studňa -e ž. vyhĺbená jama so spevneným vnútrom na zhromažďovanie vody z prameňa: kopať, vŕtať s-u, naťahať vodu zo s-e, murovaná s.; → artézska s.;
studňový príd.;
studnička -y -čiek ž.
1. zdrob. k studňa
2. miesto, kde vyviera voda, povrchový prameň obyč. upravený na naberanie vody, studienka: horská s., napiť sa zo s-y
● oči ako (dve) s-y hlboké a čisté
studňový -vá -vé príd.
studňa, -ne, -ni (zastar. i studeň, -dne) ž. hlbšia okrúhla (vykopaná al. vyvŕtaná) jama s vymurovanou al. vybetónovanou stenou, do ktorej sa zhromažďuje spodná voda z prameňa: kopať s-u; hlboká s.; kopaná, vŕtaná s.; artézska s. z ktorej spodná voda účinkom hydrostatického tlaku samovoľne vyteká al. vystrekuje na povrch; pumpová s. z ktorej sa čerpá voda pumpou; zrubová s. s dreveným krytom nad otvorom; vahadlová s. z ktorej sa naberá voda do vedra pomocou vahadla (dlhej žrde); ťahať vodu zo s-e; tech. naftová s. s prameňom nafty; Studeň zázračná, ani nezamŕza, chodia aj z nej piť. (Hviezd.); pren. bás. Hlboká studňa zreníc naplnila sa ťažkými slzami (Fig.) hlboké oči. [Človek] síl musel by mať studeň neprebernú (Hviezd.) veľa, veľkú zásobu.
● hovor. je mu ako psovi v studni (Jes., Vám.) zle, nepríjemne sa cíti; hovor. expr. ako keď padne do studne, ako keby padol/-dlo do studne o niekom, o niečom, čo zmizol (-zlo), stratil (-lo) sa bez stopy;
studňový príd. zried.: s. múr, s. plášť stena studne
studňový p. studňa