Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst

stud -u m. kniž.

1. hanblivosť, cudnosť: rumenec s-u, falošný s.

2. pocit zahanbenia, hanba: zmocnil sa ho s.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
stud ‑u m.
-ud/25266±33 5.74: substantíva m. neživ. N+A sg. 22253±33 osud/11164 ľud/8096 pud/849 sud/689 popud/393 prelud/302 blud/248 ud/210 stud/114 talmud/44→102
+14
−19
Talmud/91→33
+19
−14
čmud/23 nekľud/19 (3/11)

hanba 1. stav al. pocit toho, kto je potupený, zneuctený, pohanený: urobiť niekomu hanbupotupa: je to pre nás potupablamáž: skončilo sa to blamážouzlé meno: urobiť rodine zlé meno

2. trápny pocit, ktorý vznikol vykonaním niečoho nenáležitého al. potupením: mať pocit hanbyhanblivosť: červenať sa od hanblivostikniž. stud: konať bez studuostych: urobil to bez ostychu

3. p. ohanbie


stud p. hanba 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

stud, -u m.

1. pocit hanby, zahanbenia pri uvedomení si nesprávneho, zlého konania al. nejakého iného osobného nedostatku, hanba: falošný s.; červenať sa od s-u; Museli udusiť v sebe chlapský stud a poprosiť pre seba alebo pre svoju rodinu trochu jedla. (Tomašč.) Odvrátila sa, zakryjúc si tvár od žiaľu i od studu. (Kuk.)

2. cudnosť, stydlivosť: panenský s., ženský s.; V rozkroku mal z nutnej potreby a či studu vtiahnutý kus handry. (Taj.) Na tvári jej horí rumenec studu a panenskej hrdosti. (Kuk.)

stud [stud, styd] s
1. hanblivosť, cudnosť: chlypnosty tela proti nemu pohnuta, zapomenuce na stud swug wdowsky (PEZINOK 1648); verecundia: stydliwost, styd (KS 1763); strjdmost a stud mug tupili (PT 1796); nežadana suce, wessla bez wsselikeho studu mezy hodownikj a tancowala, ukazugice swu chlipnost rozličnjm spusobem (CS 18. st)
2. pocit zahanbenia, hanba: anyže take tym spuosobom nema se cžinity, yako mnozy običžeg y mawagy, že k takowym swatostiem prystupugy newažne, bez studu, bez pokany (BAg 1585); wy by ste radi nassjch panou poddanjch umorit bez wsseckeho studu a s proukazowanjm welikeho hnewu (NECPALY 1743); pokritec tagne pak žige bez studu, gakobi Buh nevidel (SS 18. st)
L. stowaryssil se y s rumánským pekného wzezrenj bjlým pohlawjm tak dalece, že zložiw wssecken stud ze sebe, y manželku zapudil (SH 1786) konal nehanebne; neco studu na obličegi mem se ukazalo (PT 1796) začervenal som sa

Stud Stud
stud
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) stud
G (bez) studu
D (k) studu
A (vidím) stud
L (o) stude
I (so) studom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) study
G (bez) studov
D (k) studom
A (vidím) study
L (o) studoch
I (so) studmi

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu