Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

suchý príd.

1. kt. neobsahuje tekutinu (obyč. vodu), kt. je bez vlhkosti, op. mokrý: s-á bielizeň, s-á pôda, s. byt, s-é hrdlo; s. kašeľ bez hlienu; s. ľad tuhý kysličník uhličitý; s. zips uzáver spájajúci časti oblečenia, obuvi ap. pomocou navzájom sa prichytávajúcej tkaniny; odb. s-á destilácia, novšie rozkladná; výtvar. s-á ihla medirytecká technika

2. kt. je bez vodných zrážok, op. mokrý: s-é leto, s. rok

3. kt. stratil prirodzenú vlhkosť, nie čerstvý, usušený, vysušený: s-é lístie, s. chlieb; s-á saláma trvanlivá; s-á strava nevarená, studená

4. kt. neobsahuje mastnotu, nie je pokrytý mastnotou: s-á pleť, op. mastná; s-é vlasy, op. mastné; s-é zemiaky neomastené

5. expr. chudý, kostnatý: s. starec

6. odmeraný (význ. 2), strohý, triezvy: s-é fakty, čísla; s. humor

7. (o zvuku) znejúci ostro: s. praskot

● žiť o, na s-om chlebe biediť; niet na ňom s-ej nitky celkom premokol; expr. nenechať na niekom (ani) s-ej nitky a) veľmi skritizovať b) poohovárať;

na sucho → nasucho, do sucha → dosucha;

za sucha príslov. výraz k 1;

sucho

I. prísl. k 1, 6, 7 i vetná prísl.: v hrdle má s.; s. zapraskať; s. odpovedať, s. znieť; na poli je s.;

suchosť -i ž.

II. sucho -a s.

1. nedostatok vlahy, suchosť, suchota: stromy trpia s-om

2. suché počasie, suchota: panuje s.

3. suché miesto: uskladniť potraviny v s-u; byť, sedieť v s-u i fraz. byť na bezpečnom mieste, zabezpečený

4. pevnina, súš: pohyb na mori i na s-u

● mať niečo v s-u a) hotové b) zabezpečené; expr. byť, mať sa ako ryba na s-u zle; → ostať v s-u; → ostať na s-u

nasucho, pís. i na sucho prísl. 1. ▶ bez použitia vody al. inej tekutiny; v suchom stave; op. namokro: holiť sa n.; vysávanie n.; poistka chodu kanvice n.; ohrievač má vstavanú tepelnú ochranu pri prípadnej prevádzke n.; Preglgol nasucho, smrkol, nadvihol sa na lakte a pozrel na Karola. [P. Jaroš]
2. kuch. ▶ nepoužijúc tuky pri tepelnej úprave jedál, bez oleja, masti pri vyprážaní al. pečení: pripraviť zápražku n.; pražiť orechy, múku n.; n. opražený sendvič potrieme pažítkovou nátierkou; zemiaky so šupkou pečené n.; Na panvici medzitým na sucho opražíme ovsené vločky, ktoré pri podávaní nasypeme do polievky. [InZ 2001]
3. stav. ▶ takou technikou, pri ktorej sa stavebný materiál viaže iba svojím uložením, nepoužijúc spojivo (cement) pri murovaní: stavanie n.; kladenie strešného kameňa n.; murivo z lomového kameňa na sucho.; Priekopa mala vnútornú stranu vyloženú lámaným kameňom, ktorý bol ukladaný na sucho. [Slovensko I 1978]
4. obyč. v spojení trénovať niečo nasucho, na sucho hovor. expr. ▶ cvičiť, trénovať niečo bez použitia náradia, nástroja al. iného prostriedku: trénovať streľbu n. bez použitia projektilov zamenených laserovým lúčom; n. trénovať prstoklad bez použitia klávesnice; Najvyšší čas začať - zatiaľ len nasucho - trénovať boháčsky štýl života. [J. Satinský]
◘ fraz. obísť/vyjsť nasucho nemať úspech, nevybaviť niečo; sedieť [niekde] nasucho a) nebyť ponúknutý alkoholom, nepiť alkohol b) nemať nič na pitie

sucho¹, -a, 6. p. -u str.

1. nedostatok vlhkosti, suchosť: V ústach sucho, v očiach páľa. (Ráz.-Mart.) Možno sa stiahla [pumpa] od sucha. (Heč.)

2. suché miesto, suchá pôda, miesto bez vlhka: uskladňovať niečo v s-u; Prasiatko si milo krochká, trtúľa po suchu, po blate. (Stod.) Nikde nemá tepla, sucha. (Bedn.) Začali daždivé časy, hoci zemiaky a repa neboli ešte v suchu (Zgur.) vykopané a uložené na suchom mieste.

● expr. mať niečo v s-u hotové, dokončené; zaistené, v bezpečí: Základy máme o chvíľu v suchu. (Karv.) Máš svoju výhru pekne v suchu. (Kost.); už je všetko v suchu, je to v suchu na poriadku, vybavené, hotové; sedieť v suchu existovať, žiť v pohodlí, mimo nebezpečenstva: A kto chce vojnu? — Tí, čo sedia pekne v suchu. (Zúb.)

3. suchá zem, pevnina (op. more): Z tej lode vyšla výprava i po suchu. (Kuk.) Je na vode práve taký skúsený ako na suchu. (Ondr.) Chceli by už byť na suchu, ale všade iba voda. (Šteinh.); trepe sa, hádže sa ako ryba na suchu

● byť, žiť, cítiť sa ako ryba na s-u zle, živoriť; nechať niekoho na s-u bez peňazí, bez podpory;

4. (často v mn. č.) suché počasie, doba, obdobie bez dažďa, suchota: Z jari panovali suchá. (Taj.) Bojí sa, že padnú suchá. (Kuk.) Prišli stále dažde a zasa také suchá, že alebo vyhnilo alebo vyschlo všetko. (Jégé) Rozprávali o kosbe za sparna, oračke za sucha. (Taj.)

sucho² prísl.

1. (so sponou v prísudku) bez vodných zrážok, bez dažďa, bez vlhka, bez blata (op. mokro): Koncom leta bolo zvlášť sucho a horúco. (Ondr.) Dnes je sucho, lebo dávno nepršalo. (Kuk.) Nepršalo od týždňa a bolo sucho. (Vaj.); pren. Sucho a horúco je mi v duši (Al.) som zatrpknutý, bez životného elánu, vyprahnutý.

2. odmerane, stroho, prísne: odvetiť, odpovedať s., oznámiť niečo s.; Maťo sa sucho usmial. (Jil.) Milkov hlas znel sucho, prísne. (Vaj.) Kde vec sucho rozoberaná by nechutila, tam pre ňu čitateľa získava sviežim slovom. (Vlč.)

3. (o kašlaní) sipľavo, bez vykašlania, nasucho: V hrdle ma driapalo a kašlal som sucho, piskľavo a brechavo. (Jes-á) Tretieho dym zadúšal. Sucho kašlal. (Hor.)

suchý, 2. st. suchší príd.

1. nemajúci, neobsahujúci vodu, vlhkosť, ktorý je bez vody, bez vlhkosti, bez vlahy, vysušený (op. mokrý): s-é miesto, s-á zem, pôda; s. piesok; s-é povetrie; s-é pery, s-é hrdlo, s-é ústa vysušené smädom; s. plač bez sĺz; ovlažiť si suchý jazyk (Tomašč.) trochu sa napiť; Na mnohých miestach prekročíš Váh suchou nohou (Mňač.) bez namočenia. Štica suchých vlasov padala mu do čela. (Tat.); chem. s-á destilácia robená bez prístupu vzduchu; s. ľad kysličník uhličitý; el. tech- s. článok ktorý neobsahuje kvapalinu; geogr. s-á oblasť s nízkym priemerom zrážok; maj. s-á ihla spôsob mediryteckej práce, pri ktorej sa kreslí oceľovou ihlou do kovovej platne; tech. s-á cesta osobitná výrobná metóda, postup; šport. s. tréning gymnastická príprava na príslušnú športovú disciplínu

● hovor. nie je na ňom suchej nitky úplne zmokol v daždi; nenechal na ňom suchej nitky veľmi ho skritizoval, poohováral; obišiel suchý, so suchou kozou vyviazol bez pohromy, bez nehody, vyviazol šťastne z nebezpečenstva; Ale to už potom oka nezostalo suchého (Taj.) všetci plakali, slzili.

2. ktorý je bez vodných zrážok, bez dažďa: s. rok, s-á zima, s. čas, s-é počasie, s-é leto; s. vietor neprinášajúci dážď; pren. kniž. Plod slovenského verša zjavil sa v najsuchší čas novej našej literatúry (Vlč.) neplodný, bez literárnych diel.

3. (o rastlinách) zbavený miazgy, vnútornej živiny, zvädnutý, odumretý, uschnutý, vyschnutý na koreni: s. strom, s-á tráva, s. mach, s-é lístie, s-á haluz, s. plod; s-á rašelina; Strom uprostred dvora vrchovec má suchý. (Hviezd.); suché bodľačie (Tat.); pren. My zemani sme suchou ratolesťou vášho národa (Vaj.) odumierajúcou, odumretou vrstvou.

4. sušením, uschnutím zbavený vody, usušený, vysušený: s-é drevo, s-é seno, s-é ovocie, s-é krmivo, s-á kôrka, s. chlieb; s-á klobása, saláma; s-á strava, večera pripravená z nevarených pokrmov, nevarená, studená; Neklaď na oheň, lebo môže so suchým i mokré zhorieť. (Kal.)

5. ktorý je bez masti, neomastený; nenamastený, nenamazaný: s. chlieb nenatretý masťou, maslom ap.; s-é zemiaky; A vy tu takto o suchej hube hodujete? (Zgur.) bez jedenia a pitia. [Dvere] závesov nemali, len škripľavé, suché ložiská. (Urb.); aut. s-á spojka druh lamelovej spojky

● hovor. žiť (byť) o (na) suchom chlebe na slabej, zlej, nedostatočnej strave, hladovať;

6. expr. chudý, kostnatý, vyziabnutý: s. človek, s-á žena, s-á tvár, s-á postava, s-á ruka, noha; Hlava mu odvisuje na suché prsia. (Fr. Kráľ) Objíma Andreja suchými ramenami. (Vaj.); zastar. s-á choroba, nemoc tuberkulóza;

7. expr. nudný, nezaujímavý, nezáživný; strohý, odmeraný: s-é čísla, s-é cifry, s-é fakty; s. popis, s-é slová, s. tón (reči), s. človek; Verš Poničanov je vedome suchý, tvrdý. (A. Mat.) Je to ozaj suchá pravda. (Urb.)

8. expr. chrastivý, vŕzgavý, chrastivo znejúci: s. kašeľ, s-é kašlanie, s. smiech, s. hlas; Začalo sa ozývať suché práskanie. (Gráf) Zaznel suchý tresk narážajúcich o seba zbraní. (Jil.);

do sucha; na sucho, novšie pís. nasucho; suchosť, -ti ž.

1. vlastnosť toho, čo je suché, bez vody, bez vlhkosti (op. vlhkosť): s. kože, s. dreva;

2. strohosť, stručnosť, odmeranosť, suchopárnosť, nudnosť: V jeho štylistických prostriedkoch mieša sa suchosť skoro náuková s obrazovosťou. (A. Mat.) Podstatnou črtou jeho diela je prísna skratkovitosť, jednoduchosť, hraničiaca niekde až so suchosťou. (Heč.)

(jedno) sucho; (bez) sucha; (k) suchu; (vidím) sucho; (hej) sucho!; (o) suchu; (so) suchom;

(dve) suchá; (bez) súch; (k) suchám; (vidím) suchá; (hej) suchá!; (o) suchách; (so) suchami;

sucho s
1. nedostatok vlhkosti, suchosť: za Blatkom any poorat nemohlj pre sucho prečín 1702 e; ochranug (Bože) gich (:urody:) pred wetry, mrazy, prywaly, krupobitym, suchem, prylissnym mokrem, y wsseligaku skazu ags 1708; zadnieho desstie anj rose nebilo, zadneg urody zem newidala, potoky od welkeho sucha y studnie wischlj kt 1753; pre welike sucha trawa uschla východná 1767; hlad običegne pochazy od neurodnosti totiž, neurodnost od sucha slk 1766–80
2. suché miesto, suchá pôda, miesto bez vlhka: wssczko obylye, seno y slama w suchu zustawatj a drzati se mohlo trstín 1658; desky nebo forssty, pomymo toho, co na dwere potreba bude, magi se w Nemssoweg do wozarnj a do sucha skluditj dubnica n. v. 1722; kdy ochladne y rozmisseg a wyber tu siru z toho hrnce neb sklenice a schoweg w susse; negch (kôň) stogi (!) w susse na slame i stwrdne mu kopito rg 18. st
• kdo chce w susse chodit, nema raky lowit zwlasst hlubokich geskinach bv 1652 kto iného chyby posudzuje (kritizuje), a svoje nevidí
3. suchá zem, pevnina: o tech, genž w wode y na suchu mohu žity kob 1666; Lorenczowy, ktery po suchu z konmy za p. secr. yssly, na obed howaziny a baraniny, d 14 žilina 1702; y more sy rozdelil pred nyma a po suchu pressli prez prostred mora kb 1757; in continentem descensionem facere: scházanj od mora na sucho ks 1763; ňemóhli vícéj z prostred vód k suchu prijíťi, zbavení bivše z všej k plvaňú potrebi br 1785
4. suché počasie, obdobie bez dažďa, suchota: zdie sucha prilissne a malost wody k temu za mnohy ras na prekasce byla bytča 1605; rozsewač mnoho protiwne wecy musy snassety a častokrate w suchu, w dessti, w bljskanj y w hrmenj semeno rozsiwaty co 17. st; rolye nase obicagne stiroma statkamy oreme a gdis suho padne, teda sestima statkamy twardo a cesko sa ore litmanová 1773 e; odtúď w čas sucha, w čas pršék mnohích a giních úzkosťí slišáwáme modlitbi také pridáwané biťi bn 1796
• pakly služby meg sa spustite, prikazanj me prestupite, nawsstiwim was welkim suchem, drahotu a hladem kt 1753 (o Bohu) potrestám, postihnem suchotou

suchý príd
1. nemajúci, neobsahujúci tekutinu, vlhkosť, vysušený: Zeme twarnost nekde wlchka, aneb močarista gest, nekde sucha a skalnata kob 1666; potom wezmy a oced tu poliewku pekne, až materia tehdaž sucha zustane rt 17. st; wssak ale (bratia) do sucheg studne na pussti ho dali, potom ho izmaelitom pocestnym prodali gv 1755; aridus: suchy, wyschly, uschly, wysusseny ks 1763; pren nasledugmess ho (Ježiša), aby sme ze suchu a z neposkwrnenu nohu pressli prez Jordan psotneho a bezicyho žiwota gk 1779 bez hriechu; len w samem Ryme nebilo mista sucheho, ktere bi z krwu krestansku nebilo skropene a zmacane ms 1758 nebolo miesta bez popravy kresťanov; suchjm srdcem twe hrjchý na spusob hystorie wiprawugess? sk 1697 bez ľútosti; z sspinawého učiň (:Panno:) čistého, s rozpustylého ochotného, z suchého pobóžného blr 18. st ľahostajného k veciam náboženským, nepobožného; nenj žádny tak suchy a opússteny, kdyby lahodnému poslússnósti garmu krk podložiti chtel, že by zeleňati se a kwytnúti nemohel blr 18. st neschopný byť dobrým, pobožným
o s-é srdce srdce neschopné niečo duchovné prijať, neprístupné citu: gesly srdco twé studené a suché gest blr 18. st; s-á árenda krčmy poplatok vyrubený za neodobratie stanoveného množstva liehovín: my Lysišanie suchu arendu krčmy zl 20 a od jatky zl 2 klasti prinuteni sme lysica 1775 lp; s-á krčma, s-ý šenk poplatok zemepánovi za jeho nevyčapované liehoviny: suchy ssenk branč 1718 e; Terchovanie ale od tej suchej krčmy, krčmarom a od jatky zl 8, Čižinski pak tež od suchej krčmy zl 30 platit prinuteni byvame lysica 1775 lp; s-é dežmo poplatok poddaných vrchnosti namiesto predpísanej úrody: te, ktere nic netrjmagu, anj nesegu, gakžto komornjcj y domčare suche dežmo panu plebanowj ročne po 36 xr dawagu n. slovinky 1772 e; s-é mýto poplatok za použitie cesty: od mita, gak sucheho, tak y wodneho magi platit osemdesat rymskich zlattych d. hričov 1690
• w sucheg studny wody hledaťi tp 1691 vynakladať zbytočnú námahu; nech ony (kacíri) hrjznú w gaskyňách gak mnohú, chcu, suche swych blúdúw kúrki blr 18. st (o dôsledkoch)
2. kt. je bez vodných zrážok, bez dažďa: na mlade sčepy celych pet mesycuw ma se pylny pozor daty, když suche wetry weyu or 1672; suchy marecz, mokry may, bude humno gako hay sin 1678; sucho a teplo: prigemne a wlažno, wetrno suchj wjtr prydržý nk 1717; když suchy rok padne, všecko vyschne a zetle, čo zasate liesek 1776 lp; kdis na dešťiwom čase hrozno zberaš, budeš mať wino wodnate, na peknom ale a suchom bude wino silne a terwace pr 18. st
o s-á pustatina púšť: abi sme do nebespeczenstwi zawedeni nebili, neb do hor pustich nezabludili, w rucze lotrum newpadli, do pustatin suchich se nepomilili ža 1732; s. mráz bez snehových zrážok: prwnj čtwrt nastane 5. januarii, která z sebau přinese tuhé wětry a suché nočnj mrazy nk 1721; previesť s-ými nohami cez more bez namočenia: twuog lid yzrahelitsky suchymi nohamij skrze neg (Červené more) prewiesti gsy raczyl bag 1585; nemôcť zadržať s-é oči rozplakať sa: panna sa, gakkoliw gest sa proťiwila, kterákkoliw gest odporowala, suché oči zadržať ňemohla pre žalostliwú radosť a radostliwú žalosť br 1785; najsuchších očí sĺz hodné dievča vzbudzujúce súcit, poľutovaniahodné: ubohé, ňewolné a i nagtwrdssého srdca, nagsuchssích očuw slz hodné ďewča br 1785; hľadieť na niečo s-ými očami bez súcitu: když wjdjme, an bližni nass suženj znassy, nemame na to suchjmi očjma hledetj, ale politowanj s nim mitj cs 18. st
3. (o rastlinách) zbavený miazgy, vnútornej živiny, vyschnutý: kdo suche, surowe, stiate y nestiate drewo braty se opowažy, wsseczko, cžo bude maty, straty drietoma 1698; aby nikomu nebola sloboda žadneho drewa ani od korena, ani haluzia, a to ani sucheho rubaty bytča 1739; ramale: suchá ratolest, suchý konář cl 1777; osošnegssj gest ruže kazdi rok, negwicz ras za pget rokow presadzet, kdis ge prwňe očistiš od suchich konarkow pr 18. st
4. sušením, uschnutím zbavený vody, usušený, vysušený: na weczeru dalo se suchich rib za d 16 žilina 1609; suche owotce, latine caricae, gsu chwalitebnegssj praesertim masite, take y lechcy owotce hl 17. st; takowe kože nie mokre, ale suche se prodawaly ca 1705 e; pruna rugosa: suché sljwki ks 1763; ponewač tge suche drožde, gakossto biwale octowe, kiselost ssetku z wina witahnu a čiste wino zostane pr 18. st
5. expr chudý, kostnatý, vyziabnutý: žena sucha, ktera gy vstawyčzne mnoho s peprem, nebude tehotna hl 17. st; lide sussj, mdlj, nebozy magj piti mleko kozy mbf 1721; (cholerikus) suchi wssecek, nema tela krem kožu a kosti gv 1755; macer: chudy, suchy, wyzábly, suchorlawy, wyhubeny et wyhudly ks 1763; Langer Fero ma suchu a chudu twar kur 18. st
o ľudia s-ého hrdla vyziabnutí, chudí: (cisár) osem hrwolowatých a osem sucheho hrdla, osem pryliss tučnych a osem naramne chudých lydy k stolu posadyl pp 1734; s-á dojka žena, kt. sa stará o dojča, ale nedojčí: Maria Blaschko, wdowa a sucha dojka prešov 1788; kravu učiniť s-ou zbaviť ju mlieka: newidagag mleko krawe dočela (!), lebo na wic rokow krawu učiniš suchu pr 18. st; s-á nemoc tuberkulóza, suchotiny: mast od sucheg nemocy, kassle a katharu rt 17. st; phthisis: suchá nemoc ks 1763; s-ý kašeľ chrapľavý, chrapľavo znejúci kašeľ, bez hlienu: (borovicové semienka) z mandlamy stlucy a z cukrem to gisty často, od kassle sucheho a chrkany krwe hl 17. st; suchý kassel zgewowal neywjce weliku žluč škd 1775; s-é údy napadnuté lámkou, ochromené: s kminom a s repičkom w bilem wine wareni (černobil), suché, chrome, pokrčené stahnuté udi naprawuge zel 18. st; s-é lámanie zápal zhybov, kĺbov, reumatizmus: arthridis: suché lámani, klubny nemoc ks 1763; s-á žila šľacha: postawenj geho (tela) z kosti, z suchjch žil zlozene a spogene gest kob 1666; s-á rana kt. nemokvá, odrenina, modrina: černohlawek w starem pywe ranyenim, stlučenim z wisoka vpadlim, zbytim suchimy ranamy welmy gest vžytečny hl 17. st; s-á prašivina, s-ý svrab nákazlivá kožná choroba prejavujúca sa silným svrbením: (Hilarion) když by pak byl znamenal, že by celé tělo geho negakjma ohawnjma ssupinámi a suchú prassjwinu zanečisstěne bylo, gjdlam oleg také pridáwal vp 1764; oleg, s kterym se mokri aneb suchy swrab, to gest prassina namazati ma arc 18. st; s-é kopyto choroba koní: kteri kun ma suche kopito, wezmi gary med a geleni lug, z hnata woloweho mosk, to zwar spolu, mass mu tim teplim, nedotikeg sse sersty rg 18. st
6. kt. je bez masti al. oleja, neomastený, nenamastený: lépssy gest skywka chleba suchého z radósti, nežly plny dúm z dobytkem zabitym a z swadú; bár olegem pokropená (múka), bár suchá bude wsseckym synom Aáronowym gednaká částka gednémukážd. sa rozďelowat bude kb 1757; (Hilarion) nasledugjcy tri leta samjm suchjm posolenim chlébem a wodu spokogeni byl vp 1764; mnozi na suchem chlebe, mnozi tež často bez chleba zustavati musime v. boca 1771 lp; njni mitj musj wino, piwo, husj, gindj bj prigala kus sucheho chleba, kdibi hi gen mela sns 1786
o s-é dni pôstne dni, kantry: jest zde obyczey, ze vssudy takemu mistru (katovi) placzy kazde suche dni senica 1529 sll; prikázanj cyrkewnj: 3. cžtyrydceti dnúw púst, čtwerý suché dnj a giné narjzené pústy zachowáwati ukk 1768
7. expr nudný, nezaujímavý, nezáživný: prawých pastýruw powoláňy neňy gen same suché powoláňy pp 1734; subst
suché s
1. suchá zem, pevnina: y powedel Pán k Moyžjssowi: ale ty pozdwihni prut twúg a roztáhni ruku twú na more, y rozďel ho, aby gissli synowe Yzrahélssty w prostred mora po suchem kb 1757
2. pevná, nie kvapalná usadenina: ocet nechag wssecek evaporuge anebo lahodne wypachne, až len na dne suche zustane rt 17. st
3. kostra, múmia: ťelá jejích i včil ješťe mnohé tam ležá ňezhnité, celú kožu, celé kosťi majíc, persiskím jazikem mumia, to jest suché, nazvané, jaké i jsú podle jména svého br 1785;
sucho vetná prísl (so sponou v prísudku) bez vodných zrážok, bez dažďa, bez vlhka, bez blata: rowne yako desst prichaczy wdek, kdiž gest sucho a napage zemi žiznywu, tak wdečne prichazy milosrdenstwi Boži w čas nuze tc 1631; u nas gest welyke sucho beckov 1670; piwnica se spusobyla, tak ze tenkrate tam tak sucho gest, gako w negakeg komory dubnica n. v. 1723; sucho welke bilo w zemy izrahelskeg, za času Eleiasse proroka, kdiž za pul sstwrta roka zadneho desstie anj rose nebilo kt 1753; gestli pomerkugeš, že stepiky klesnu, aneb hinu nowow zemow obloš, k tomu často krop wodow, gak sucho ge pr 18. st;
-o,
suše prísl k 1: aride: sucho; sicce: suchó, neplodňe, úzkó ks 1763; sicce: susse ld 18. st; pren priviazaný na škripec bez ďalších spôsobov mučenia: sucho tahnutj to wsseczko wyznal a k tomu gesscže že s ny sstyrykrate myel cžynity skalica 1654
P tpn Zuha 1266 suché pri michalovciach vso; Zuh 1296, Such 1397 suchá nad parnou vso