subjektívny príd.
1. týkajúci. sa subjektu, majúci pôvod v subjekte, osobný, vlastný subjektu: s. pocit, s-a predstava; s-a vlastnosť, s-a chyba, s-a záľuba;
filoz. jestvujúci iba vo vedomí, závislý od vedomia, od subjektu, nemajúci základ, pôvod v objektívnej skutočnosti (op. objektívny): s. svet; s-e príčiny, s-a skutočnosť, s-e zložky (reálnej skutočnosti); s-a platnosť; s. odraz objektívneho sveta;
psych. s-a metóda introspekcia; s. idealizmus subjektivizmus; práv. s-e právo oprávnenie subjektu konať určitým spôsobom a požadovať tomu zodpovedajúce správanie od iných osôb; s-a vina posudzovaná z osobného hľadiska; lit. s-e básnictvo, s-a poézia lyrika;
2. zaujatý, nevecný, jednostranný: s. postoj, s. náhľad, názor; s-e stanovisko;
subjektívne prísl. osobne, vnútorne: cítiť sa s. dobre; s. založený človek jednostranný;
subjektívnosť, -ti ž. zaujatosť, jednostrannosť