Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

suchý príd.

1. kt. neobsahuje tekutinu (obyč. vodu), kt. je bez vlhkosti, op. mokrý: s-á bielizeň, s-á pôda, s. byt, s-é hrdlo; s. kašeľ bez hlienu; s. ľad tuhý kysličník uhličitý; s. zips uzáver spájajúci časti oblečenia, obuvi ap. pomocou navzájom sa prichytávajúcej tkaniny; odb. s-á destilácia, novšie rozkladná; výtvar. s-á ihla medirytecká technika

2. kt. je bez vodných zrážok, op. mokrý: s-é leto, s. rok

3. kt. stratil prirodzenú vlhkosť, nie čerstvý, usušený, vysušený: s-é lístie, s. chlieb; s-á saláma trvanlivá; s-á strava nevarená, studená

4. kt. neobsahuje mastnotu, nie je pokrytý mastnotou: s-á pleť, op. mastná; s-é vlasy, op. mastné; s-é zemiaky neomastené

5. expr. chudý, kostnatý: s. starec

6. odmeraný (význ. 2), strohý, triezvy: s-é fakty, čísla; s. humor

7. (o zvuku) znejúci ostro: s. praskot

● žiť o, na s-om chlebe biediť; niet na ňom s-ej nitky celkom premokol; expr. nenechať na niekom (ani) s-ej nitky a) veľmi skritizovať b) poohovárať;

na sucho → nasucho, do sucha → dosucha;

za sucha príslov. výraz k 1;

sucho

I. prísl. k 1, 6, 7 i vetná prísl.: v hrdle má s.; s. zapraskať; s. odpovedať, s. znieť; na poli je s.;

suchosť -i ž.

II. sucho -a s.

1. nedostatok vlahy, suchosť, suchota: stromy trpia s-om

2. suché počasie, suchota: panuje s.

3. suché miesto: uskladniť potraviny v s-u; byť, sedieť v s-u i fraz. byť na bezpečnom mieste, zabezpečený

4. pevnina, súš: pohyb na mori i na s-u

● mať niečo v s-u a) hotové b) zabezpečené; expr. byť, mať sa ako ryba na s-u zle; → ostať v s-u; → ostať na s-u

suchý; sucho prísl.; suchosť ‑i ž.

suchý suchá suché 2. st. suchší príd.

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

suchý, 2. st. suchší príd.

1. nemajúci, neobsahujúci vodu, vlhkosť, ktorý je bez vody, bez vlhkosti, bez vlahy, vysušený (op. mokrý): s-é miesto, s-á zem, pôda; s. piesok; s-é povetrie; s-é pery, s-é hrdlo, s-é ústa vysušené smädom; s. plač bez sĺz; ovlažiť si suchý jazyk (Tomašč.) trochu sa napiť; Na mnohých miestach prekročíš Váh suchou nohou (Mňač.) bez namočenia. Štica suchých vlasov padala mu do čela. (Tat.); chem. s-á destilácia robená bez prístupu vzduchu; s. ľad kysličník uhličitý; el. tech- s. článok ktorý neobsahuje kvapalinu; geogr. s-á oblasť s nízkym priemerom zrážok; maj. s-á ihla spôsob mediryteckej práce, pri ktorej sa kreslí oceľovou ihlou do kovovej platne; tech. s-á cesta osobitná výrobná metóda, postup; šport. s. tréning gymnastická príprava na príslušnú športovú disciplínu

● hovor. nie je na ňom suchej nitky úplne zmokol v daždi; nenechal na ňom suchej nitky veľmi ho skritizoval, poohováral; obišiel suchý, so suchou kozou vyviazol bez pohromy, bez nehody, vyviazol šťastne z nebezpečenstva; Ale to už potom oka nezostalo suchého (Taj.) všetci plakali, slzili.

2. ktorý je bez vodných zrážok, bez dažďa: s. rok, s-á zima, s. čas, s-é počasie, s-é leto; s. vietor neprinášajúci dážď; pren. kniž. Plod slovenského verša zjavil sa v najsuchší čas novej našej literatúry (Vlč.) neplodný, bez literárnych diel.

3. (o rastlinách) zbavený miazgy, vnútornej živiny, zvädnutý, odumretý, uschnutý, vyschnutý na koreni: s. strom, s-á tráva, s. mach, s-é lístie, s-á haluz, s. plod; s-á rašelina; Strom uprostred dvora vrchovec má suchý. (Hviezd.); suché bodľačie (Tat.); pren. My zemani sme suchou ratolesťou vášho národa (Vaj.) odumierajúcou, odumretou vrstvou.

4. sušením, uschnutím zbavený vody, usušený, vysušený: s-é drevo, s-é seno, s-é ovocie, s-é krmivo, s-á kôrka, s. chlieb; s-á klobása, saláma; s-á strava, večera pripravená z nevarených pokrmov, nevarená, studená; Neklaď na oheň, lebo môže so suchým i mokré zhorieť. (Kal.)

5. ktorý je bez masti, neomastený; nenamastený, nenamazaný: s. chlieb nenatretý masťou, maslom ap.; s-é zemiaky; A vy tu takto o suchej hube hodujete? (Zgur.) bez jedenia a pitia. [Dvere] závesov nemali, len škripľavé, suché ložiská. (Urb.); aut. s-á spojka druh lamelovej spojky

● hovor. žiť (byť) o (na) suchom chlebe na slabej, zlej, nedostatočnej strave, hladovať;

6. expr. chudý, kostnatý, vyziabnutý: s. človek, s-á žena, s-á tvár, s-á postava, s-á ruka, noha; Hlava mu odvisuje na suché prsia. (Fr. Kráľ) Objíma Andreja suchými ramenami. (Vaj.); zastar. s-á choroba, nemoc tuberkulóza;

7. expr. nudný, nezaujímavý, nezáživný; strohý, odmeraný: s-é čísla, s-é cifry, s-é fakty; s. popis, s-é slová, s. tón (reči), s. človek; Verš Poničanov je vedome suchý, tvrdý. (A. Mat.) Je to ozaj suchá pravda. (Urb.)

8. expr. chrastivý, vŕzgavý, chrastivo znejúci: s. kašeľ, s-é kašlanie, s. smiech, s. hlas; Začalo sa ozývať suché práskanie. (Gráf) Zaznel suchý tresk narážajúcich o seba zbraní. (Jil.);

do sucha; na sucho, novšie pís. nasucho; suchosť, -ti ž.

1. vlastnosť toho, čo je suché, bez vody, bez vlhkosti (op. vlhkosť): s. kože, s. dreva;

2. strohosť, stručnosť, odmeranosť, suchopárnosť, nudnosť: V jeho štylistických prostriedkoch mieša sa suchosť skoro náuková s obrazovosťou. (A. Mat.) Podstatnou črtou jeho diela je prísna skratkovitosť, jednoduchosť, hraničiaca niekde až so suchosťou. (Heč.)

suchý príd
1. nemajúci, neobsahujúci tekutinu, vlhkosť, vysušený: Zeme twarnost nekde wlchka, aneb močarista gest, nekde sucha a skalnata (KoB 1666); potom wezmy a oced tu poliewku pekne, až materia tehdaž sucha zustane (RT 17. st); wssak ale (bratia) do sucheg studne na pussti ho dali, potom ho izmaelitom pocestnym prodali (GV 1755); aridus: suchy, wyschly, uschly, wysusseny (KS 1763);
x. pren nasledugmess ho (Ježiša), aby sme ze suchu a z neposkwrnenu nohu pressli prez Jordan psotneho a bezicyho žiwota (GK 1779) bez hriechu; len w samem Ryme nebilo mista sucheho, ktere bi z krwu krestansku nebilo skropene a zmacane (MS 1758) nebolo miesta bez popravy kresťanov; suchjm srdcem twe hrjchý na spusob hystorie wiprawugess? (SK 1697) bez ľútosti; z sspinawého učiň (:Panno:) čistého, s rozpustylého ochotného, z suchého pobóžného (BlR 18. st) ľahostajného k veciam náboženským, nepobožného; nenj žádny tak suchy a opússteny, kdyby lahodnému poslússnósti garmu krk podložiti chtel, že by zeleňati se a kwytnúti nemohel (BlR 18. st) neschopný byť dobrým, pobožným
L. s-é srdce srdce neschopné niečo duchovné prijať, neprístupné citu: gesly srdco twé studené a suché gest (BlR 18. st); s-á árenda krčmy poplatok vyrubený za neodobratie stanoveného množstva liehovín: my Lysišanie suchu arendu krčmy zl 20 a od jatky zl 2 klasti prinuteni sme (LYSICA 1775 LP); s-á krčma, s-ý šenk poplatok zemepánovi za jeho nevyčapované liehoviny: suchy ssenk (BRANČ 1718 E); Terchovanie ale od tej suchej krčmy, krčmarom a od jatky zl 8, Čižinski pak tež od suchej krčmy zl 30 platit prinuteni byvame (LYSICA 1775 LP); s-é dežmo poplatok poddaných vrchnosti namiesto predpísanej úrody: te, ktere nic netrjmagu, anj nesegu, gakžto komornjcj y domčare suche dežmo panu plebanowj ročne po 36 xr dawagu (N. SLOVINKY 1772 E); s-é mýto poplatok za použitie cesty: od mita, gak sucheho, tak y wodneho magi platit osemdesat rymskich zlattych (D. HRIČOV 1690)
F. w sucheg studny wody hledaťi (TP 1691) vynakladať zbytočnú námahu; nech ony (kacíri) hrjznú w gaskyňách gak mnohú, chcu, suche swych blúdúw kúrki (BlR 18. st) (o dôsledkoch)
2. kt. je bez vodných zrážok, bez dažďa: na mlade sčepy celych pet mesycuw ma se pylny pozor daty, když suche wetry weyu (OR 1672); suchy marecz, mokry may, bude humno gako hay (SiN 1678); sucho a teplo: prigemne a wlažno, wetrno suchj wjtr prydržý (NK 1717); když suchy rok padne, všecko vyschne a zetle, čo zasate (LIESEK 1776 LP); kdis na dešťiwom čase hrozno zberaš, budeš mať wino wodnate, na peknom ale a suchom bude wino silne a terwace (PR 18. st)
L. s-á pustatina púšť: abi sme do nebespeczenstwi zawedeni nebili, neb do hor pustich nezabludili, w rucze lotrum newpadli, do pustatin suchich se nepomilili (ŽA 1732); s. mráz bez snehových zrážok: prwnj čtwrt nastane 5. januarii, která z sebau přinese tuhé wětry a suché nočnj mrazy (NK 1721); previesť s-ými nohami cez more bez namočenia: twuog lid yzrahelitsky suchymi nohamij skrze neg (Červené more) prewiesti gsy raczyl (BAg 1585); nemôcť zadržať s-é oči rozplakať sa: panna sa, gakkoliw gest sa proťiwila, kterákkoliw gest odporowala, suché oči zadržať ňemohla pre žalostliwú radosť a radostliwú žalosť (BR 1785); najsuchších očí sĺz hodné dievča vzbudzujúce súcit, poľutovaniahodné: ubohé, ňewolné a i nagtwrdssého srdca, nagsuchssích očuw slz hodné ďewča (BR 1785); hľadieť na niečo s-ými očami bez súcitu: když wjdjme, an bližni nass suženj znassy, nemame na to suchjmi očjma hledetj, ale politowanj s nim mitj (CS 18. st)
3. (o rastlinách) zbavený miazgy, vnútornej živiny, vyschnutý: kdo suche, surowe, stiate y nestiate drewo braty se opowažy, wsseczko, cžo bude maty, straty (DRIETOMA 1698); aby nikomu nebola sloboda žadneho drewa ani od korena, ani haluzia, a to ani sucheho rubaty (BYTČA 1739); ramale: suchá ratolest, suchý konář (CL 1777); osošnegssj gest ruže kazdi rok, negwicz ras za pget rokow presadzet, kdis ge prwňe očistiš od suchich konarkow (PR 18. st)
4. sušením, uschnutím zbavený vody, usušený, vysušený: na weczeru dalo se suchich rib za d 16 (ŽILINA 1609); suche owotce, latine caricae, gsu chwalitebnegssj praesertim masite, take y lechcy owotce (HL 17. st); takowe kože nie mokre, ale suche se prodawaly (CA 1705 E); pruna rugosa: suché sljwki (KS 1763); ponewač tge suche drožde, gakossto biwale octowe, kiselost ssetku z wina witahnu a čiste wino zostane (PR 18. st)
5. expr chudý, kostnatý, vyziabnutý: žena sucha, ktera gy vstawyčzne mnoho s peprem, nebude tehotna (HL 17. st); lide sussj, mdlj, nebozy magj piti mleko kozy (MBF 1721); (cholerikus) suchi wssecek, nema tela krem kožu a kosti (GV 1755); macer: chudy, suchy, wyzábly, suchorlawy, wyhubeny et wyhudly (KS 1763); Langer Fero ma suchu a chudu twar (Kur 18. st)
L. ľudia s-ého hrdla vyziabnutí, chudí: (cisár) osem hrwolowatých a osem sucheho hrdla, osem pryliss tučnych a osem naramne chudých lydy k stolu posadyl (PP 1734); s-á dojka žena, kt. sa stará o dojča, ale nedojčí: Maria Blaschko, wdowa a sucha dojka (PREŠOV 1788); kravu učiniť s-ou zbaviť ju mlieka: newidagag mleko krawe dočela (!), lebo na wic rokow krawu učiniš suchu (PR 18. st); s-á nemoc tuberkulóza, suchotiny: mast od sucheg nemocy, kassle a katharu (RT 17. st); phthisis: suchá nemoc (KS 1763); s-ý kašeľ chrapľavý, chrapľavo znejúci kašeľ, bez hlienu: (borovicové semienka) z mandlamy stlucy a z cukrem to gisty často, od kassle sucheho a chrkany krwe (HL 17. st); suchý kassel zgewowal neywjce weliku žluč (ŠkD 1775); s-é údy napadnuté lámkou, ochromené: s kminom a s repičkom w bilem wine wareni (černobil), suché, chrome, pokrčené stahnuté udi naprawuge (Zel 18. st); s-é lámanie zápal zhybov, kĺbov, reumatizmus: arthridis: suché lámani, klubny nemoc (KS 1763); s-á žila šľacha: postawenj geho (tela) z kosti, z suchjch žil zlozene a spogene gest (KoB 1666); s-á rana kt. nemokvá, odrenina, modrina: černohlawek w starem pywe ranyenim, stlučenim z wisoka vpadlim, zbytim suchimy ranamy welmy gest vžytečny (HL 17. st); s-á prašivina, s-ý svrab nákazlivá kožná choroba prejavujúca sa silným svrbením: (Hilarion) když by pak byl znamenal, že by celé tělo geho negakjma ohawnjma ssupinámi a suchú prassjwinu zanečisstěne bylo, gjdlam oleg také pridáwal (VP 1764); oleg, s kterym se mokri aneb suchy swrab, to gest prassina namazati ma (Arc 18. st); s-é kopyto choroba koní: kteri kun ma suche kopito, wezmi gary med a geleni lug, z hnata woloweho mosk, to zwar spolu, mass mu tim teplim, nedotikeg sse sersty (RG 18. st)
6. kt. je bez masti al. oleja, neomastený, nenamastený: lépssy gest skywka chleba suchého z radósti, nežly plny dúm z dobytkem zabitym a z swadú; bár olegem pokropená (múka), bár suchá bude wsseckym synom Aáronowym gednaká částka gednémukážd. sa rozďelowat bude (KB 1757); (Hilarion) nasledugjcy tri leta samjm suchjm posolenim chlébem a wodu spokogeni byl (VP 1764); mnozi na suchem chlebe, mnozi tež často bez chleba zustavati musime (V. BOCA 1771 LP); njni mitj musj wino, piwo, husj, gindj bj prigala kus sucheho chleba, kdibi hi gen mela (SNS 1786)
L. s-é dni pôstne dni, kantry: jest zde obyczey, ze vssudy takemu mistru (katovi) placzy kazde suche dni (SENICA 1529 SLL); prikázanj cyrkewnj: 3. cžtyrydceti dnúw púst, čtwerý suché dnj a giné narjzené pústy zachowáwati (UKK 1768)
7. expr nudný, nezaujímavý, nezáživný: prawých pastýruw powoláňy neňy gen same suché powoláňy (PP 1734); subst suché s
1. suchá zem, pevnina: y powedel Pán k Moyžjssowi: ale ty pozdwihni prut twúg a roztáhni ruku twú na more, y rozďel ho, aby gissli synowe Yzrahélssty w prostred mora po suchem (KB 1757)
2. pevná, nie kvapalná usadenina: ocet nechag wssecek evaporuge anebo lahodne wypachne, až len na dne suche zustane (RT 17. st)
3. kostra, múmia: ťelá jejích i včil ješťe mnohé tam ležá ňezhnité, celú kožu, celé kosťi majíc, persiskím jazikem mumia, to jest suché, nazvané, jaké i jsú podle jména svého (BR 1785); sucho vetná prísl (so sponou v prísudku) bez vodných zrážok, bez dažďa, bez vlhka, bez blata: rowne yako desst prichaczy wdek, kdiž gest sucho a napage zemi žiznywu, tak wdečne prichazy milosrdenstwi Boži w čas nuze (TC 1631); u nas gest welyke sucho (BECKOV 1670); piwnica se spusobyla, tak ze tenkrate tam tak sucho gest, gako w negakeg komory (DUBNICA n. V. 1723); sucho welke bilo w zemy izrahelskeg, za času Eleiasse proroka, kdiž za pul sstwrta roka zadneho desstie anj rose nebilo (KT 1753); gestli pomerkugeš, že stepiky klesnu, aneb hinu nowow zemow obloš, k tomu často krop wodow, gak sucho ge (PR 18. st); -o, suše prísl k 1: aride: sucho; sicce: suchó, neplodňe, úzkó (KS 1763); sicce: susse (LD 18. st); pren priviazaný na škripec bez ďalších spôsobov mučenia: sucho tahnutj to wsseczko wyznal a k tomu gesscže že s ny sstyrykrate myel cžynity (SKALICA 1654)
P. tpn Zuha ( 1266 Suché pri Michalovciach VSO); Zuh ( 1296), Such ( 1397 Suchá nad Parnou VSO)

Priezvisko SUCHÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1420×, celkový počet lokalít: 289, najčastejšie výskyty v lokalitách:
DOLNÁ PORUBA, okr. TRENČÍN – 53×;
SPIŠSKÁ NOVÁ VES, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 41×;
BANSKÁ ŠTIAVNICA, okr. ŽIAR NAD HRONOM (od r. 1996 BANSKÁ ŠTIAVNICA) – 36×;
LEVOČA, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES (od r. 1996 LEVOČA) – 36×;
STUPAVA, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 26×;
NOVÁ BAŇA, okr. ŽIAR NAD HRONOM (od r. 1996 ŽARNOVICA) – 23×;
VEĽKÁ LEHOTA, okr. ŽIAR NAD HRONOM (od r. 1996 ŽARNOVICA) – 23×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 23×;
BYSTRANY, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 19×;
DOBŠINÁ, okr. ROŽŇAVA – 19×;
...

Urbanonymum SUCHÝ JAROK v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
HUMENNÉ

---

Urbanonymum SUCHÝ POTOK v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
VEĽKÁ LEHOTA

---

Urbanonymum SUCHÝ RIADOK v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
SKALICA

suchý: ^{→speex →vorbis}

ako suchá špongia, čo ≈ une éponge sèche qui
a suchá ako vypracovaná koža ≈ et sèche comme un cuir tanné
do marca a suchého ≈ à mars et sec
došli na suchšiu pôdu ≈ atteignirent le sol asséché
líšok po suchej tráve ≈ renards sur les herbes sèches
niekoľko hrstí suchej trávy ≈ quelques poignées d'herbe sèche
opäť sivé a suché ≈ redevenus gris et secs
smäd a suché tŕnie ≈ la soif et les ronces
...

a zvetrajú v suchý ≈ a zvětrají v suchý
dostatočne suchý a prevzdušnený ≈ dostatečně suchý a provzdušněný
kosodreviny a suchého lopúcha ≈ kosodřeviny a suchého lopuchu
na suchom piesku a ≈ na suchém písku a
nízky a suchý bodliačik ≈ nízký a suchý bodláček
O2 v suchom vzduchu [ ≈ O2 v suchém vzduchu [
sa na suchom a ≈ se na suchém a
v kancelárii suchému, okuliarnatému ≈ v kanceláři suchýmu, brýlatýmu
...

a prekvapujúco suché, ale ≈ and surprisingly dry, but
a suchá a počas ≈ and dry and during
čisté a suché, Hermiona ≈ clean and dry, Hermione
iba suché a krehké ≈ only dry and brittle
suché ako prach, ale ≈ dry as dust, but
suché hrdlo a jazyk ≈ dry throat and tongue
suché pery a čakala ≈ dry lips and waited
sú teplejšie a suchšie ≈ are warmer and drier
...