stud -u m. kniž.
1. hanblivosť, cudnosť: rumenec s-u, falošný s.
2. pocit zahanbenia, hanba: zmocnil sa ho s.
hanba 1. stav al. pocit toho, kto je potupený, zneuctený, pohanený: urobiť niekomu hanbu • potupa: je to pre nás potupa • blamáž: skončilo sa to blamážou • zlé meno: urobiť rodine zlé meno
2. trápny pocit, ktorý vznikol vykonaním niečoho nenáležitého al. potupením: mať pocit hanby • hanblivosť: červenať sa od hanblivosti • kniž. stud: konať bez studu • ostych: urobil to bez ostychu
3. p. ohanbie
stud p. hanba 2
stud, -u m.
1. pocit hanby, zahanbenia pri uvedomení si nesprávneho, zlého konania al. nejakého iného osobného nedostatku, hanba: falošný s.; červenať sa od s-u; Museli udusiť v sebe chlapský stud a poprosiť pre seba alebo pre svoju rodinu trochu jedla. (Tomašč.) Odvrátila sa, zakryjúc si tvár od žiaľu i od studu. (Kuk.)
2. cudnosť, stydlivosť: panenský s., ženský s.; V rozkroku mal z nutnej potreby a či studu vtiahnutý kus handry. (Taj.) Na tvári jej horí rumenec studu a panenskej hrdosti. (Kuk.)