Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ma hssjV priezviská un

studený príd.

1. vzbudzujúci pocit chladu, veľmi chladný, op. teplý: s-á voda, s. byt; s-á kuchyňa, s-á misa jedlá vopred pripravené, podávané vychladnuté al. bez tepelnej úpravy; s-é farby modrá, zelená, sivá; s-á sprcha i fraz. nepríjemné prekvapenie, rozčarovanie; s. ako ľad i fraz. odmeraný

2. vyznačujúci sa nízkou podnebnou teplotou, op. teplý: s. kraj, s-é pásmo; meteor. s. → front

3. odmeraný (význ. 2), nevľúdny, neprívetivý, chladný: s. pohľad, s-á zdvorilosť

4. ľahostajný (význ. 1), chladný: byť k niekomu s.

expr.: s. ako žaba veľmi; byť (už) s. mŕtvy; publ. s-á vojna politicky vyostrený vzťah medzi bývalým ZSSR a jeho spojencami na jednej strane a záp. krajinami na druhej strane; s. máj, v stodole raj;

za studena, na studeno príslov. výrazy k 1: zváranie za s-a bez zahriatia; úprava mäsa na s-o na podávanie v studenom stave;

studeno

I. prísl. k 1, 3, 4 i vetná prísl. k 1: s. sa pozrieť, s. sa správať; v izbe bolo s.;

studenosť -i ž.

II. studeno -a -dien s.

1. iba jedn. chlad

2. huspenina

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
studený; studeno prísl.; studenosť ‑i ž.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

drsný 1. ktorý na povrchu nie je rovný, hladký, ktorý má jemne narušený povrch (op. hladký) • nerovný (op. rovný): drsná, nerovná plochahrboľatý (pokrytý drobnými hrboľmi) • hrubý (op. jemný) • drsnatý: drsný, hrboľatý papier; hrubá, drsnatá pokožkarapavý (i pren. majúci na povrchu drobné jamky) • expr. poďobaný: rapavé ovocie; rapavá, poďobaná pleť po kiahňachdrapľavýškrabľavýškrabavýškriabavýpichľavýpichavý (nepríjemný na dotyk): drapľavý, škrabľavý materiál; škr(i)abavá bielizeň; pichľavá, pichavá vlnazrnitý: zrnitý povrchrapkavýexpr. rapľavý (Karvaš)hrčkovitýhrčkavýnár. expr. škrapatý (Švantner)pridrsný (príliš drsný)

2. ktorému chýba jemnocit, jemnosť, ohľaduplnosť (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o nedostatku jemnosti, ohľaduplnosti a pod. (op. jemný) • hrubý: drsná, hrubá ženanecitlivýnevyberanýnešetrný: necitlivé, nevyberané spôsoby; nešetrné zaobchádzanie s pacientomtvrdýbezcitný: tvrdá, bezcitná tvárcynickýdrastickýsurový (svedčiaci o bezcitnosti): cynické, drastické, kruté, surové výchovné metódyneuhladený (spoločensky) • expr.: neokresanýneotesanýneokrôchaný (v správaní) • gadžovskýchrapúnsky: neuhladené správanie; neokresaný, neotesaný, neokrôchaný horalexpr. grobianskysubšt. hulvátsky • expr. krčmovýhovor. šťavnatý: krčmové vtipyordinárnyvulgárny: ordinárne, vulgárne reči

3. (o hlase) ktorý nie je jasný, jemný, príjemný • chrapľavýchripľavýdrapľavý: drsný, chrapľavý, chripľavý hlas, smiechchraptivýzachrípnutýzádrhľavýzádrhlivýzadŕhavýexpr. škrabľavýpren. pejor. krákavýpren. expr. plechový: spevák s plechovým hlasomchrčivýzried. chrčavýhrubýchrochtavý

4. ťažko znesiteľný • nevľúdnyneprívetivý: drsný, nevľúdny, neprívetivý krajkniž. nehostinný: nehostinné horysurový: surová zimachladnýstudený: chladné, studené podnebienepríjemný


chladný 1. ktorý vyvoláva pocit chladu (op. teplý, horúci) • studený: chladný, studený kov; piť chladné, studené mliekochladený (udržiavaný v chlade; o nápojoch): ponúkať chladené vínovychladnutý (ktorý vychladol): vychladnutá pieckačerstvýsviežiosviežujúci (ktorý trocha, príjemne chladí): brodiť sa čerstvou, sviežou rannou rosou; opláchnuť sa v osviežujúcej horskej bystrineľadovýmrazivý (studený ako ľad): dýchať ľadový, mrazivý vzduchdrsnýnevľúdnyneprívetivýkniž. nehostinnýsurovýostrý (ktorý chladom nepríjemne pôsobí na zmysly): drsné, nevľúdne podnebie; neprívetivý, nehostinný kraj; surový, ostrý severáksychravý (chladný a zároveň vlhký, daždivý): sychravé počasiepren. zubatý: slnko je už zubatéprichladný (priveľmi chladný)

2. ktorý sa riadi rozumom, ktorý nepodlieha citu, ktorému sú cudzie citové prejavy, reakcie; svedčiaci o takých vlastnostiach: v každej situácii si zachoval chladnú hlavurozumovýracionálny: rozumový, racionálny typ človekachladnokrvný: pomáhala mu chladná, chladnokrvná vypočítavosťtriezvyrozvážny: triezvy, rozvážny umpokojnýstoický (ktorý sa vie ovládať, ktorého nič nevyvedie z miery): pokojná, stoická rozvaha

3. ktorý sa citovo neprejavuje, resp. tým naznačuje svoje odmietanie, nezáujem, ľahostajnosť voči niekomu, niečomu; ktorý o tom svedčí • nevšímavýľahostajnývlažný: k deťom je chladný, nevšímavý, ľahostajný; prekvapilo ju vlažné privítanie (op. horúce); ich city boli stále vlažnézdržanlivýrezervovanýneutrálny: dôvernosť vymenili za zdržanlivý, rezervovaný, neutrálny vzťahľadovýmramorový: nepríťažlivá, ľadová, mramorová krása, tvárstrohý: strohá elegancia; prehodil pár strohých slovodmeranýneprístupný: byť k niekomu odmeranýstudený: vyžarovala z nej pýcha a studená dôstojnosťnevľúdnyneprívetivý: nevľúdne, neprívetivé prijatie; nevľúdny, neprívetivý pohľadhovor. škrobený (nútene, neprirodzene odmeraný): byť škrobenýúsečný: v jeho reči bolo cítiť úsečný tón a neláskufrigidný (pohlavne chladný; o žene) • oficiálnyformálnyúradný (bez osobnej účasti, bez osobného záujmu; op. srdečný, priateľský, dôverný): vymenili si len oficiálny, formálny pozdrav; úradný tón v hlase


ľahostajný ktorý nemá o nič záujem; ktorý neprejavuje navonok záujem, citové pohnutie a pod.; ktorý svedčí o nezáujme • nevšímavýapatickýflegmatický: ľahostajný, nevšímavý človek; pacient je ku všetkému nevšímavý, apatický; nevšímavý, flegmatický výraz tváreneúčastnýnezúčastnený (ktorý nepociťuje, neprejavuje účasť): vrhol na smútiacich neúčastný, nezúčastnený pohľadochabnutýotupenýzatupený (ktorý stratil o všetko záujem): ochabnutá, otupená myseľ; otupený väzeňletargickýrezignovaný (úplne, až chorobne ľahostajný): letargické správanie pacientakniž. indolentnýodb. inertný (neschopný reagovať) • nepohnutý (bez citového pohnutia): pri správe o jeho smrti zostala nepohnutáchladnýstudený (bez citového vzplanutia): citovo chladný, studený človek; pohlavne chladný mužcudzíodcudzený (ktorý nemá al. ktorý stratil citový vzťah): boli si odrazu (citovo) cudzí, odcudzení (op. blízki) • indiferentný (nezaujímajúci ani jeden z protikladných postojov): byť indiferentný k národnostnej otázkeignorantský (svedčiaci o ignorancii) • vlažný (majúci al. prejavujúci voči niečomu veľmi malý záujem; svedčiaci o malom záujme): mať vlažný vzťah k politikepasívny (úplne bez záujmu; op. aktívny) • apolitický (ľahostajný vo vzťahu k politike): pasívny účastník prebiehajúcich udalostí; prezident zaujal apolitický postojhluchýslepý (úmyselne ľahostajný k veciam, javom a pod.): byť hluchý, slepý voči cudziemu nešťastiupohodlnýpubl. pejor. pohodlnícky (ktorý sa nenamáha prejaviť záujem, zaujať postoj): pohodlná, pohodlnícka reakcia na problémlaxnýnedbanlivýnedbalýnedbajskýnezodpovedný (ktorý berie na ľahkú váhu zodpovednosť, dôslednosť): mať laxný, nedbanlivý, nedbalý prístup k práci; nedbajská, nezodpovedná výchova


mŕtvy1 1. ktorý prestal žiť (o človeku, tvoroch), ktorý nejaví znaky života (op. živý) • zomretýumretý: hroby mŕtvych, zomretých, umretých príbuznýchkniž. zastaráv.: zomrelýumrelýumrlý (Kukučín, Timrava)zahynutý (ktorý zahynul) • kniž. zastar. zahynulý: zahynutí vojacizdochnutý (o zvieratách, hrub. i o človeku): zdochnutý peskniž. zosnulýtrocha zjemn. nebohýexpr. nebožký: dom zosnulého, nebohého starého otcaneživýnehybnýbezduchý: mŕtve, neživé, nehybné, bezduché telomeravýstuhnutýexpr. tuhýpren.: vystretývyvrátenývyvalený: meravé oči; našli ho stuhnutého, tuhého, vystretého na dlážkepren.: studenývychladnutý: už je studenýpren. vyhasnutý (o očiach) • odumretýodb. nekrotický: odumreté telá morských živočíchov; odumreté, nekrotické tkanivo

2. p. pustý, prázdny 3. p. neplodný


nevľúdny 1. ktorý nemá v sebe milotu, vľúdnosť; svedčiaci o nedostatku vľúdnosti (op. vľúdny) • neprívetivýnemilýneláskavý: nevľúdny, neprívetivý pán; dostalo sa nám neprívetivého, nemilého, neláskavého prijatiamrzutýnamrzenýnevrlýnamosúrenýkniž. moróznyhovor. pejor. cerberovský (dávajúci najavo nepríjemnú náladu; svedčiaci o nepríjemnej nálade): mrzutý, nevrlý, morózny človek; namrzený, namosúrený, nevrlý, cerberovský výzorzamračenýmračnýzamosúrenýpochmúrnypošmúrnyzachmúrenýchmúrnyzastar. zahúlený (naplnený nevôľou, mrzutosťou; op. veselý): mračný, zamračený, namosúrený predavač; vrhnúť zamračený, zachmúrený, zahúlený pohľad; mať nevľúdnu, pochmúrnu, chmúrnu náladustudenýchladnýodmeraný (bez vrúcnosti, srdečnosti; op. srdečný, teplý): studené, chladné privítanie; chladné, odmerané správaniemrazivýodmietavýpren. ľadový (svedčiaci až o nevraživosti, pohŕdaní a pod.): mrazivá, odmietavá odpoveď; mrazivý, odmietavý postoj voči niekomupren. expr. kyslý

p. aj nepríjemný; zlý

2. ktorý vyvoláva stiesňujúci, zlý pocit, dojem (op. vľúdny) • neprívetivýnepríjemnýzlý: nevľúdne, neprívetivé, nepríjemné, zlé počasiekniž. nehostinnýdrsný (obyč. nevhodný pre život; op. pohostinný, malebný): nehostinný dom; nehostinný, drsný krajpochmúrnypošmúrnychmúrny (op. veselý): pochmúrne, chmúrne okolie domuťaživýsmutnýkniž. ponurý (vyvolávajúci až depresiu): ťaživé, smutné ráno; ponurá izba


odmeraný 1. ktorý necíti al. neprejavuje citovú náklonnosť; svedčiaci o citovej ľahostajnosti, chlade (op. srdečný) • zdržanlivýstrohýchladný: odmerané, zdržanlivé správanie; byť odmeraný, strohý, chladný voči niekomuľahostajnýnevšímavýneosobný (bez citovej zaujatosti): pozrel na neho ľahostajným, nevšímavým pohľadom; neosobné prečítanie rozsudkuupätý (veľmi kontrolujúci svoje citové prejavy): odmerané, upäté vystupovanieneprístupný (brániaci sa citovej náklonnosti a jej prejavom): neprístupný úradníkneprívetivýnevľúdnynemilýstudenýľadový (bez prívetivosti, vľúdnosti): neprívetivé, nemilé, studené, ľadové prijatie hosťa; neprívetivý, nevľúdny postoj voči niekomusuchýoficiálnyrezervovaný (neprezrádzajúci citovú zaujatosť): suchý, oficiálny tón reči; rezervovaná odpoveďúsečnýstrmýrázny (spojený s istou drsnosťou, odmietaním): úsečná, strmá reč; strmý, rázny spôsob úradovaniaprísny: povedať niečo odmeraným, prísnym hlasom (op. láskavým, teplým) • odmietavýpren. kožený (ktorý nedovolí ani náznak pozitívnych citových pohnutí al. ich prejavov): odmietavý, kožený výraz tvárehovor. škrobený (neprirodzene sa kontrolujúci v citových prejavoch a pod.; op. uvoľnený): odmeraný, škrobený človek; mať škrobené spôsoby

2. p. pravidelný 3


ostrý 1. ktorý má brúsením spracované ostrie (op. tupý) • naostrenýnabrúsenývybrúsený: ostrý, naostrený nôž; ostrá, nabrúsená kosazastrúhaný (o ceruzke): ostré, zastrúhané pastelkypriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

2. ktorý je zakončený hrotom, špicou (op. tupý) • špicatýzahrotenýprihrotenýhrotitýhrotistýkončistýkončitý: ostrý, špicatý nos; ostrá, zahrotená čepeľ noža; špicatý, končistý vrchzaostrenýzašpicatený: zaostrená, zašpicatená bradaprudkýstrmý (tvoriaci so základňou malý uhol; op. mierny): prudká, strmá zákruta; prudké, strmé stúpaniepriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

3. ktorého povrch môže spôsobiť zranenie svojím zahrotením (op. hladký) • hranatý: ostré, hranaté kamenedrsnýtvrdý: drsná, tvrdá zubná kefka; ostrý, drsný pulóverpichľavýpichavý (ktorý pichá): kráčal bosý po ostrom, pichľavom, pichavom štrkupriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

4. (o zvuku) ktorý pre svoju výšku a prenikavosť nepríjemne znie (op. temný, tupý, dutý) • prenikavýsilnýintenzívny (op. tlmený, slabý): ostrý, prenikavý hvizd; prenikavé, silné, intenzívne trúbenievysokýpišťavýpiskľavýpískavýpiskotavýhvízdavý: vysoké, piskľavé tóny; pišťavý, piskľavý ženský hlas; pískavé, hvízdavé zvuky píšťalvýraznýzreteľnýzvučný (s dobrou počuteľnosťou): ostrý, výrazný brechot; zreteľné, zvučné zvonenie zvončeka (op. tlmené) • priostrý (príliš ostrý)

5. ktorý silno a nepríjemne pôsobí na zmysly (obyč. o nepríjemných telesných a duševných prejavoch); ktorý má veľkú silu, intenzitu (op. slabý) • prenikavýsilnýprudký: ostrý, prenikavý, silný zápach; prenikavé, prudké svetlointenzívnyveľký: ostrá, intenzívna, veľká bolesťštiepavýpichavýpichľavýdriapavý (sprevádzaný pocitom štiepania, pichania): mať v pľúcach štiepavý, pichavý, pichľavý pocitstudenýmrazivýčerstvýrezký (o vzduchu): v zime sa zle dýcha ostrý, studený, mrazivý vzduch; fúkal čerstvý, rezký vietordráždivýkorenistýkorenitýpikantný (o jedle s výraznou a štipľavou chuťou; o chuti al. vôni spojenej s pocitom štípania, pálenia a pod.): čínska kuchyňa je typická korenistými, pikantnými omáčkami; dráždivá, koreni(s)tá chuť reďkovky; dráždivá, koreni(s)tá vôňa kvetovštipľavýpálčivýpálivýrezavýtuhý (spôsobujúci pálenie; veľmi intenzívny): ostrý, štipľavý mráz; štipľavý, pálčivý, rezavý dym; štipľavá, tuhá paprika; rezavé bolesti pri močeníčpavý (ostro zapáchajúci): čpavý zápachpriostrý (priveľmi ostrý)

6. ktorý má veľkú rýchlosť, intenzitu (op. pomalý, mierny) • veľkýintenzívnysilnýprudký: nasadiť ostré, prudké, veľké tempo; ostrá, silná streľba; ostrý, intenzívny tréningrezký: ostrý, rezký rytmuspriostrý (príliš ostrý)

7. (o zraku a iných ľudských schopnostiach) ktorý sa vyznačuje dobrou al. vysokou kvalitou (op. slabý, oslabený) • prenikavýbystrývýborný: ostrý, prenikavý bystrý zrak; prenikavý, bystrý, výborný rozum

8. ktorý sa dá dobre a zreteľne vnímať a rozoznávať, obyč. zrakom (op. nezreteľný, nejasný) • jasnývýraznýzreteľný: ostrá, jasná, zreteľná fotografia; ostré, výrazné črty tváreviditeľnýzrejmýdo očí bijúci (op. nenápadný): viditeľný, zrejmý, do očí bijúci kontrastzaostrený (op. rozmazaný): zaostrený obrazživýpestrý (o farbách, ktoré upútajú svojou prenikavosťou, intenzitou a pod.): ostré, živé, pestré farby

9. ktorý sa vyznačuje prísnosťou, strohosťou (op. mierny, jemný) • prísnystrohýpríkry: dohovárať niekomu ostrým, prísnym tónom; strohé, príkre odmietnutie; ostrá, prísna kritika dielaútočnýpolemický (spojený s istým útokom, napadnutím): ostrý, útočný hanopis; polemická výmena názorovexpr.: naostrenýnabrúsený: naostrené pero, byť naostrený na niekohojedovatýexpr. britkýkniž. briskný (naplnený hnevom, nenávisťou): mať ostrý, jedovatý jazyk; jedovatý, britký článok; britké, briskné odmietnutiepren.: korenistýkorenitýštipľavýkorenený: ostré, korenisté vtipy; koreni(s)té, štipľavé, korenené poznámkyrezný (Rázus)priostrý (príliš ostrý)


studený 1. ktorý vzbudzuje pocit chladu, ktorý má nízku teplotu, veľmi chladný (op. teplý, horúci) • chladný: opierať sa o studenú, chladnú stenuchladený (op. nechladený): chladené nápojeľadovýmrazivýmraziaci (ktorý mrazí, ktorý je studený ako ľad): ľadové ruky priložila na čelo; mrazivý severný vietorzimomravýzimomrivý (naháňajúci zimomriavky) • nár. zimný: zimomravé ráno; drsný (stále studený a ťažko znesiteľný): drsné podnebieexpr. zried.: studenkastýstudenkavý (trocha studený)

2. p. chladný 1, 3 3. p. mŕtvy1 1

Morfologický analyzátor

studený prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) studený; (bez) studeného; (k) studenému; (vidím) studeného; (o) studenom; (so) studeným;

(štyria) studení; (bez) studených; (k) studeným; (vidím) studených; (o) studených; (so) studenými;


(jeden) studenejší; (bez) studenejšieho; (k) studenejšiemu; (vidím) studenejšieho; (o) studenejšom; (so) studenejším;

(dvaja) studenejší; (bez) studenejších; (k) studenejším; (vidím) studenejších; (o) studenejších; (so) studenejšími;


(jeden) najstudenejší; (bez) najstudenejšieho; (k) najstudenejšiemu; (vidím) najstudenejšieho; (o) najstudenejšom; (s) najstudenejším;

(štyria) najstudenejší; (bez) najstudenejších; (k) najstudenejším; (vidím) najstudenejších; (o) najstudenejších; (s) najstudenejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) studený; (bez) studeného; (k) studenému; (vidím) studený; (o) studenom; (so) studeným;

(tri) studené; (bez) studených; (k) studeným; (vidím) studené; (o) studených; (so) studenými;


(jeden) studenejší; (bez) studenejšieho; (k) studenejšiemu; (vidím) studenejší; (o) studenejšom; (so) studenejším;

(štyri) studenejšie; (bez) studenejších; (k) studenejším; (vidím) studenejšie; (o) studenejších; (so) studenejšími;


(jeden) najstudenejší; (bez) najstudenejšieho; (k) najstudenejšiemu; (vidím) najstudenejší; (o) najstudenejšom; (s) najstudenejším;

(dva) najstudenejšie; (bez) najstudenejších; (k) najstudenejším; (vidím) najstudenejšie; (o) najstudenejších; (s) najstudenejšími;


ženský rod

(jedna) studená; (bez) studenej; (k) studenej; (vidím) studenú; (o) studenej; (so) studenou;

(dve) studené; (bez) studených; (k) studeným; (vidím) studené; (o) studených; (so) studenými;


(jedna) studenejšia; (bez) studenejšej; (k) studenejšej; (vidím) studenejšiu; (o) studenejšej; (so) studenejšou;

(štyri) studenejšie; (bez) studenejších; (k) studenejším; (vidím) studenejšie; (o) studenejších; (so) studenejšími;


(jedna) najstudenejšia; (bez) najstudenejšej; (k) najstudenejšej; (vidím) najstudenejšiu; (o) najstudenejšej; (s) najstudenejšou;

(dve) najstudenejšie; (bez) najstudenejších; (k) najstudenejším; (vidím) najstudenejšie; (o) najstudenejších; (s) najstudenejšími;


stredný rod

(jedno) studené; (bez) studeného; (k) studenému; (vidím) studené; (o) studenom; (so) studeným;

(tri) studené; (bez) studených; (k) studeným; (vidím) studené; (o) studených; (so) studenými;


(jedno) studenejšie; (bez) studenejšieho; (k) studenejšiemu; (vidím) studenejšie; (o) studenejšom; (so) studenejším;

(štyri) studenejšie; (bez) studenejších; (k) studenejším; (vidím) studenejšie; (o) studenejších; (so) studenejšími;


(jedno) najstudenejšie; (bez) najstudenejšieho; (k) najstudenejšiemu; (vidím) najstudenejšie; (o) najstudenejšom; (s) najstudenejším;

(dve) najstudenejšie; (bez) najstudenejších; (k) najstudenejším; (vidím) najstudenejšie; (o) najstudenejších; (s) najstudenejšími;

studený príd
1. majúci nízku teplotu, chladný: (víno) schowawa se do studenjch sklepnjcz kob 1666; wezmy druhu retortu, ktera bude prazna, naleg do neg maličko zimneg aneb studeneg wody och 17. st; kusek frissneg slaniny, tak weliky gako celi gazik, odrež, polož geg napred do studeneg wody a potomne na gazik rt 17. st; ssarhowa žena w šarhowny nekurila, ale zamknuwsse aresstantuw w studenem aresste, sama pak w susednich domich se ohriwala ružomberok 1757; algidus: studeny, zymny ks 1763; nespite w njzkých swetnicách, zwlásste w studených komorách rpm 1795; hlawu y očy umywag studenu wodu a mrtwu žyhlawu hk 18. st; pren advocata prse studenú bázliwosty obklyčene bily pep 1769 bál sa; gak twrda wec gest za hrissnikow sa wiznaty tak, že až pot studeny na nich wihaza mik 18. st potia sa od strachu
o natcha a studenj kassel se prjdržegj nk 1717 kašeľ bez vykašliavania hlienu; gmenugj sedlákowé swé pole, neb lehké, neb težké, anebožto pálčiwé neb studené grunty hrk 1773 na ktorých úroda mrzne; čerweny zwonček ge welmi dobri žilam a wsseliakim studenim nedostatkom tela nesprevádzaným horúčkou; balssan zeleni a suchi studenemu žaludku užitečni ge zle tráviacemu, oslabenému; poor wičistuge studené rani a hnilé maso wižira ťažko sa hojace zel 18. st; kdo warenu (černobyľ) horcze pige, studenu nemocz zahani lr5 18. st zimnicu; predmenowane zwirata gsu z wečeg strany studeneg natury žiwočátka pr 18. st studenokrvné
2. vyznačujúci sa nízkou podnebnou teplotou: giné rucha potrebné gsu w studených než w teplých kraginách prv 1767; chotar gest wrsskowaty a studeny, z ktereho sneh neskoro zchacza š. dolina 1770; malo studeni mag dobri gest, ale welmi studeni sskodliwy pr 18. st
3. nevľúdny, neprívetivý, odmeraný: gste my daly jakusy negistu a studenu odpoued b. bystrica 1596; samotne moge s ňjm obcowaňj usslechtile sjce, s powažitedlnosty osoby meg spogene, takmer stuďene bilo pt 1796
4. ľahostajný, nevšímavý: mne moga nádeg sklamala, ponewádž znamenám, že ty k takowému djlu leniwi a studeny sy vp 1764; wssecki teto pokloni a chwali Protesilaus studennu misli prigimal pt 1796; jakoš by se znašal žywot twuj krestansky z wýru twu, kdybys w dobrych skutkoch studený a leniwý dušu twu odewzdawal cdu 18. st; tva laska len je ke mne studena ad 18. st
o Luther zenským pohlawám pak tú radu dáwa, že gestliže studeneg naturi pána magu, bi potagemne ho odessli a ginde hledali dle swogeg wúly pana pp 1734 sexuálne chladného; w suzeni postaweny hleda u suseduw a pribuznych a prateluw pomoci a polechceni a newinachaza gedine opowrzeni, studene slowa a ffalssiwe oklamani ms 1758 nezáujem; hle, gak mnoho gest galowich a studenich katolikuw, ktery we wetsseg waznosti magu krčmi, nezli chram bozi spr 1783 nežijúcich pobožným životom; (mnísi) ospanliwe, ziwanliwe spiwagú, studené modlideb mrmláňa wydáwagú blr 18. st bez oduševnenia; (osol) gakossto bogazliwe stworeni k leniwosti a tichosti nachilne, nič ňeubliži nižadnemu stworeni gjnemu, ponewač gest studeneg krwi howadko pr 18. st flegmatický
• pokritec neni tepli, ani studeni, gak vetrnik na stave ss 18. st (o nestálosti)
P atpn Jurcze Studeniho boca 1594;
-o, -e prísl k 1: gelide: studenó, zimnó ks 1763; frigide: studeno, chladno pd 18. st
o (Hadixa) mezitím začala blednúť, pariť sa stuďeno chvílámi a kdiž domu príjdúc, zložili hu, aňi stáť ňemohúc, často zamdlívala br 1785 oblieval ju studený pot; k 3: frigidissime: wélmy studeňe, neochotňe ks 1763; stuďeňe a z nechuťú chwálíce bn 1789;
na s-o prísl výraz kt. sa je studené: ptisanarium orizae: na studeno warená rysskassa, ryssowá kassa ks 1763;
s-o vetná prísl chladno, zima: česke ruože nemagi takowe mocy, yako wlaské a kteréž w kraginách polednjch rostu, nebo v nás gest gjm studeno mt 17. st;
-osť ž
1. zima, chlad: krysstal, kamen byly, prozretedlny gest, w horach welyke studenosty se naleza, kdežto snehowe dluho ležy hl 17. st; algor: zyma, studenost ks 1763; koliko gest nini takowjch, ktery pro weliku studenost zubi o zubi bigegi vp 1764; urody tgež za tri roky nebolo pre weliku mokrotu a studenost b. štiavnica 1776; widel sem propast plnu ladoweg wody, ktera prewissowala studenost netuhsseg zimi mik 18. st; pren Bože, tebe prosyme, rozehreg studenost a zastydlost nasseho prirozenj mod 1573 podnieť nás k činu
o ktery czlowek weliku studenost pri sebe ma tak, že se nemuže zahratj och 17. st zimnicu; (žihľava) studenost pljc odgima mbf 1721 zahlienenosť; roztrhel se zwazek žiwota, leži guss bes dusse nežiwe telo a smrtedlnu studenostu pomalički drewenje mk 18. st o posmrtnom stuhnutí
2. vlastnosť pôsobiť protizápalovo: bolehlaw gest bylina, ktera studenosty swu umrtwuge a w lekarstwe pro oprawu a umensseny welike horkosty ginych wecy klade se; (kmín) s ffyky wareny, z jablčnykem kassel z studenosty hogy z prechladnutia; u wynie čerwenem waryty balsan a myrru, tim usta wymywaty, nechutenstwy a daweny odgima z studenosty a mdloby žaludka zlého trávenia hl 17. st
3. nevľúdnosť, ľahostajnosť: gak weliká temnost byla u wssech lidý w bludech zustawagjcých, gak tež weliká studenost w ctj a lásce slk 1766–80; radosť zaneprazdňuwana bíwá náhlosťú, studenosťú bn 1790; sin mjsto laskj studenost skussowal pt 1796

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko STUDENÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 255×, celkový počet lokalít: 67, najčastejšie výskyty v lokalitách:
NOVÁ VES NAD ŽITAVOU, okr. NITRA – 42×;
KLOKOČINA (obec NITRA), okr. NITRA – 16×;
VRÁBLE, okr. NITRA – 14×;
STARÉ MESTO (obec NITRA), okr. NITRA – 10×;
CHOČA, okr. NITRA (od r. 1996 ZLATÉ MORAVCE) – 9×;
ROSINA, okr. ŽILINA – 9×;
ZLATÉ MORAVCE, okr. NITRA (od r. 1996 ZLATÉ MORAVCE) – 9×;
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 8×;
DOLNÉ SĽAŽANY (obec SĽAŽANY), okr. NITRA (od r. 1996 ZLATÉ MORAVCE) – 7×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 6×;
...

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum STUDENÝ BOK v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
LEVICE

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor