sud -a m. valcovitá nádoba s dvoma kruhovými dnami; jej obsah: obruče na s-e; drevený s., s. na víno, na pivo, na kapustu; váľať s-y i fraz. gúľať sa dolu svahom; robiť kotrmelce
● expr. tučný, bachratý ako s. veľmi;
sudový príd.: s-é víno, pivo čapované zo suda; s-á kapusta kvasená v sude;
súdok -dka m. zdrob.;
súdoček -čka m. zdrob. expr.;
sudisko -a -dísk s., v jedn. i m. zvel.
súd -u m.
1. orgán poverený uplatňovať a chrániť práv. normy a majúci právomoc rozhodovať v sporoch o občianskych, trestných a iných veciach; budova tohto orgánu: trestný s., postaviť niekoho pred s.; okresný s., vojenský s., ústavný s., Najvyšší s. SR
2. súdne konanie, súdenie: vyhrať s.; hovor. chodiť po s-och súdiť sa; bibl. posledný s.
3. zbor sudcov pri súdnom konaní: s. sa radí
4. súdne rozhodnutie, rozsudok; ortieľ: vyriecť, vyniesť s. nad obžalovaným
5. kniž. (kritické) hodnotenie, úsudok, mienka, názor: vysloviť o niekom nepriaznivý s.; log. veta, kt. niečo tvrdí al. popiera;
súdny príd.
1. k 1, 3: s. spor, s-a sieň, s-e konanie, s. znalec, s-e lekárstvo
2. schopný správ. úsudku; rozumný, rozvážny: s. pozorovateľ
● expr.: (až) do s-eho dňa veľmi dlho; navždy; ani do s-eho dňa nikdy; je tam (hotový) s. deň, ako na s. deň, ako na s-om dni zmätok;
súdne prísl.: s. trestaný; s. vymáhať; s. uvažovať;
súdnosť -i ž. schopnosť správne usudzovať, rozvážnosť: stratiť s.
sud suda pl. N sudy m.
súd súdu pl. N súdy m.
cisterna 1. zatvorená nádrž na tekuté palivá, pohonné látky a pod. • tank: cisterna, tank s naftou; vodu vozia v cisternách
2. otvorená nádrž na vodu • kaďa • dieža • sud: cisterna, kaďa na dažďovú vodu
rozhodnutie 1. vyslovenie úsudku, ktorým sa s konečnou platnosťou odstraňuje nejasnosť al. spornosť: rozhodnutie súdu • uznesenie (obyč. kolektívne rozhodnutie): výbor prijal uznesenie • výnos (úradne zverejnené rozhodnutie): výnos ministerstva • nariadenie (úradné rozhodnutie): podľa nariadenia vlády • ustanovenie (úradné rozhodnutie): ustanovenie závetu • dekrét (rozhodnutie s povahou zákona): vládnuť pomocou dekrétov • výrok: vyriecť výrok • rozsudok (rozhodnutie súdu vynesené na konci súdneho procesu): odvolať sa proti rozsudku • súd (súdne rozhodnutie): vyniesť súd • kniž. verdikt: verdikt rozhodcu • kniž. ortieľ (odsudzujúci rozsudok): vykonať ortieľ • kniž. edikt (úradný výnos)
2. úmysel niečo vykonať • odhodlanie • predsavzatie: pevné rozhodnutie, odhodlanie nepovoliť; dozrelo v ňom odhodlanie, predsavzatie ísť študovať
rozsudok rozhodnutie súdu vynesené na konci súdneho procesu • kniž.: ortieľ • verdikt: vyniesť rozsudok, ortieľ, verdikt; vykonať ortieľ smrti • zastar. sentencia (Vansová) • výrok: súdny výrok • súd: vyriecť súd nad niekým
sud nádoba v podobe valca s dvoma kruhovitými dnami: hliníkový sud, sudy plné piva • bočka (menší vypuklý sud): bočka vína • kaďa (veľká otvorená sudovitá nádoba): kaďa na kvasenie kapusty • barel (kovový sud na naftu, benzín a pod.) • okov • nár. okovnák (drevený okovaný sud)
súd 1. úradný postup, ktorým sa uplatňujú právne normy, rozhoduje spor • súdne konanie • proces: súd s vrahom; prehrať súd, proces • práv. pojednávanie: odročiť pojednávanie • hovor. zastar. pravota: vyhrať pravotu • zastar.: súdnica (Podjavorinská) • sedria (J. Kráľ)
2. zbor sudcov pri súdnom konaní: súd sa radí • senát: rozhodnutie senátu • tribunál: vojenský tribunál • porota (súd zložený zo sudcov a porotcov)
3. p. rozsudok 4. p. úsudok, záver 2
úsudok výsledok usudzovania, uvažovania: utvoriť si o niečom vlastný úsudok • názor • mienka: povedať svoj názor, svoju mienku • záver: dôjsť k záveru • kniž. súd: vysloviť o niekom nepriaznivý súd
záver 1. posledná časť, fáza niečoho: záver konferencie; povedať niekoľko slov na záver • koniec: koniec zápasu; leto sa blíži ku koncu • zakončenie • ukončenie: príhovor pri príležitosti zakončenia, ukončenia prázdnin • ostatok: vydržať do ostatku • posledok: robiť do posledku • hovor. expr. amen: prísť na amen • kniž. zried. závierka: závierka roka (Hviezdoslav) • doslov (záverečný text knihy): doslov k novému vydaniu • epilóg: epilóg drámy
2. výsledok uvažovania, poznávacej činnosti: robiť neodôvodnené závery • úsudok (výsledok usudzovania): utvoriť si úsudok • mienka: povedať si svoju mienku • kniž. konklúzia: robiť konklúzie • kniž. vývod: vývody prednášateľa • dedukcia (odôvodnenie dôsledku z tvrdenia podľa logických pravidiel) • zried. uzáver: dospieť k uzáveru • kniž. súd: vynášať predčasné súdy
3. uzatváracia súčiastka: záver pušky • uzáver (uzatváracie zariadenie): patentný uzáver • uzávierka: uzávierka potrubia
súd, -u m.
1. (štátny) orgán vykonávajúci právomoc v občianskoprávnych a trestných vzťahoch: právomoc s-u; odovzdať vec s-u; postaviť niekoho pred s. súdiť; udať niekoho na s-e; práv. arbitrážny, disciplinárny, exekučný, pracovný, poručenský, rozvodový s., odvolací s.; ľudový, okresný, krajský, štátny, stanný, trestný, vojenský, všeobecný, najvyšší, medzinárodný s.;
2. hovor. budova, v ktorej sa nachádzajú súdy, súdna budova: Keď idú ľudia do súdu, driape sa na oblok a vyzerá richtára. (Taj.)
3. súdne pojednávanie, súdny proces, súdenie: mať s., ísť na s., byť na s-e; hovor. vláčiť niekoho po s-och, chodiť, vláčiť sa po s-och súdiť niekoho, súdiť sa; Pri súde pomaly poplietli si reč a všetko vyšlo najavo. (Taj.); bibl. posledný s. na ktorom podľa biblie boh vraj bude na konci sveta súdiť všetkých ľudí; božie s-y ordálie, spôsob dokazovania neviny v stredoveku, skúška ohňom, vodou ap.
● zastar. už je na božom s-e je mŕtvy, nebohý;
4. sbor sudcov, sudcovia prítomní pri súdnom pojednávaní: Prosím za odpustenie slávny súd. (Min.) Aj som pred súdom osvedčila, že som nevedela o Mišovej robote s ovsom. (Laz.) Vo veľkej sieni trónila slávnostne celá mestská rada, reprezentujúc dnes hrdelný súd. (Gráf)
5. súdny výrok, rozsudok; ortieľ, rozhodnutie: vyrieknuť, vyriecť, vyniesť, vynášať s. nad niekým; Druhé fórum zmenilo prvý súd (Vaj.) rozsudok na prvom stupni.
6. kniž. úsudok, posudok, mienka, kritická pripomienka, kritika, zhodnotenie: nepriaznivý, prísny s.; vyrieknuť, vysloviť, vynášať s. o niekom, o niečom zhodnotiť, hodnotiť, skritizovať, kritizovať niekoho, niečo; odvolať svoje súdy (Vaj.); Bolo mi pôžitkom, potrebou súd ľudí opovrhovať. (Vaj.) Drží pred sebou výpisky zo súdov českej kritiky o Neumannovi. (A. Mat.) A tvoje súdy a sentencie odznejú tiež tak skrivodlivo. (Kuk.)
7. log. základná forma myslenia, predstavujúca spojenie pojmov, z ktorých jeden (predikát) určuje a vysvetľuje obsah druhého pojmu (subjektu): apriórny, logický, syntetický, deskriptívny s.
súd m 1. (kritické) hodnotenie, úsudok, mienka, názor: ponewacz podle sudu meho nejmilegssim w smutku postawenim posluchaczom mim gest dostetczne znama (H. ČUTA 1604); gako takowýchto observatj gramatických w domacem saudu gsem zebral a zaznamenal (SiP 1683); de consilii sententia decretum est: to gest podlé wyrčenj, neb sudu celého magistratu, neb raddy ustanoweno (WU 1750); de universitate libri pronuntiare: o celég knjze súd klásti (KS 1763); gine gsu sudy, aneb domneni boske, rozdilne od sudu a domneni lidskeho (SQ 1781) L. brať v bedlivý s. brať do úvahy, pozornosti: ocy pana negwissiho tisickrat gasnegssi gsu nežli slunce a w bedliwy saud beru skryte wecy (CO 17. st) 2. práv súdne konanie, súdenie: dotad zadna strana nebude moczi sudu poczieti zadneho, dokadz prwe neviplati tey viny (BYTČA 1484 SČL); Krčma y na tom nechtycze prestaty, appellowal y zas nowy sud wyžadal (P. ĽUPČA 1592); jemu ku zasluženej pokuty, jinym pak ku vystrahy a hroznemu prikladu, a to vedle pravotneho sudu (B. ŠTIAVNICA 1670 CM); mezi pak mimi ditkamy po meg smrty zeby nigakeg roztrzytosty, sudow a kiselosty nebilo (PRÍLES 1713); maji ti jini prísažni neb požadani rečnici soud učinit a ortiel vyhlasit (MB 1759) L. duchovný s. náb spoveď: pri swatosty pokany, gakossto na duchownem sude pokuta duchowna za (hriechy) ucinene od sudca kneza ma se nalozity (MiK 18. st); Boží, božský s. náb súdenie ľudských skutkov, hriechov Bohom: žaden na sude Božim hrich swug na druheho prenesti nebude mocy (ZA 1676); o, swaty archangelu Michale, chraň mne wčil w tym bogu, abych nezahinul pri bozskim sudu! (BD 1779); obecný s. náb o poslednom súde všetkých ľudí: ten sud bosky sprawedliwy ge dwognasobny: geden ge osobitny a druhi ge obecny (GK 1779); posledný s. bibl súd Boha nad človekom na konci sveta: zdaliž ga budú zahanbeňý pri posledným geho (Pána) súdu (CC 1655); trpety s. byť súdený: kdo zabil, powinen trpety saud (CO 17. st); vchádzať v s., držať s. súdiť: dies fastus judicialis: den w němž se saud drži (VTL 1679); (Bože) newchazegž w sud sluzebnikem twym, neodplacugz my podle zasluzeny mich (AgS 1708); proč Buh wsseobecny a weregni sud držety bude? (Le 1730); viesť s. súdiť sa: stryczny bratry tychto pomynulych czasow mezy sebow sudy wedly a prawotyly se strany statkow (P. ĽUPČA 1578) 3. práv orgán poverený uplatňovať a chrániť právne normy a majúci právomoc rozhodovať v sporoch o občianskych, trestných a i. veciach: jestli (zboží) pak jemu odjato jest zemským anebo obecným sudem (ŽK 1473) krajinským alebo vrchnostenským súdom; zaloba nayprwe gest gse stala pred tymze sudom (MARTIN 1578 E); swédek faléssny posmjwá se súdu (KB 1757); obidwuch strán pru rozwáž, súd (PT 1778); walach ako y pred sudom postaweny predce se zdržeti od sspatneho mluwenj nemohl (PONIKY 1793) L. so s-om vyhľadávať: domáhať sa súdnou cestou: wye-ly s. y to, ze gestly by nyekdo chczel takowe zeme a luky podle bliskosty uziwaty, zeby nye inak ako zo sudom musel wyhladawat (PRIEKOPA 1677); zatratenie s-u rozsudok súdu: (Bože) spomoz (sluzebniku) swu dobrotu swatu a milost bozsku, aby saudu zatračeny vssel (AgS 1708) 4. práv súdne rozhodnutie, rozsudok, ortieľ; trest: odstupili sme a uchilili se od prykazanij twych a sudow twych (BAg 1585); každy čas ma swug czas, kteremž odložiť mass saud, ktery učynit chcess (BV 1652); protož tessy sud ponesete, beda wam zakonicy a farizeowe (Le 1730); kdiž náňho byl prissel sprawedliwy súd božj, pjsal list Židom na odprosowánj (KB 1757); mezitím k viplňení súdu bilo ponáhlané a juž jeden jeďinký toliko ďen mal jím svitnúť (BR 1785); x. pren dopustiss na mňe nemoc, dobrořecjm twé božské súdi (UZ 1722) božské rozhodnutia
sud m 1. valcovitá nádoba s dvoma kruhovými dnami; jej obsah: dva sudy nevelike mustu (PUKANEC 1572 E); kapustnie sudy dwa (NITRA 1604); sud prazni slywowy (TRENČÍN 1658); dolium: bečka, sud, winy sud (KS 1763); sud pre wipalkj 1 (V. JACOVCE 1774) 2. riad, náčinie, náradie: kotel a ginssy sud aneb nadobie; (hospodár) miel by postel, neb polstarze, podussky, aneb strzybrny sud (ŽK 1473); vas: sud (PG 1656); vas: sud, nadoba (AS 1728); vas: sud, posuda (ML 1779); -ný príd k 1: L. s. riad sudy: ostatnye wssecko spolu y z ryadom gakowimkolwek domowim y sudnim zanechawam a poruczam manzelky y s timy dwema siny; sudnym ryadom nech se tez na try czastky podelya, ktery ryad sudny, obzwlastye wynnych suduw nachazy se ur 31; rjad sudni, winy y na sipanja (KRUPINA 1687; 1702; 1737); -ový príd týkajúci sa sudu vôbec al. uložený, predávaný v sudoch: zwarowal sem gednu zeleznu obrucž sudowu (BÁNOVCE n. B. 1744); doliarium: sudowé, bečkowé mjsto, piwnica, wjnny sklep; doliaris: sudowy, bečkowy (KS 1763); súdok [-ok, -ek], súdoček [-oček, -očok, -eček, -ček] dem k 1: krczmar Dawyd wydal wyna czerweneho sudok (MOŠOVCE 1648); maličký sudocžok (KRUPINA 1697); kupeno octu plankoweho sudeček (ŽILINA 1700); sudoček wina w hostincy Lieskouskem dopustil widaty (ZVOLEN 1739); doliolum: súdek, bečička, wederko (KS 1763); my sme geden sudček palenovy rosypaly (P. BYSTRICA 1786) P. atpn Simon Zwd (v Gondove 1554 U1)