Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

stupeň -pňa m.

1. vodorovný výstupok s hranou tvoriacou pravý uhol; schod: s-e vedúce na tribúnu; s-e víťazov (pri šport. podujatí); vodohosp. vážske s-e kaskády na Váhu

2. zložka hierarchicky usporiadaného celku: príbuzenský s.; samosprávne orgány všetkých s-ov; učiť na prvom, druhom s-i (zákl. školy)

3. fáza, štádium, etapa vývinu: vývinový s.; vysoký s. ťarchavosti

4. (pri hodnotení) miera (význ. 4), úroveň: popálenina prvého s-a, dosiahnuť vysoký s. kultúry; s. tvrdosti (vody, kovu); mat. rovnica prvého, druhého s-a; tech. rýchlostný s.; lingv. prvý s. pozitív, druhý s. komparatív, tretí s. superlatív (členy kategórie, ktorou sa pri príd. a prísl. vyj. miera porovnávanej vlastnosti); hud. miesto tónu v stupnici

5. zaradenie podľa hodnoty, dôležitosti v istej stupnici hodností: odborný pracovník prvého s-a

6. dielec na stupnici (teplomera ap.) ako jednotka miery, zn. °; jednotka niekt. mier: s. teploty, je päť s-ov Celzia (5 °C); obrátiť (sa) o stoosemdesiat s-ov i fraz. zmeniť názor na opačný; slivovica má 50 s-ov; geol. s. zemepisnej dĺžky, šírky 360. diel rovnobežky, poludníka; geom. uhlový s., s. uhla 360. diel plného uhla;

stupňový príd.;

stupník -a, stupienok -nka m. zdrob. k 1, 3: dostať sa, vystúpiť o s. vyššie i pren. spoločensky postúpiť

stupeň, -pňa m.

1. dve plochy spojené v pravom uhle a tvoriace schodovitý výbežok, časť schodov, schod: Zišla dvoma stupňami do hradskej kaplice. (Jégé) Usadol v chodbe na akýsi stupeň. (Jil.) Nevedel, či ostať, či vyskočiť na stupne vlaku. (Vaj.); pren. Paľo, už si na ostatnom stupni (Kuk.) ďalej nemôžeš ísť, musíš sa rozhodnúť. Slnce vystúpilo na najvyšší stupeň (Kal.) do zenitu;

geol. časť geologického útvaru: s. pohoria; predhorský s.;

2. vodohosp. prirodzený al. umelý pokles úrovne dna al. i vodnej hladiny v potokoch, riekach, kanáloch, stokách, drénoch ap.; priečna stavba na dne koryta, ktorou sa zmierňuje relatívny spád a stabilizuje dno: vážske s-e (kaskády);

3. obdobie, štádium v určitom rozpätí vývoja: s. vývoja, vývinu, vývojový, vývinový s.; Nemožno preberať podrobne stupne tejto evolúcie. (Luby) Kmeňovitosť, ktorá na vyššom stupni a rozvitejšia u nás sa nachádza. (Štúr) Bol to nový stupeň národnej obrany proti maďarizmu. (Škult)

4. miera (braná za základ pri porovnaní, hodnotení), výška, úroveň: nízky, vysoký, nižší, vyšší s. niečoho (napr. kultúry, života, vzdelanosti, uvedomelosti, výkonnosti, zrelosti, vyspelosti ap.); Jeho prirodzená svárlivosť dosiahla neznesiteľného stupňa. (Vaj.) Uhorská krajina vystúpila toho času na vysoký stupeň slávy svojej. (Kal.); chem. s. tvrdosti vody pomerné množstvo minerálnych látok vo vode; min. s. tvrdosti (nerastov, minerálov); disociačný s. pomer rozštiepených molekúl k pôvodným molekulám; hud. s. tónového rozsahu (ambitu) miesto, ktoré prislúcha tónu v stupnici vzhľadom na základný tón; gram. prvý, druhý, tretí s. gramatické formy akostných príd. mien a prísloviek, vyjadrujúce mieru vlastnosti, pozitív, komparatív, superlatív;

5. právne zaradenie, určité miesto podľa hodnoty, dôležitosti v istej spoločenskej sústave, organizácii, ustanovizni al. v stupnici hodností: Mal medailu Partizána Vlasteneckej vojny I. stupňa. (Tomašč.) Jeho predkovia zaslúžene boli povýšení na šľachtický stupeň. (Al.) Úzkostlivo dbal na dodržiavanie poradia spoločenských stupňov. (Gráf) Zaneprázdnené sú pracovnice všetkých stupňov. (Šolt.); príbuzenský s.; školy nižšieho, vyššieho s-a; odborný pracovník prvého s-a; obch. (obchodný) podnik s veľkoobchodným i maloobchodným s-om; práv. súd prvého, druhého s-a; príbuznosť prvého s-a (otec a syn), druhého s-a (dedo a vnuk), tretieho s-a (strýc a teta so synovcami a neterami), štvrtého s-a (bratanec so sesternicou); geom. krivka tretieho s-a;

6. odb. jednotka niektorých mier; jeden dielec na stupnici ako jednotka určitej miery (na teplomere, barometri al. na iných meracích zariadeniach): s. teploty; zohriať vodu na určitý s. teploty; fyz. 15 stupňov Celzia (15 °C); geom. uhlový s. základná jednotka na meranie uhlov, uhiová miera, tristosesťdesiata čiastka plného uhla; geogr. s. zemepisnej dĺžky (vzdialenosť medzi dvoma poludníkmi), s. zemepisnej šírky (vzdialenosť medzi rovnobežkami); geol. geotermický s. hĺbka, pri ktorej sa mení teplota zeme o 1 °C (asi 33 m); množstvo alkoholu v nápoji, hovor. grád: víno bez stupňov (Kuk.)

● kniž. zmeniť sa, zmeniť svoju mienku o 180 stupňov úplne, v pravý opak;

stupňový príd.: s-é rozdiely (A. Mat.) spoločenské; tech. s-á remenica, s. kotúč používané na dosiahnutie rozličných rýchlostí; chem. oceľ má 14stupňovú tvrdosť; 45stupňový alkohol; geom. 90stupňový uhol pravý;

stupienok, -nka m.

1. zdrob. k 1, 3;

2. zried. v školských al. prednáškových miestnostiach vyvýšené miesto, pódium: Iba ten, ktorého vyvoláme na stupienok pred lavice. (Gab.) Stála na stupienku alkovne a mračila sa. (Karv.)

(jeden) stupeň; (bez) stupňa; (k) stupňu; (vidím) stupeň; (hej) stupeň!; (o) stupni; (so) stupňom;

(dva) stupne; (bez) stupňov; (k) stupňom; (vidím) stupne; (hej) stupne!; (o) stupňoch; (so) stupňami;

stupeň m
1. vodorovný výstupok s hranou tvoriacou pravý uhol, schod: dwa kobercze farnj, na kanczli, druhý na stupnjch oltare bytča 1611; stupne zelezne z koča jelšava 1664; s panskeg komorj do sklepu stupne osazene trenčín 1694; strany zchoduw krucenych zchwalnie sem stupnie očital, a tak nachazy se gych w počtje 34; znutra su kamene stupnie k dwerum dubnica n. v. 1722; 1723; gradus: schod, stupeň ks 1763; pren cloweče hrissny powec, kolko stupnow od smrti oddaleny gsy ms 1758 ako dlho budeš ešte žiť; k pokáňú tomuto gako negakími stupňoma nasledowňe wikročugeme bn 1790 postupne sa približujeme
• čim na wetssem stupni stogiss negakeg hodnosti, wíc na teba každy hledy gv 1755 čím máš vyššie postavenie v spoločnosti, tým viac ťa ľudia sledujú; howorily prytelé, že on (muž) pry ostatnym stupny žywota (zhrešil) pep 1770 pred smrťou; když člowek se nazdá, že guž na negwyšssý stupen wyssel, on prece gesste geden nassel, aby dokonalost swu wjceg wywyšyl pia 1782 dosiahol cieľ
2. latka priečne spájajúca dve pobočné časti, priečka: climacter: ssprussla w rebrjku, stupen ks 1763
3. zložka (hierarchicky) usporiadaného celku: w raďe rowném sin a dcéra sú zdáľený od otca a matki stupňem gedním bn 1790
o kterjm se zbranuge stupen krewnosti a pribuznosti skrze zákon nemagj k manželstwj pristupowati het 1775 sú pokrvní príbuzní; na wrchné dwóra úradi od poslednych poručiss wistupowat po stupnoch pt 1778 o postupnosti pri získavaní vyššieho postavenia v zamestnaní
4. fáza, etapa vývinu: wdečnosti stupne gsu: dobrodenj uznawaty, wichwalowaty; z pospolitjch sskol, do kterjch mame pjlne choditi, po stupnjch bjwame ponukowanj do wetssjch sskol kob 1666; stupen gest zrenj osobi zplozené na plodicy het 1775; trpezlivost stupne ma, giz negviszi stupen gest vdečne križe neseni ss 18. st; učjme se, že wjra ma swe giste stupne cs 18. st
5. (pri hodnotení) miera, úroveň: černa ma pod sebu tyeto stupne: brnawu, načyernu, ssaru kob 1666; na kterem stupni by pratelstwy bilo mezi Zlatničku a tu osobu liptov 18. st
o gram dluhozwučné (é) príslowám w pripodobňugícém a prewišugícém stupňi (:w komparatíwusi a superlatíwusi:) méneg, wícég, naglepšég be 1794 v komparatíve a superlatíve
6. zaradenie podľa hodnoty, dôležitosti v istej skupine: assegui gradum alissimum civitatis: neywýssý stupeň hodnosti gsy obdržel wu 1750; verni k nejnižšim službam i smrti a vylitim krve naši na nejvyššim stupni zavazani poddani šariš 1773 lp; zlost geho na negwissj stupeň bila zrostla; na ňizky stupen laski meg odstrčen bil pt 1796
7. jeden dielec na stupnici ako jednotka určitej miery: země gest okruhla, pročež ma byty wyobražena dwéma pol kulemi, obsaženi gegj ma trista a ssedesat stupnu op 1685; Slunce na prykaz Iosue se stawilo, na prosbu pak Ezechiasse deset stupnuw se nawratilo pp 1734; ruka ukazujici na slunečných hodjnách, deset stupnu naspad stupila prw 1780
8. časť nohy, na ktorú sa našľapuje pri chodení, chodidlo: pes imus: stupeň ks 1763
9. dĺžková miera asi 30 cm, stopa: decempeda: mjra deset stupňúw ks 1763;
stupňový príd k 1: schod do kuchine stupnovy s. l. 1678