stvora -y -vor ž. expr. žen. bytosť, osoba: pekná mladá s.; jeho žena bola dobrá s.; v oslovení: s. moja! biedna, nešťastná s.!
stvorička -y -čiek ž. zdrob.
bytosť 1. čo je samostatné živé al. za živé považované súcno • tvor • stvorenie • existencia: neverí v mimozemské bytosti, tvory, existencie • expr.: stvor • stvora (ženská bytosť): rusalka je pekná mladá stvora • obyč. pejor. kreatúra: moria ho nadzemské kreatúry
2. p. človek 1
človek 1. mn. č. ľudia najvyspelejšia bytosť schopná myslieť, hovoriť a konať: mladý, vzdelaný človek; bolo tam veľa ľudí • osoba • osobnosť • individualita: je to významná osoba • ľudský tvor: živočích pripomínajúci ľudského tvora • ľudská bytosť: smiech je vlastný iba ľudským bytostiam • život: straty na životoch boli veľké • hlava: výkon, spotreba na hlavu • tvár: nevidieť ani jednu známu tvár • postava: z tmy sa vynorila neznáma postava • dieťa (človek ako produkt prostredia, doby): je dieťaťom nížiny • expr. stvora (ženská bytosť): jeho žena bola pekná stvora • obyč. expr. stvorenie: dieťa je milé stvorenie • zastar. stvor (Kukučín, Kalinčiak) • expr. smrteľník (človek z hľadiska smrteľnosti): to čaká každého smrteľníka • hovor. duša: suseda je dobrá duša • hovor. pejor. stratená existencia (človek bez perspektívy) • jedinec • jednotlivec • obyč. pejor. indivíduum: podozrivé indivíduum • obyč. pejor.: kreatúra • persóna
2. p. chlap 1
stvora p. bytosť 1, človek 1, žena 1
žena 1. dospelá osoba ženského pohlavia: bola to pekná, urastená žena • hovor. dievča: dievčatá z nášho pracoviska • pani (vydatá žena al. dospelá žena vôbec): oslovili ma neznáme panie • dáma (žena pôsobiaca eleganciou; žena z vyšších spoločenských vrstiev): uvoľniť miesto staršej dáme • lady [vysl. lejdy] (žena z vyšších spoločenských vrstiev podľa titulu anglickej šľachtičnej) • expr. stvora (ženská bytosť): list poslali po jednej stvore • pejor. rebeka (prefíkaná, výbojná žena) • pejor.: bosorka • fúria • xantipa • megera (zlá, neznášanlivá, hašterivá žena) • expr. baba: stretol som jednu známu babu • expr. mladica (svižná mladá žena) • expr. žieňa • starena (stará žena) • kniž. roba (obyč. zdravá, robustnejšia žena) • matróna (dôstojná staršia žena al. pejor. žena statnej postavy) • pejor. ťapa (pasívna, obyč. aj nepôvabná žena) • vamp (zvodná, démonická žena) • zastar. al. pejor. ženská • pejor. ženština • hrub. piksľa
2. p. manželka
stvora, -y, stvor ž. expr.
1. bytosť, osoba ženského pohlavia, žena: Žena suchá, zamĺkla a k robote pomalá stvora. (Zgur.) Je to dobrá stvora, ale veľmi neznalá sveta. (Jégé); stará, skúsená stvora (Jil.); Naša stará mať bola zlatá stvora. (Mor.); živá, pracovitá, mladá stvora (Taj.); Čo si ja už, biedna stvora, počnem? (Jégé); v oslovení: s. božia, s. hriešna, nešťastná s., s. moja!;
2. stvorenie, bytosť, živý tvor: Šťastná si ty stvora (lastovička), bo krídel máš dvoje. (Horal) Stvora v červenej sukničke sa po stole mece. (Lask.);
stvorička, -y, -čiek i stvorenka, -y, -niek ž. zdrob. expr.
(jedna) stvora; (bez) stvory; (k) stvore; (vidím) stvoru; (hej) stvora!; (o) stvore; (so) stvorou;
(dve) stvory; (bez) stvor; (k) stvorám; (vidím) stvory; (hej) stvory!; (o) stvorách; (so) stvorami;
stvor m, stvora ž živý tvor, stvorenie, živočích: (Bože) ribi, kásdu vodnu sztvoru, morsku potvoru, dál si pod motz tsloveku dž 1752; tu nachazi se stwora z nosom wodu do hlawy tahagycý a túto dlúho w hlawe držicy krp 1760; stvoru tak zapísanímu jest jméno crocodil; stvor tento, z mnohími jinšími zázračními jest obivatel Níla br 1785