Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst

stôl stola m.

1. kus nábytku pozostávajúci z dosky pripevnenej vodorovne na nohách al. podstavci: kuchynský, písací s., rozťahovací, okrúhly s.; sedieť za s-om, pri s-e; prestrieť (na) s. pripraviť na stolovanie; pozvať k s-u pozvať jesť; nosiť na s. podávať jedlá;

pren.: bohatý, chudobný s. hojné, skromné jedlo, stravovanie

2. zariadenie podobné stolu: operačný s.; biliardový s.

(terén ap.) rovný ako s. úplne; udrieť (päsťou) na s. rázne zakročiť; publ.: (rozhodovať ap.) za zeleným s-om bez poznania reálnej skutočnosti; zasadnúť za → okrúhly s.;

stolový príd.: s-á doska, lampa, s. olej; s-é hry;

stolný príd.: s. tenis pingpong;

stolík -a m. zdrob.: konferenčný, servírovací s.; nočný s.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
stôl stola m.; stolový, stolný; stolík ‑a m.

stôl stola L stole pl. N stoly m.

-l/6844136±8029 2.62: substantíva m. neživ. N+A sg. 354662→352206
+1807
−1427
rozdiel/30457 zmysel/21411 l/19636 podiel/16425 stôl/14711 titul/12538 futbal/11500 materiál/10596 štýl/8507 model/6991 kostol/6657 hotel/6198 festival/6060 vrchol/6032 potenciál/5832 alkohol/5020
+99
−101
symbol/4872 mobil/4647 účel/4476 Izrael/4358 signál/4352 priemysel/4183 duel/4147 kapitál/3452→3503
+16
−17
mail/3364 areál/2987
+73
−78
(459/122746)

-ôl/33650±472 17.69: substantíva m. neživ. N+A sg. 15086→15104
+347
−193
stôl/14711 kôl/345→375
+343
−193
vrchstôl/18

jedlo 1. potraviny pripravené na jedenie • pokrm: teplé, studené jedlo, teplý, studený pokrmstrava (jedlo s istým zložením a úpravou): výdatná stravapotrava (látky, ktoré prijímajú organizmy na svoju výživu): diétna potravazried. jedza (Kukučín)expr. objedza (obyč. dobré, hojné jedlo) • obživa: obživa na celý deňvýživa: dojčenská výživajedenie: jedenia bolo málozájedka (menšie množstvo jedla na zajedenie): pripraviť si na zájedku chlebíčkypren. stôl: bohatý stôlhovor. strova: biedna strovahovor.: váravarivo (varené jedlo): vôňa dobrej váry, dobrého varivahovor. živobytie: zobral si so sebou živobytie na celý týždeňhovor. proviant: vziať si proviant do batohaexpr. jedivo: na cestu mu dali kopu jedivadet.: papapapkazastaráv. poživeň: zháňať poživeňzastaráv. chova: biedna chovazastar. kost: z toho kostu nestučniezastar. syt (Sládkovič)zastaráv. živnosťzastaráv.: menážmináž (spoločné vojenské al. väzenské jedlo) • expr. al. hrub. žrádlo: nemám doma nijaké žrádlohrub.: žranicažranie: myslí iba na žranicu, na žraniepejor.: brečkažbrnda (nechutné riedke jedlo): jesť protivnú brečku, žbrnduhovor. pejor.: gebuzinababraninababranica (nechutné jedlo) • hovor. pejor. šlichta (nechutné jedlo) • pejor. zastar.: miškulanciemišpulanciesubšt. magľajz (nechutné jedlo)

2. požívanie potravy • jedenie: vyrušili ho pri jedle, pri jedenístravovanie: diétne stravovaniezastaráv. chova: prijať študentov na chovuzastar. kost: byť u niekoho na koste


stôl 1. kus nábytku pozostávajúci z dosky pripevnenej vodorovne na nohách al. na podstavci: písací, jedálenský stôltabuľa (slávnostne prestretý stôl)

2. p. jedlo 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

stôl, stola m.

1. druh nábytku zhotovený zo širokej tabule (dosky) vodorovne spočívajúcej na podstavcoch, tzv. nohách (obyč. štyroch), používaný pri práci, pri podávaní jedál ap.: drevený s., štvorhranný, okrúhly, rozťahovací s., kuchynský, umývací s., pracovný, písací, konferenčný, redakčný s., predsednícky s.; sadať, sadnúť (si) za s., k s-u, sedieť za s-om, pri s-e; vstať od s-a; udierať, buchnúť päsťou na s., do s-a; prikryť, prikrývať s. (obrusom); prestrieť, prichystať na s.

robiť niečo za zeleným stolom radiť sa, pretriasať veci bez spojenia s praxou, bez zreteľa na prax; rozhodnúť o niečom za okrúhlym stolom bez ohľadu na zainteresované stránky; vyložiť niečo na stôl (Tat.) predložiť, vysvetliť; byť s niekým za jedným stolom (Krno) držať spolu;

2. technické zariadenie podobné stolu: otočný, sklopný, odvratný, skladací s.; meračský s. s rysovacou doskou a kresliacim papierom; observačný s. do triangulačnej veže vstavaná nezávislá konštrukcia; operačný s. na ktorom sa vykonávajú chirurgické zákroky; hrnčiarsky s. okrúhla doska na podstavci otáčajúca sa okolo osi; obuvnícky s.;

3. jedlo, strava, stravovanie; spoločný s., plný, bohatý, hojný s., chudobný, skromný s.; odlúčiť niekoho od s-a (Kuk.);

stolový, zried. i stolný príd.: s-á lampa, s-á zásuvka, s-á noha; s-á hra na stole; šport. stolný tenis; tech. s-á fotogrametria s použitím meračského stola; kuch.: s-á bielizeň, s-é náčinie; s. olej, s-é ovocie, s-é zemiaky, s-é hrozno, s-á horčica; zastar. s-á miestnosť, izba jedáleň; s-á spoločnosť skupina (známych) ľudí pri jednom stole (obyč. v kaviarni, v reštaurácii)

stolný p. stôl


stôl [-ôl, -ol, -ul] m
1. kus nábytku pozostávajúci z dosky pripevnenej vodorovne na nohách al. podstavci: slysste o muzskem erbu, kterzyz gemv przyslussen gest po otney smrti, yako zyto y slaniny, zytne sskrzynie y stolce y stoly (ŽK 1473); Benczo geden stuol sobe zustawil (P. ĽUPČA 1556); obrusow tkadelskych na geden stuol w počtu no dwanast (TRENČÍN 1580; 1646); na stuol obrusmy prikrity ssagby a čtwerrohe tanjre se kladu (KoB 1666); strogil se obet pre tich wsseckich, ktery pri wečery bily a k tomu se gich gesste wic zebralo, nebo se na dwa stoly dawalo (ŽILINA 1699; 1712); pan Yeszenszky ku nawsstiweny domini fatentis prissedsse, yak se k stolu posadil, tak spokogne y sedel (PRÍBOVCE 1727); (dieťa) bolo velmi pluhavuo, až len čuo nemerkovali nan, zvlieklo sa na stuol (S. ĽUPČA 1732 CM);
x. pren cysar, gak na trawe sedel, rekl, gsu li (poslovia) lačny, co gest pred rukama, že mohu z nim na trawnjm stole z geho hrnce pogisti a hlad ukrotiti (HPP 1754) na trávniku
L. Benedik Markusch kupil poradne pred prawom sebe y swym potomkom na erek stuol mesersky nebosskeho Demetra (JELŠAVA 1595) slúžiaci na spracovanie mäsa; (počítať) skrze početné groše na početném stole (KoB 1666) na stole na počítanie, účtovníckom stole; w kamene hráme na wrchcabnjm stole, kdežto samy kunsst panuge (OP 1685) na stole určenom na staročeskú hru s kameňmi a kockami; obrusy tkacke, ktere byly dluhe, na stuol swadobny gsuce (TURIEC 1671) na stolovanie pri svadobnej hostine; triclinarius: ktery pri stole služy (HD 1706-07) kto obsluhuje stolujúcich; Geho Milosti hnedky misto za stolom daly (MARTIN 1734) usadili ho k stolu; trapeza: menjčny stúl, preménny stúl určený na menenie peňazí; (hráči) magicze swug hráczky stúl pod lypu znowa na hru penize zložily (PeP 1770) na ktorom sa hrajú hazardné hry; abacus: kredencnj stúl (GrP 1771) na ktorom sú pri hostine položené jedlá; zložjce na stul cechowski Mychael Korjtar zakažku fl 1 na mlade misterstwo (CA 1781) do cechovej pokladne;
x. náb kdy wy k tomu nebeskemu stolu geho prystupugete a geho negswategsse dary požiwat budete, pokleknete a modlite se (AgS 1708); k oltáru; w tých končinách mnoho mnostwj milionuw nabožných a k stolu Páne často pristupugjcých krestianúw se wynacházá (IA 1708) k svätému prijímaniu; (Židia) nemagj ani Geruzalem, ani chram, ani oltar, ani archu, ani stul poswatnjch chlebuw a bez tjch wecj služiti Panu Bohu se nemohlo (LKa 1736) hostiu; na teg hore Krystus Pan nakrmil pet tysicuw lidu zazračne, odkud ta gista hora nazjwa sa až podnes stolem Krista Pana a učedlnikuw geho (CS 18. st)
F. gma-li on tu swuog stuol bozeyniczsky, gest duostogen tu sedieti a gednaczem byti (ŽK 1473) funkciu boženíka; nemnohe tolare na stole brynkagy kdo pracowat leny se bez práce nie sú koláče; zleho napominat, psu na stul hlawu cpat, wždycky pes pod stul hledj ťažko je pomáhať tomu, kto o to nestojí (BV 1652); nezwanych hostj pod stul sadzagj (SiN 1678); manželka Pauka wiznala, že widela, ked Lurko uderil Beniacku, ona pak že mu ocžj zakidala blatom a lala kurwačz, nehoden sy w poctiwom stole sediet (P. ĽUPČA 1691) zdržiavať sa v slušnej spoločnosti; zle tu bywa opatrenj, kdež na stole soli neni (MBF 1721) bez soli sa ťažko žije; když budess pri cudzem stole, té zachowag wecy, ponagprw to, aby nebil rozpustily w rečy (GV 1755); na návšteve sa správaj slušne; (muž) s chudjm lazarem tak pohrdál, že gemu ani ty drobky, genž z geho stolu padali, neprjl (VP 1764) nedoprial mu nič; Andreas Holecz mnoho nakladal, do skuol takoweho (syna) wyprawal, statočne ho zaodgewal, stuol mu w školach držgawal (L. MIKULÁŠ 1770) platil mu školné; Aloyzyus wždycky takowý žiwot wedel, že w každu hodinku k stolu angelskému hodne pristupiti mohel (PiA 1782) zomrieť; nech bi mu gen stúl ustawične pod gídlámi pukal (BN 1790) aby mal vždy hojnosť
2. jedlo, strava; stolovanie: do zamku czo se ma minut pre pansky stuol (K. N. MESTO 1690) na stravu pre panstvo; mensa optima; hógny stúl (KS 1763); každi pán powinen gest prislussni stul, trunk a wssetko z počatku služby služebnikowi prislubene wždi dati (NJ 1786-88)
L. po stole po jedle: na welikich swadbach, pry welikich hostinach welka pompa po stolu (BV 1652); tehotne ženy mohu gisty po stole, neb dety wesele s toho miwagj (HL 17. st); wina strowilo se pri stole, nebo boli tam pan Sentiwani, pan Perhat sudouskiho wina od pani Duločzki zagdli 59 (KRUPINA 1706) pri jedle; convictor: učastnjk stolu, stráwnjk (WU 1750) stolovník
F. žiť, zostávať pri jednom s-e spoločne sa stravovať: w meste Lobayna zustawali dwa žaci wgedno na gedneg hospode a pri gednom stole (MS 1758); do tehože harka familie tabuly se zapisugu, kterýkolwek pri gedném stole, chlebe žigu (SO 1785); (matka) v starssieho syna Laczlawa budye k hotowyemu stolu sedaty za dwa aneb try mesycze (MARCELOVÁ 1621) bude sa stravovať; strani chlapcow, kterim se stuol w Trnawe držj, abi se gim potrebne weczy dostateczne drzalj (TRSTÍN 1658) stravujú sa; žiwot čloweka toho, kteryž mohauce pracowat, hledj k cyzymu stolu, nema počitan byti za žiwot (SP 1696) žije ako príživník; Sztranyowszky powinnen bude tuže wdowu w swem dome držat a gi pri swem stole wichowawat (ŽILINA 1699) starať sa o ňu; tri kuni ay lisski tri wzal od swedka ay ptaki kdi dostali wzdiczki a to wsseczko na swog stuol obratzal (JASENICA 1704) pre vlastnú potrebu; stul pak spoleczni držali prednegšy, s mima podlegšy obzlašne spolu w drabskeg izbe (PRUSKÉ 1718) spoločne stolovali; benedicere mensam: k stolu se modliti (WU 1750) požehnávať pokrm pred jedením; páňi pre swe chiry blaznow pri stole chowagu (GV 1755) vydržiavajú si; branj mne geho hul, krmj mne geho stul (MiK 18. st) stará sa mi o stravu
3. funkcia, úrad: my rychtar a wssecka poctiwa radda mesta tohoto slibugeme y to, že žadne wecy potagemne, ktere se w stole poctiwem radnem dokonawagj a zawiragj, wen nazgewno newyneseme (RUŽOMBEROK 1642) pri zasadaní rady; nowy cechmister hned po wiwoleni swem ma sobe zo swich spolumistrow k stolu swemu tolko prisažnych wywolity, kolko potreba bude ukazowat (CA 1675); ket som gjm oddal do stola mandat, wssecy nosy obesily a žaden nisst newrawel (LACLAVÁ 1718) zložil som funkciu; za rychtarstwy Gunda Martina predstupil spolu nass obywatel pred stuol rychtarsky, že odkupil od Kukurdy dolnyu sstwrtinu (ČAJKOV 1721) pred richtára; -ový, -ný príd k 1: trapezophoron: strnoži pod stolem aneb stolowá noha (KS 1763); dúm, abi w nem príležité bidlo bilo, musí biťi wnitrňe zaopatrený stolem, stolicámi, sem prislúchá wsséliký rad kuchínský, swétničný, stolný osobitňe (BPr 1787); stolove solnički, suľ v kuchni, v komore v sudku (MVV 1779-85); Anni stolowe pak hodiny a poharik s flasskamy a solnickamy (zanechávam) (S. ĽUPČA 1784); dwa nowe stolne obrusy (Kur 18. st)
L. od ručnjekow stolných per den 3 (BYTČA 1616) obrúskov; poznamenanj stolowych ssat (SKALICA 1683) súboru obrusov, obrúskov ap.; triclinarius: prikrywač stolowy kto prestiera na stôl; accubita: postélka stolowá ležadlo pri stole (KS 1763); starost meg, z čjtánj wždy sobe netco pamatowati tak, abys nikdá z refektára bez negakého užitečného upamatowánj, z čjtánj stolnjho pochopeného, newycházal (MPS 1777) pri stole; prileg zatim geden poharček stolny wyna a geden poharček lanoweho olege (NN 18. st); k 2: triclinarius: obedowy, stolowy (KS 1763);
x. pren utykala w zamdleny swém zahružená misel od stolowych roskossy, temer slinu wiwolat mohúcé bohum (PT 1778) príjemných myšlienok na jedlo
L. diaetarius: stolowy služebnjk kto obsluhuje pri stolovaní; fabulae convivales: stolowé reči zertowné žartovanie pri stolovaní; trapezologia: stolná rozpráwka rozhovor pri stole; triclinium: stolowá gizba jedáleň; syssitus: stolny aneb stolowy towaryss spolustolovník (KS 1763); když do refektára wcházýss, techdy s druhými magjce sklonené oči k zemi, pobožne modlitbu stolnj wykoneg (MPS 1777) pomodli sa pred jedením; Filipp, špaňelský král, stolowímu swému bláznowi na rúcho kázal dáťi 26 koronuwaních penízuw (BU 1795) zabávajúcemu pri stolovaní


stolový p. stôl

Stůl_1 Stůl Stůl_2 Stůl
stôl
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) stôl pozn. B. Š.), kde stál iba dubový stôl a červená lavička“. Aj nám padne
G (bez) stola požiadať o prepáčenie, vstať od stola , nájsť Nell a povedať jej, že
D (k) stolu nech si presadneme k inému stolu , alebo odídeme niekam inam.
A (vidím) stôl Vrchný komisár udrel kladivkom o stôl . Mierne podráždeným hlasom sa
L (o) stole Po každej vete udrela dlaňou po stole . Teraz tresla po ňom, až soľnička
I (so) stolom sme sedeli na zemi, takmer pod stolom , a zdôverovali sa so všetkým,
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) stoly pečené prasiatko, kačicu, švédske stoly , kapustnicu, teplý a studený
G (bez) stolov zmestil aspoň tucet biliardových stolov . A ako skutočný krt pospájal
D (k) stolom miestnosti, nebadane sa blížila k stolom a krúžila okolo hláv, kde ‐ tu
A (vidím) stoly sklené tabule Eliot zazrel pracovné stoly , výlevky, počítačový terminál
L (o) stoloch Pri slávnostne prestretých stoloch sa však podáva „iná káva“. K
I (so) stolmi v tzv. College Hall s dlhými stolmi a lavicami zo l7. storočia.

Zvukové nahrávky niektorých slov

čo je na stole qui est sur la table est
o dva stoly ďalej deux tables plus loin
otec vyložil na stôl père posa sur la table
päť alebo šesť stolov cinq ou six tables
položil ho na stôl le posa sur la table
si sadol na stôl s'assit sur la table
stôl a päť stoličiek la table et les cinq escabeaux
stoličky, kreslá, stoly, skrine chaises, fauteuils, tables, armoires
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu