sukne ovci nohu do podolka vlastnej sukne . A keď ju napojila, povedala
D (k) sukni vrecka v siedmej, tej najspodnejšej sukni . A keď mi Dzivý povedal, že to
A (vidím) sukňu nepočula. Raz si macocha zašívala sukňu a ihla sa jej kdesi zatúlala.
L (o) sukni ani nemusela prešiť gombíky na sukni a jej ťarchavosť sa neprejavovala
I (so) sukňou odhŕňal vlasy z tváre a šklbal sukňou , kým sa jej neutíši dych. Už
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) sukne nahých nôh im šušťali trávové sukne a boky sa im pohybovali s
G (bez) sukieň nemu ľahším – bez obručovitých sukieň , parochní a masiek. Chcel
G (bez) sukní vylovil a položil do trávy. Lovec sukní sa celý skrehnutý, s pokrčeným
D (k) sukniam bežal domov ako dieťa k matkiným sukniam , hľadajúc ochranu budovy, v ktorej
A (vidím) sukne neho, premerala si ho a žmýkala si sukne , z ktorých neprestajne tiekla
L (o) sukniach tridsať gardistov, tridsať Škótov v sukniach , jeho jazdecký oddiel, všetci
I (so) sukňami dvanásť mĺkvych slúžok s vykasanými sukňami a leštili parkety. Na chodbách,

Zvukové nahrávky niektorých slov

a nohavicové sukne z bavlny et jupes-culottes, de coton
a nohavicové sukne z pletených et jupes-culottes, en bonneterie
a nohavicové sukne z vlny et jupes-culottes, de laine
nohavicové sukne z textilných materiálov jupes-culottes, de matières textiles
ruku z jej sukní la main de ses jupes
vašej sukne a ktoré à votre jupe, et qui

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu