Slovenské slovníky

schnúť 1. strácať vlhkosť, stávať sa suchým • vyschýnať • vysychať • usychať • uschýnať: porasty schnú, vyschýnajú, vysychajú; bielizeň vonku dobre schne, usychá, uschýna • sušiť sa: huby sa nemajú sušiť na prudkom slnku • vysúšať sa • vysušovať sa: mokré šatstvo sa vysúšalo na radiátore • oschýnať • obschýnať • osychať • obsychať (na povrchu, čiastočne): chodník o(b)sychá • preschýnať • presychať (čiastočne, cez vrstvy): sená preschýnajú • zaschýnať • zasychať (schnúť a priliepať sa na niečo): krv na rane zaschýna • kniž. prahnúť: zem prahne

2. p. chradnúť

sušiť sa p. schnúť 1

sušiť zbavovať vlhkosti (obyč. teplom); odstraňovať vlhkosť z povrchu • vysušovať • vysúšať • osušovať • osúšať: sušiť seno; vysušovať, vysúšať rybník; osušuje, suší si vlasy; osúša dieťaťu slzy z tváre • presúšať (zľahka sušiť): presúša liečivé bylinky

šetriť 1. obmedzovať spotrebu niečoho, zbytočne nemíňať, neplytvať (op. plytvať) • sporiť: šetriť, sporiť energiou, silami; šetrí, sporí na platoch pracovníkov • hovor.: šporovať • šporiť • gazdovať: šporuje, šporí, gazduje s časom • hovor. expr. troškáriť (nebyť štedrý, veľkorysý): netroškáril, obdaril ma bohato • expr. škrtiť (úporne šetriť): škrtí na jedle, na platoch • nár. škrvačiť (Tajovský) • hovor. ľutovať: neľutuje námahu, peniaze • nár. žgrvániť

2. robiť finančné úspory, zhromažďovať peniaze, majetok (op. rozhadzovať) • sporiť • odkladať • ukladať: šetriť, sporiť, odkladať na auto • hovor.: šporiť • šporovať: šporí si, šporuje si do pokladničky • expr.: stískať • utískať (po troche) • expr.: skrbliť • skrbiť: skrb(l)í pre vnuka po stovke • pren. expr. sušiť (nevydávať peniaze) • expr.: honobiť • zhŕňať • zháňať (vo veľkom): honobí, zhŕňa, zháňa majetky • pejor.: žgrlošiť • žgrlačiť • žgrliť • žgŕňať • žgrloniť • držgrošiť • skývražiť • skuhrať • skuhriť (nadmieru, prepiato šetriť): celý život žgrlošil; skývražil, skuhral, skuhril, a nič z toho nemal • expr.: skupániť • skúpiť (nerozumne šetriť): Neskupáňte a dajte deťom!

3. dávať pozor, aby sa niekto, niečo predčasne neopotreboval(o), nepoškodil(o), neničil(o) • chrániť: zdravie si treba šetriť, chrániť; šetriť, chrániť zeleň • hovor.: šanovať • šianať: muža si šanuje, šiana • opatrovať • expr. peľhať (zahŕňať starostlivosťou)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

sušiť, -í, -ia, rozk. suš nedok.

1. (čo) teplom zbavovať vlhkosti, robiť suchým, dávať niečo schnúť (obyč. na slnku al. pri inom zdroji tepla): s. seno, trávu, obilie, zrno, ďatelinu, ľan; s. drevo, s. ovocie, huby; s. kože, s. kôru (zo stromov); s. šaty, bielizeň, plienky; Sušil, tĺkol ďumbier a korenie do klobás. (Taj.) Potajme sušila mokré šatôčky od sĺz. (Tim.) Šaty a topánky sme si sušili na slnku. (Bedn.) Maliarikovci sušili Pod rúbaniskom. (Fig.); pren. hovor. s. niečo (spisy, príspevky ap.) nechávať dlho ležať bez povšimnutia, odkladať, drzať nevybavené, zabudnuté v stolíku

● expr. sušiť (si) mozog (Taj.) veľmi úporne premýšľať, špekulovať; expr. črevá (črevká) sušiť (Podj.) hladovať;

2. (čo i bezpredm.) zbavovať niečo vody, vlhka, vlhkosti na povrchu, osušovať, vysušovať: [Slnce] blýskalo svojimi zázračnými lúčmi, sušiac rosu na kvetoch. (Jégé) Vietor fúkal a sušil, ale oči od neho ešte slzili. (Jes.); s. (si) slzy šatkou, vreckovkou utierať; pren. expr. s. niekomu slzy (slzu) potešovať, utešovať, dávať útechu;

3. sťahovať, pohlcovať, absorbovať vodu, vlhkosť, vysušovať: Keď sa má pečienka dusiť, nepotrebuje mnoho masti, lebo masť suší, ale viac podlievania. (Vans.); pren. neos. suší (koho) je smädný: Hrnček daj, suší ma. (Král.);

opak. sušievať, -a, -ajú;

dok. k 2 osušiť, k 2, 3 vysušiť

|| sušiť sa

1. teplom strácať vnútornú vlhkosť, zbavovať sa vody, vlhkosti, osýchať, oschýnať (obyč. na slnku al. pri inom zdroji tepla): Mokrú sukňu vyžmýkali a zavesili na krík. Nech sa suší na slnku. (Ráz.-Mart.) Sená sa dobre sušia. (Švant.); pren. Cmúľa voňavú cigaretu, ktorá pre túto príležitosť sušila sa dva mesiace na nástenných hodinách (Al.) ležala, bola odložená.

2. osušovať si šaty, bielizeň. (napr. po zmoknutí v daždi ap.): Museli sme sa u našich hostiteľov sušiť od samého základu. (Vans.)

● Kde si zmokol, tam sa suš (úsl.) hľadaj pomoc, úľavu tam, kde si si sám škodu zavinil, u toho, kto ti ju spôsobil;

opak. sušievať sa;

dok. k 1 vysušiť sa, osušiť sa, k 2 usušiť sa, osušiť sa

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

sušiť ndk
1. (teplom) zbavovať vlhkosti, dávať schnúť: w mageri kossar geden, czo twarohy w nem sussa (DOMANIŽA 1615); Jelena take y Magocž nemagu žadnu starost na partéku, obzwlasste kdi peru a sussia ssatj (BRATISLAVA 1676 E); Lehočzeanom na wrchy, kdy seno sussily, po dwa dny paleniho, d 12 (KRUPINA 1711); gesste y prascem malo bude ten gačmen zanechanj, musy se y tim anebo gačmena kupit anebo len owos sussit, a tak gjm dawat (ROVŇANY 1755); sicco: sussjm, wysussám (KS 1763); krome domou sušierne rečenych ven za dediny vystavenych, kdo by se opovažil sušiti z panou a zemanou, zaplati 6 (zlatých) (PRÍBOVCE 1765 CM)
2. (o kvapkách ap.) odstraňovať vlhkosť z povrchu, osušovať, vysušovať: slzy očy sussy okolo očy pomazanym (HL 17. st); Koromandel čtwrta, sto mil ma w dluhostj a padesat k tomu w swogeg ssirokostj, w kterem ustawične za pul roka prssy, opet za pul roka gasnost zemi sussy (KCS 18. st);
x. pren Kristus Pan wipustil Jana, on susjl, wicistuwal kalistie (Káz 18. st) nabádal k pokániu, obracal hriešnych
3. sťahovať, pohlcovať, absorbovať vodu, vlhkosť, vysušovať: nektery hnoy dawagy okolo koreniu, ale skodne gest, nebo suši koren (OR 1672); (cesnak) zraku sskody, nebo sussy y zapaluge krew w žylach a suchost očy y mdlobu čyny; lydem horkeho pryrozeny gsu sskodlywy, wnytr yatra, žyly, krew zapalugy a sussj tielo (HL 17. st)
F. ngektore passgenki čina, ze howadko wiceg mleka dawa, ngektore ale mleko takowemu sussga (PR 18. st) zmenšujú dojivosť
4. stenčovať, robiť chudším, vysiľovať, zoslabovať: piwo smilnau žadost w ljdech dusy, tučne lidj tenčj, sussj (MBF 1721); macero: močjm, makčjm, namáčám, sussym, sužugem, trápjm, swlažugem, stenčugem (KS 1763)
F. y což mu potreba bylo se postjty a tak hrubě tělo swé sužowatj a sussytj (MP 1718) trápiť, moriť; pitagme se študenta, preco we dne w noci hlawu a mozki swoge subtilnym rozimanim, citanim a učenim sužuge, trapi a sussi (MK 18. st) veľmi úporne premýšľa, špekuluje
5. hojiť, liečiť: (matéria) sussy a zahrjwa zastidle audy, uzdrawuge wsselike neduhy (RT 17. st); (bazalka) wunie geho mozk sussy; takowa každa wec takoweho zloženy, zle wredy sussj a hnylosty čisty; wyce kura (hloh) sussj w ranach mokrosty zle a ranu sslechty (HL 17. st); ten prach prudy mrtwe telo, anebo maso a sussy ranu, czym ge ho wyceg (KLe 1740); toto vjno (izopové) osožj y detom, ono sussj a uzdravuje tajné mjsta, kdy se s nym umjwagú (VK 1764)
6. (o potravinách) konzervovať teplom, údiť: infumo: udjm, dýmem sussým (WU 1750); uro: paljm, hregem, opalugem, sussjm, smažjm (KS 1763); torreo: sussim, prežim, udim, peču (ML 1779); -ievať frekv k 1:
F. bival dobri hubogista, sussival holbj docista, a kdis uderila hodina, wzdi vitrusil holbu vina (KC 1791) (o pití); sušiť sa ndk stávať sa suchým: czo poprawowal pecz, kde se slady sussy (TRENČÍN 1585); obilj čiste nekdi se tež sussj; seno kosu skosene se sussj (KoB 1666); on s weslem wpadl do potoka, a sussy se pri slunečných paprsskach (AP 1771); -ievať sa ndk k 1: podobne y izbyce, w ktereg se owotce sussiwa čtwrta čast se paneg zanechawa (TRENČÍN 1589)
F. nema žadneg krywdj, komu zbozj wssudj po dwore se sussjwa (BV 1652) (o neporiadnom hospodárovi)

Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu

a suší v kraji ≈ et séché dans le département de
ktoré sa sušia príliš pomaly ≈ qui sèchent trop lentement
ľahko čistiť a sušiť ≈ facilement nettoyés et séchés
potom sušia v peci ≈ ensuite séchées au four
sa sušia počas 12 až ≈ sont séchés pendant 12 à
sa vyrába a suší ≈ est produit et séché
sušia počas 12 až 24 hodín ≈ séchés pendant 12 à 24 heures
sušiť pomaly a postupne ≈ sécher lentement et progressivement
...

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

kde sa všade sušila ≈ kde se všude sušilo
na vybielených doskách sušil ≈ na vybílených prknech sušil
peniaze sušil akademik a ≈ peníze sušil akademik a
potom doma sušila a ≈ pak doma sušila a
sušil a zvážal trávu ≈ sušil a svážel trávu
To všetko sušila a ≈ To všechno sušila a
vlasov, ktoré si sušila ≈ vlasů, které si sušila
všetko sušila a potom ≈ všechno sušila a potom
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

pri izbovej teplote, sušia ≈ at room temperature, dried
sa sušia na slnku ≈ dry in the sun
sa vrátil, sušil si ≈ came up drying his
sušia pri 60 ° C do ≈ dried at 60 ° C to

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968^*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006^*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008^*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)^*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998^*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)^*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu