Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj subst

studený príd.

1. vzbudzujúci pocit chladu, veľmi chladný, op. teplý: s-á voda, s. byt; s-á kuchyňa, s-á misa jedlá vopred pripravené, podávané vychladnuté al. bez tepelnej úpravy; s-é farby modrá, zelená, sivá; s-á sprcha i fraz. nepríjemné prekvapenie, rozčarovanie; s. ako ľad i fraz. odmeraný

2. vyznačujúci sa nízkou podnebnou teplotou, op. teplý: s. kraj, s-é pásmo; meteor. s. → front

3. odmeraný (význ. 2), nevľúdny, neprívetivý, chladný: s. pohľad, s-á zdvorilosť

4. ľahostajný (význ. 1), chladný: byť k niekomu s.

expr.: s. ako žaba veľmi; byť (už) s. mŕtvy; publ. s-á vojna politicky vyostrený vzťah medzi bývalým ZSSR a jeho spojencami na jednej strane a záp. krajinami na druhej strane; s. máj, v stodole raj;

za studena, na studeno príslov. výrazy k 1: zváranie za s-a bez zahriatia; úprava mäsa na s-o na podávanie v studenom stave;

studeno

I. prísl. k 1, 3, 4 i vetná prísl. k 1: s. sa pozrieť, s. sa správať; v izbe bolo s.;

studenosť -i ž.

II. studeno -a -dien s.

1. iba jedn. chlad

2. huspenina

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
studeno ‑a ‑dien s. (huspenina)
studený; studeno prísl.; studenosť ‑i ž.

nastudeno, pís. i na studeno prísl.


studeno -na s.

studeno 2. st. -nšie prísl.

nastudeno, pís. i na studeno prísl. 1. kuch. ▶ v studenom al. vo vychladnutom stave: losos, šalát n.; sendviče obložené domácim syrom a n. upraveným mäsom; cestovinový šalát sa môže jesť i na studeno; dezert podávame horúci alebo n. so šľahačkou
2.bez potrebného zahriatia al. zahrievania: motor n. nechce štartovať obyč. pri nižších vonkajších teplotách, v chlade; pri strečingu n. môže dôjsť k poškodeniu svalstva a úponov

huspenina stuhnutý rôsolovitý pokrm z vareného mäsa, koží a pod. • studeno: trasie sa ako huspenina, ako studenosubšt. sulc

p. aj rôsol


chlad 1. nízka teplota (op. teplo) • chladnozima: nočný chlad, pociťovať chladno, tvár vyštípaná zimoustudenostudenosťzried. chladnosť (Kukučín)zastar. chladnota (Horal)mráz (chlad nižší ako 0 °C): mráz poškodil stromy

2. nedostatok citu • ľahostajnosť: z jej správania vycítil chlad, ľahostajnosťodmeranosťneprívetivosťnevšímavosť: bol známy svojou odmeranosťou, neprívetivosťou, nevšímavosťouchladnosťstudenosťzastar. chladnota (Škultéty)


rôsol glejovitá hmota z organických látok na konzervovanie a úpravu pokrmov • aspik: šunka v rôsole, v aspikuželé (ovocný rôsol): marhuľové želéhuspeninastudeno (studené glejovité jedlo z vyvarených bravčových nožičiek, koží a mäsa) • subšt. sulc


studeno1 1. porov. studený 1 2. p. zima2


studeno2 1. p. chlad 1 2. p. huspenina, rôsol


zima2 (v spojení so sponou) tak, že vzniká pocit zimy, chladu (op. teplo) • chladnostudeno: vonku je zima, chladno; je studeno, musíme sa vrátiťzried. zimno

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

studenovitý príd. odb. podobný studenu, majúci vlastnosti studena, huspeninovitý: s-á hmota studený príd.

1. majúci nízku teplotu, bez tepla, vzbudzujúci dojem chladu, veľmi chladný (op. teplý): s. nápoj, s-á voda, s. vzduch, s. vietor, s-á zem, s. dážď; s. obklad; s-é ruky; s-á sprcha a) s chladnou vodou; b) pren. nepríjemné prekvapenie; pokarhanie, vyhrešenie; s-á rosa; kuch. s-é jedlá, s-á kuchyňa jedlá požívané za studena; s-á večera; poľov. s-á stopa stará, zvetraná; pedol. s-á pôda vlhká, ílovitá, ťažko sa zahrievajúca; tech. vyrábať niečo s-ou cestou bez zahriatia na určitú teplotu; s-é svetlo nemajúce nijaké tepelné účinky; mal. s-á farba modrá, zelená, šedá; bás. studený svit hviezd (Hor.);

pren. expr. mŕtvy: už je studený (studená);

2. vyznačujúci sa nízkou podnebnou teplotou, chladný: s. kraj, s-á poloha, s-é mesiace, s-á noc, s-é počasie, s-é dni, s-é obdobie; geogr. s-é pásmo územie medzi točňou a polárnym kruhom; Studený máj, v stodole raj (porek.) keď je v máji chladné počasie, bude dobrá úroda.

3. (o človeku a jeho prejavoch) nevľúdny, neprívetivý, odmeraný, bezcitný, chladný: s-á tvár; s-á odmeranosť, s-á dôstojnosť, s-á zdvorilosť (Vaj.); s. pohľad, s. hlas; s. úsmev; s-á faloš (Rúf.); polit. s-á vojna nepriateľské akcie medzi štátmi vedené hospodársky, psychologicky, diplomaticky ap.;

4. ľahostajný, nevšímavý, chladný: Človek takýani teplý, ani studený. (Taj.) Ostala som tvrdá a studená ako skala k pomocníkovi. (Tim.) No i voči mojej poteche zostávala neuveriteľne studená. (Fig.)

5. bezduchý; prázdny, nezmyselný: oči modré a akosi studené. (Ondr.) Tlačia im do nevinných úst studené, cudzie slová. (Vaj.) V škole učiteľka vtisla mi do ruky studený šlabikár v cudzej reči (Gab.) nevzbudzujúci záujem; za studena: tech., stav. strihať, rezať, ohýbať železo za studena studené, bez zahriatia;

studeno3, zried. i studene prísl.

1. vzbudzujúc dojem chladu, chladne, zimomravo; pren. expr. Biele záveje studeno hľadia z lesa. (Bedn.) Hviezdy sa akosi studeno a na diaľku milovali. (Jil.)

2. nevľúdne, neprívetivo, odmerane, chladne: „Teraz nám treba ovos kosiť,“ povedala Betka studeno a rozkazovačne. (Fig.) Aj to mi vyčítajú? — opýtal sa riaditeľ studeno. (Karv.)

3. ľahostajne, bez vzrušenia: „Mám štrnásť duelov, chcel by som mať do pozajtra pätnásťstudeno vysvetľuje rytier s klinčekom v kabáte. (Vaj.) Hovorí — a nie studene, ale s osobným nasadením. (A. Mat.)


studeno1, -a, 6. p. -e str. chladno, zima, chlad (op. teplo): dať, položiť niečo do s-a na studené, chladné miesto

studeno2, -a, 6. p. -e (nár. i studenô, -ého) str. jedlo z varených bravčových koží a paprčiek, huspenina: expr. trasie sa ako s.

studeno3 p. studený

studeno1 s chladno, zima, chlad: frigus acutum: vkrutné studeno (DQ 1629); kdiž gest cžlowek w horucy lazny a s ny wynde do studena anebo do wody studeneg (ochorie) (KLe 1740); pokud se užjwagj léky, ať se wystrihá nezdrawý studena a wlahy (TiS 1788); každemu dobremu a bedliwemu hospodarowi welmi mnoho na tom zaleži, aby wedjel, gak dluho z iara studeno se wstahuge, gak skoro na podzim zima a studeno začzne (Kal 18. st)

studeno2 s jedlo z varených bravčových koží a paprčiek, huspenina: commendantu styawnyczkymu masza, klbasy, studeno y brynza, d 21 (KRUPINA 1684)

studéno studéno Stuďeno Stuďeno
studeno
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) studeno
G (bez) studena
D (k) studenu
A (vidím) studeno
L (o) studene
I (so) studenom
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) studená
G (bez) studien
D (k) studenám
A (vidím) studená
L (o) studenách
I (so) studenami
plechy valcované za studena tôles laminées à froid
spracované za studena 73201090 kg formés à froid 73201090 kg
ťahané za studena a ťažké étirées à froid et
tepla alebo za studena chaud ou à froid
tepla a za studena 10 chaud et à froid 10
za studena alebo fázy froid ou de la phase
za studena a zvárané à froid et soudés
za studena musí byť à froid doit être
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu