sušiť, -í, -ia, rozk. suš nedok.
1. (čo) teplom zbavovať vlhkosti, robiť suchým, dávať niečo schnúť (obyč. na slnku al. pri inom zdroji tepla): s. seno, trávu, obilie, zrno, ďatelinu, ľan; s. drevo, s. ovocie, huby; s. kože, s. kôru (zo stromov); s. šaty, bielizeň, plienky; Sušil, tĺkol ďumbier a korenie do klobás. (Taj.) Potajme sušila mokré šatôčky od sĺz. (Tim.) Šaty a topánky sme si sušili na slnku. (Bedn.) Maliarikovci sušili Pod rúbaniskom. (Fig.); pren. hovor. s. niečo (spisy, príspevky ap.) nechávať dlho ležať bez povšimnutia, odkladať, drzať nevybavené, zabudnuté v stolíku
● expr. sušiť (si) mozog (Taj.) veľmi úporne premýšľať, špekulovať; expr. črevá (črevká) sušiť (Podj.) hladovať;
2. (čo i bezpredm.) zbavovať niečo vody, vlhka, vlhkosti na povrchu, osušovať, vysušovať: [Slnce] blýskalo svojimi zázračnými lúčmi, sušiac rosu na kvetoch. (Jégé) Vietor fúkal a sušil, ale oči od neho ešte slzili. (Jes.); s. (si) slzy šatkou, vreckovkou utierať; pren. expr. s. niekomu slzy (slzu) potešovať, utešovať, dávať útechu;
3. sťahovať, pohlcovať, absorbovať vodu, vlhkosť, vysušovať: Keď sa má pečienka dusiť, nepotrebuje mnoho masti, lebo masť suší, ale viac podlievania. (Vans.); pren. neos. suší (koho) je smädný: Hrnček daj, suší ma. (Král.);
opak. sušievať, -a, -ajú;
dok. k 2 osušiť, k 2, 3 vysušiť
|| sušiť sa
1. teplom strácať vnútornú vlhkosť, zbavovať sa vody, vlhkosti, osýchať, oschýnať (obyč. na slnku al. pri inom zdroji tepla): Mokrú sukňu vyžmýkali a zavesili na krík. Nech sa suší na slnku. (Ráz.-Mart.) Sená sa dobre sušia. (Švant.); pren. Cmúľa voňavú cigaretu, ktorá pre túto príležitosť sušila sa dva mesiace na nástenných hodinách (Al.) ležala, bola odložená.
2. osušovať si šaty, bielizeň. (napr. po zmoknutí v daždi ap.): Museli sme sa u našich hostiteľov sušiť od samého základu. (Vans.)
● Kde si zmokol, tam sa suš (úsl.) hľadaj pomoc, úľavu tam, kde si si sám škodu zavinil, u toho, kto ti ju spôsobil;
opak. sušievať sa;
dok. k 1 vysušiť sa, osušiť sa, k 2 usušiť sa, osušiť sa