Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

stuhnúť -e -ú -hol dok.

1. stať sa tuhým, stvrdnúť: vosk s-l, s-tý olej

2. stať sa nehybným, zmeravieť; stŕpnuť: prsty mu s-li, s-té telo; s. od ľaku, od strachu

krv mu s-la (v žilách) zdesil sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
stuhnúť ‑e ‑ú ‑hol dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ochrnúť 1. stať sa neschopným pohybu • ochromieť: nohy mu ochrnuli, ochromelizmeravieťznehybnieť (na istý čas): údy mu zmeraveli, znehybnelistuhnúťstŕpnuťkniž. strnúť (stať sa na istý čas stŕpnutým, nepohyblivým): šija mu stuhla, stŕplaokľavieťskľavieť (stať sa na istý čas kľavým, meravým): prsty mu okľaveli

2. p. ochromiť 1


sadnúť sa vplyvom rozličných procesov (tepelných, chemických) zmeniť tekutú konzistenciu na polotuhú al. tuhú • stuhnúťusadnúť sa: krv sa už sadla, stuhla, usadla sa; huspenina sa dobre sadla, stuhlazraziť sa (obyč. aj do drobných čiastočiek): mlieko sa pri varení zrazilo; krv sa zrazila


skrehnúť vplyvom chladu, zimy sa stať meravým, tuhým • stuhnúťzmeravieťexpr. skrepenieť: prsty mu skrehli, stuhli od zimy; od mrazu mu údy zmeraveli, skrepenelipremrznúťvymrznúťpreziabnuťoziabnuť (celkom preniknúť chladom): nohy jej v ľahkých topánočkách premrzli, preziabli; oziabol mu nos od mrazuuzimiť saprezimiť sa: deti sa veľmi uzimili, treba im podať čaj


spiecť sa 1. pečením, škvarením zmenšiť svoj objem • zoškvariť sa: mäso sa spieklo na polovicu; kožka na husi sa celkom zoškvarila, spiekla

2. pečením, vysokou teplotou sa spojiť a stať sa obyč. tvrdým • stvrdnúťstuhnúť: ruda sa spiekla, stvrdla, stuhlazlepiť sapospekať sapozliepať sa (postupne; o viacerých veciach): mokré listy sa na slnku zlepili, pozliepali, pospekali


stŕpnuť 1. stať sa (prechodne) nehybným, meravým, stŕpnutým (z vonkajších fyziologických príčin) • zmeravieť: ruky, nohy mu v nepohodlnej polohe stŕpli, zmeravelizdrevenieť (stať sa nehybným ako drevo): prsty od mrazu zdrevenelistuhnúťpotŕpnuť: svalstvo na šiji stuhlo, potŕplokniž.: strnúťustrnúť: celý (u)strnulzried. zatŕpnuť: zatŕpnuté údyznehybnieť (stať sa nehybným; prechodne al. trvalo): kĺby mu znehybneliskľavieť (stať sa kľavým, obyč. od zimy): ruky mu skľavejúzmŕtvieť (stať sa podobným mŕtvemu): tvár v hlbokom spánku zmŕtvelaskamenieť (stať sa nehybným ako kameň) • postŕpať (postupne, na viacerých miestach)

2. stať sa na chvíľu nehybným, meravým od silného (obyč. záporného) citového hnutia • zmeravieťstuhnúťznehybnieť: stŕpnuť, zmeravieť od ľaku; stuhnúť, znehybnieť od strachu, úžasukniž.: ustrnúťstrnúťfraz. expr.: ostať ako obarený/ovalenýostať ako soľný stĺp: od prekvapenia ostal ako obarený, ako soľný stĺpzdúpnieť: zdúpnel od hrôzy, nad nespravodlivosťouzamrieť (o zvuku, o pohybe): smiech zamrel na peráchpren.: zmrznúťzamrznúť (od strachu, hrôzy)


stuhnúť 1. p. stvrdnúť 1 2. p. stŕpnuť 1, 2


stvrdnúť 1. stať sa tvrdým (v konzistencii; op. zmäknúť): udupaný sneh celkom stvrdolstuhnúťzatuhnúť (stať sa tuhým): láva stuhla, cement zatuholzatvrdnúť (trocha, čiastočne): betón zatvrdolzrohovatieť (stvrdnúť na rohovinu): koža na päte zrohovatie

2. stať sa citovo neprístupným, tvrdým • zatvrdiť sazatvrdnúťznecitlivieť: stvrdol, zatvrdil sa voči nám; nerozumeli si, zatvrdli, znecitliveli k sebezaťať sazatnúť sa (stať sa tvrdohlavým) • fraz. zatvrdiť si srdce

3. p. spevnieť


zmeravieť stať sa nehybným, meravým (z fyziologických al. duševných príčin) • znehybnieťstŕpnuť: nohy zmeraveli, stŕpli od zimy; jazyk mi zmeravel, znehybnel, stŕpol od hrôzystuhnúťzdrevenieť: prsty stuhli, zdreveneli od zimy; stuhnúť od strachuokľavieťskľavieť (od zimy, chladu): prsty mi okľaveli, skľaveliochrnúťochromieť (stať sa neschopným pohybu): nohy akoby ochrnuli, ochromeliustrnúťzdúpnieťzried. zdrepenieť (Jesenský; z duševných pohnútok): ustrnúť nad toľkou krásou; zdúpnieť, zdrepenieť od údivuexpr. zamrieť (náhle prestať znieť, prestať tĺcť): hlas zamrel na perách; srdce zamrelo od úžasuexpr. skremenieť: údy mu skremenelizmŕtvieť: nohy mu zmŕtvelifraz.: ostať ako obarený/ako zarezanýostať ako soľný stĺp (z duševných pohnútok) • pren. primrznúť: asi mu jazyk primrzol

p. aj naľakať sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

stuhnúť, -ne, -nú, -hol dok.

1. prejsť z tekutého stavu do tuhého, stať sa tuhým, tvrdým, stvrdnúť (obyč. pod vplyvom chladu al. mrazu): cement, betón stuhol, olej, tuk stuhol; kaša stuhla, krv stuhla; blato, cesto stuhlo; Základy sa mu neuľahli, ako svedčí, a nestuhli. (Kuk.); s. na kosť; Chlap. ci, na Hron, na Hron stuhnutý (Sládk.) zamrznutý; hut. stuhnutie (kovu, taveniny, skloviny ap.) prechod (kovu, taveniny, skloviny ap.) z tekutého stavu do tuhého;

2. expr. stať sa nehybným, strnulým, zmeravieť, znehybnieť, stŕpnuť: Hrobár stuhol. Nepohne sa mu ani sval a je ako skala. (Jaš.) Ženy stuhli ľakom. (Tim.) Tvár jej zbledla, oči stuhli od strachu. (Urb.); pren. Stuhla ruka, ktorá národu darovala všetko (Vlč.) odumrela, smrťou znehybnela. Srdce im stuhlo na ľad (Pláv.) stratili cit, stali sa necitnými.


tuhnúť, -ne, -nú, -hol nedok.

1. stávať sa tuhým, pevným (o látkach): tuhnutie železa, ocele, cementu; med tuhne, masť tuhne; t. za studena; pren. tma tuhne (Horov) veľmi sa stmieva

krv mi tuhne v žilách dostávam strach, zmocňuje sa ma úzkosť;

2. stávať sa nehybným, meravým, stŕpnutým (o údoch): ruky tuhnú, tvár tuhne; pren. tuhli i povzbudivé úsmevy (Gráf) mizli z tvárí;

dok. stuhnúť

Morfologický analyzátor

stuhnúť dokonavé sloveso
(ja) stuhnem VKdsa+; (ty) stuhneš VKdsb+; (on, ona, ono) stuhne VKdsc+; (my) stuhneme VKdpa+; (vy) stuhnete VKdpb+; (oni, ony) stuhnú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) stuhol VLdsam+; (ona) stuhla VLdsaf+; (ono) stuhlo VLdsan+; (oni, ony) stuhli VLdpah+;
(ty) stuhni! VMdsb+; (my) stuhnime! VMdpa+; (vy) stuhnite! VMdpb+;
(nejako) stuhnúc VHd+;

stuhnúť dk stať sa tuhým, stvrdnúť: wezmy muku pšenyčznu a war s tym mlekom gako kasu a kdiž uwre, že se stuhne, wlož to na misku kle 1740; (nádoba) abj stuhnuce mohla zdrzat wodu káz 18. st;
-ovať ndk: rigesco: zatwrdám, stuhugem; callisco: stuhugem, zatwrdám ks 1763

stuhnúť stuhnúť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor