súd m
1. (kritické) hodnotenie, úsudok, mienka, názor: ponewacz podle sudu meho nejmilegssim w smutku postawenim posluchaczom mim gest dostetczne znama (H. ČUTA 1604); gako takowýchto observatj gramatických w domacem saudu gsem zebral a zaznamenal (SiP 1683); de consilii sententia decretum est: to gest podlé wyrčenj, neb sudu celého magistratu, neb raddy ustanoweno (WU 1750); de universitate libri pronuntiare: o celég knjze súd klásti (KS 1763); gine gsu sudy, aneb domneni boske, rozdilne od sudu a domneni lidskeho (SQ 1781)
L. brať v bedlivý s. brať do úvahy, pozornosti: ocy pana negwissiho tisickrat gasnegssi gsu nežli slunce a w bedliwy saud beru skryte wecy (CO 17. st)
2. práv súdne konanie, súdenie: dotad zadna strana nebude moczi sudu poczieti zadneho, dokadz prwe neviplati tey viny (BYTČA 1484 SČL); Krčma y na tom nechtycze prestaty, appellowal y zas nowy sud wyžadal (P. ĽUPČA 1592); jemu ku zasluženej pokuty, jinym pak ku vystrahy a hroznemu prikladu, a to vedle pravotneho sudu (B. ŠTIAVNICA 1670 CM); mezi pak mimi ditkamy po meg smrty zeby nigakeg roztrzytosty, sudow a kiselosty nebilo (PRÍLES 1713); maji ti jini prísažni neb požadani rečnici soud učinit a ortiel vyhlasit (MB 1759)
L. duchovný s. náb spoveď: pri swatosty pokany, gakossto na duchownem sude pokuta duchowna za (hriechy) ucinene od sudca kneza ma se nalozity (MiK 18. st); Boží, božský s. náb súdenie ľudských skutkov, hriechov Bohom: žaden na sude Božim hrich swug na druheho prenesti nebude mocy (ZA 1676); o, swaty archangelu Michale, chraň mne wčil w tym bogu, abych nezahinul pri bozskim sudu! (BD 1779); obecný s. náb o poslednom súde všetkých ľudí: ten sud bosky sprawedliwy ge dwognasobny: geden ge osobitny a druhi ge obecny (GK 1779); posledný s. bibl súd Boha nad človekom na konci sveta: zdaliž ga budú zahanbeňý pri posledným geho (Pána) súdu (CC 1655); trpety s. byť súdený: kdo zabil, powinen trpety saud (CO 17. st); vchádzať v s., držať s. súdiť: dies fastus judicialis: den w němž se saud drži (VTL 1679); (Bože) newchazegž w sud sluzebnikem twym, neodplacugz my podle zasluzeny mich (AgS 1708); proč Buh wsseobecny a weregni sud držety bude? (Le 1730); viesť s. súdiť sa: stryczny bratry tychto pomynulych czasow mezy sebow sudy wedly a prawotyly se strany statkow (P. ĽUPČA 1578)
3. práv orgán poverený uplatňovať a chrániť právne normy a majúci právomoc rozhodovať v sporoch o občianskych, trestných a i. veciach: jestli (zboží) pak jemu odjato jest zemským anebo obecným sudem (ŽK 1473) krajinským alebo vrchnostenským súdom; zaloba nayprwe gest gse stala pred tymze sudom (MARTIN 1578 E); swédek faléssny posmjwá se súdu (KB 1757); obidwuch strán pru rozwáž, súd (PT 1778); walach ako y pred sudom postaweny predce se zdržeti od sspatneho mluwenj nemohl (PONIKY 1793)
L. so s-om vyhľadávať: domáhať sa súdnou cestou: wye-ly s. y to, ze gestly by nyekdo chczel takowe zeme a luky podle bliskosty uziwaty, zeby nye inak ako zo sudom musel wyhladawat (PRIEKOPA 1677); zatratenie s-u rozsudok súdu: (Bože) spomoz (sluzebniku) swu dobrotu swatu a milost bozsku, aby saudu zatračeny vssel (AgS 1708)
4. práv súdne rozhodnutie, rozsudok, ortieľ; trest: odstupili sme a uchilili se od prykazanij twych a sudow twych (BAg 1585); každy čas ma swug czas, kteremž odložiť mass saud, ktery učynit chcess (BV 1652); protož tessy sud ponesete, beda wam zakonicy a farizeowe (Le 1730); kdiž náňho byl prissel sprawedliwy súd božj, pjsal list Židom na odprosowánj (KB 1757); mezitím k viplňení súdu bilo ponáhlané a juž jeden jeďinký toliko ďen mal jím svitnúť (BR 1785);
x. pren dopustiss na mňe nemoc, dobrořecjm twé božské súdi (UZ 1722) božské rozhodnutia
sud m
1. valcovitá nádoba s dvoma kruhovými dnami; jej obsah: dva sudy nevelike mustu (PUKANEC 1572 E); kapustnie sudy dwa (NITRA 1604); sud prazni slywowy (TRENČÍN 1658); dolium: bečka, sud, winy sud (KS 1763); sud pre wipalkj 1 (V. JACOVCE 1774)
2. riad, náčinie, náradie: kotel a ginssy sud aneb nadobie; (hospodár) miel by postel, neb polstarze, podussky, aneb strzybrny sud (ŽK 1473); vas: sud (PG 1656); vas: sud, nadoba (AS 1728); vas: sud, posuda (ML 1779); -ný príd k 1:
L. s. riad sudy: ostatnye wssecko spolu y z ryadom gakowimkolwek domowim y sudnim zanechawam a poruczam manzelky y s timy dwema siny; sudnym ryadom nech se tez na try czastky podelya, ktery ryad sudny, obzwlastye wynnych suduw nachazy se ur 31; rjad sudni, winy y na sipanja (KRUPINA 1687; 1702; 1737); -ový príd týkajúci sa sudu vôbec al. uložený, predávaný v sudoch: zwarowal sem gednu zeleznu obrucž sudowu (BÁNOVCE n. B. 1744); doliarium: sudowé, bečkowé mjsto, piwnica, wjnny sklep; doliaris: sudowy, bečkowy (KS 1763); súdok [-ok, -ek], súdoček [-oček, -očok, -eček, -ček] dem k 1: krczmar Dawyd wydal wyna czerweneho sudok (MOŠOVCE 1648); maličký sudocžok (KRUPINA 1697); kupeno octu plankoweho sudeček (ŽILINA 1700); sudoček wina w hostincy Lieskouskem dopustil widaty (ZVOLEN 1739); doliolum: súdek, bečička, wederko (KS 1763); my sme geden sudček palenovy rosypaly (P. BYSTRICA 1786)
P. atpn Simon Zwd (v Gondove 1554 U1)