stvora, -y, stvor ž. expr.
1. bytosť, osoba ženského pohlavia, žena: Žena suchá, zamĺkla a k robote pomalá stvora. (Zgur.) Je to dobrá stvora, ale veľmi neznalá sveta. (Jégé); stará, skúsená stvora (Jil.); Naša stará mať bola zlatá stvora. (Mor.); živá, pracovitá, mladá stvora (Taj.); Čo si ja už, biedna stvora, počnem? (Jégé); v oslovení: s. božia, s. hriešna, nešťastná s., s. moja!;
2. stvorenie, bytosť, živý tvor: Šťastná si ty stvora (lastovička), bo krídel máš dvoje. (Horal) Stvora v červenej sukničke sa po stole mece. (Lask.);
stvorička, -y, -čiek i stvorenka, -y, -niek ž. zdrob. expr.