studnica -e -níc ž. kniž. zdroj (význ. 2), prameň: príslovia sú s-ou ľudovej múdrosti
studňa hlbšie vykopaná al. vyvŕtaná jama so spevnenými okrajmi, v ktorej sa zhromažďuje spodná voda: hlboká studňa, kopať studňu • kniž. studnica: na dne studnice bol piesok (Ondrejov)
studnica 1. p. studňa 2. p. základ 3 3. p. zásobáreň
základ 1. najspodnejšia časť stavby uložená v zemi: základy budovy, kopať základy • zastaráv. fundament: fundamenty mosta • hovor. grunt: z domu ostal iba grunt
2. hlavná, najdôležitejšia časť niečoho: rodina je základ spoločnosti • podstata: dotknúť sa podstaty problému • jadro: jadro prednášky • duša (hlavný činiteľ): matka je dušou rodiny • odb. substrát: jazykový substrát • odb. koreň: koreň rovnice
3. to, z čoho sa vychádza: základy poznania • východisko: nájsť spoľahlivé východisko • podklad: historický podklad deja • základňa: vzťahy na demokratickej základni • zdroj • prameň • žriedlo: zdroj poznania, prameň nákazy, žriedlo poučenia • platforma: spoločná politická platforma • kniž. pôdorys: ideový pôdorys umeleckého diela • kniž. postať: duchovná postať národa • kniž. báza: vyrábať niečo na báze domácich surovín • kniž. fundament • kniž.: podhubie • podložie: podhubie zla • kniž. studnica: príslovia sú studnicou ľudovej múdrosti
zásobáreň miesto s bohatým výskytom niečoho: priehrady sú zásobárňou vody • rezervár • rezervoár • kniž. zásobnica: bohatá zásobnica myšlienok • zásobník (schránka, nádoba, nádrž a pod. na zásoby): zásobník benzínu, stlačeného vzduchu • zdroj • prameň: zdroj, prameň svetla • kniž. studnica • pren. arzenál: arzenál zbraní
zdroj miesto, odkiaľ sa niečo čerpá, získava, z čoho niečo vychádza; čo spôsobuje vznik, jestvovanie niečoho: vodný zdroj, zdroj energie, zdroj príjmov; zdroj starostí • prameň: liečivý prameň, naftový prameň; prameň informácií • žriedlo: horúce, termálne žriedlo; žriedlo bohatstva, poznania • kniž. studnica: príslovia sú studnicou ľudovej múdrosti • ohnisko: ohnisko nákazy • pôvodca: pôvodca nešťastia • pôvod: pôvod príjmov • doklad • dokument: historické doklady, dokumenty • základ: nájsť spoľahlivý základ
p. aj základ 3
studnica, -e, -níc ž. studňa, prameň: Studnice (sú) už prepadnuté, z nich viac piť už nebudete. (J. Kráľ) Na dne studnice bol piesok. (Ondr.); pren. Učiteľ reční. Jeho ústa menia sa v studnicu múdrosti. (Al.) Had šeptal o studnici života, z ktorej vyviera nesmrteľnosť, lebo je studnicou večnej slasti. (Fig.) Očká sa mu rozširovali do dôverivých studníc (Gab.) mal hlboké oči-
(jedna) studnica; (bez) studnice; (k) studnici; (vidím) studnicu; (hej) studnica!; (o) studnici; (so) studnicou;
(štyri) studnice; (bez) studníc; (k) studniciam; (vidím) studnice; (hej) studnice!; (o) studniciach; (so) studnicami;
studnica ž 1. vyhĺbená jama so spevneným vnútrom na zhromažďovanie vody z prameňa: na negwižsseg wežy v meste gest orlog, w ulicach sau studnice op 1685; Filisstinsstj Yzaakowi zawidely a s té priciny y studnice wssecky zaritily a zakopaly cob 17. st; (kto) studnici neoprawenu zanecha a do nj vpadne člowek, zemre, tehda tomu čloweku pripisuge se ten mord lka 1736; studnyca pak w skale kresana, padesát sách hluboká krp 1760; (mládenec) když bi byl k studnicy pro wodu ssel, prowas ten, s nimž bratri wodu tahali, z wedra strhel vp 1764 o pred kazdu branu studnyca z wysskakugýcu wodu krp 1760 fontána 2. miesto, kde vyviera voda zo zeme, povrchový prameň vody, studnička: (cesta) se pocžina od Nižneg Wsy a hore gduce prichazy až do rybnika a potem tam odtud až do žliebka aneb studnice zvolen 1567; wedle sameg teg studnycze z wyssnyeg strany gest kopanycza motešice 1569; wge-ly swedek, zeby zem Stefana Chomaya, wysse rybnyka pry studnycy suca, byla w chotary Prosrednyho Slyacza liptov 1651; zemanskolieszkowange slobodne dobitky swe tam pasawali, pri studniczi ze zlabow napagawali z. lieskové 1727; v polu ale ne tak mnohe studnicze mame ostrovany 1772; do krasi sweg ňezbedne zamilowan gsa, wždicki se do studňjc nazjrage pt 1796; pren s. sĺz, vôd o veľkom plači oči gegjch na studnjce slz obrátené gsu wp 1768; studnice wod wypregsstily oči mé žp 1788; (nemluvniatko) Buh k sweg studnicy krstu swateho powolaty racil ags 1708 ku krsteniu; swaty Jan we wideni: studnicu propasti gš 1758 miesto uväznenia zlých duchov; chwála a wdečá se tým, genžto gedowatým učeňým nakazugu studnice Israela pp 1734 znevažujú pravé učenie; radugte se žizňiwi, nebo pryssel Ježiss, studnica wody žiweg gk 1779 Spasiteľ ľudstva o guastekany narodowe: u techto znessene studnyce na smolu černu a čerwenu krp 1760 pramene čierneho a červeného minerálneho oleja 3. nádrž na vodu, cisterna: cisterna: studnica, do kterég se déssťowá woda scházá ks 1763 4. pôvod, zdroj: milowani gest studnicze, matka, fundament a hlawa ginich cnosty tc 1631; hrich studnice gest wsselikeg nuze a bidj sk 1697; pycha ge studnica hrychuw a matka wsseg zlosti gv 1755; slunce od predkuw nassých nazwáno bylo prjčina radosti, oko sweta, studnica žiwota mps 1777; (Boh) ge y studnyca a žrydlo, z ktereho wssecke wecy dobre w nebi y na zemi pochadzagu gk 1779 P atpn fabro Studnica v kaplne 1543 u1