studňa -e ž. vyhĺbená jama so spevneným vnútrom na zhromažďovanie vody z prameňa: kopať, vŕtať s-u, naťahať vodu zo s-e, murovaná s.; → artézska s.;
studňový príd.;
studnička -y -čiek ž.
1. zdrob. k studňa
2. miesto, kde vyviera voda, povrchový prameň obyč. upravený na naberanie vody, studienka: horská s., napiť sa zo s-y
● oči ako (dve) s-y hlboké a čisté
Chladná Studňa -nej -dne ž. časť obce Málinec;
Chladnostudňan, Studňan -na pl. N -nia m.;
Chladnostudnianka, Studnianka -ky -nok ž.;
chladnostudniansky, studniansky -ka -ke príd.
studňa hlbšie vykopaná al. vyvŕtaná jama so spevnenými okrajmi, v ktorej sa zhromažďuje spodná voda: hlboká studňa, kopať studňu • kniž. studnica: na dne studnice bol piesok (Ondrejov)
studeň2 p. studňa
studňa, -ne, -ni (zastar. i studeň, -dne) ž. hlbšia okrúhla (vykopaná al. vyvŕtaná) jama s vymurovanou al. vybetónovanou stenou, do ktorej sa zhromažďuje spodná voda z prameňa: kopať s-u; hlboká s.; kopaná, vŕtaná s.; artézska s. z ktorej spodná voda účinkom hydrostatického tlaku samovoľne vyteká al. vystrekuje na povrch; pumpová s. z ktorej sa čerpá voda pumpou; zrubová s. s dreveným krytom nad otvorom; vahadlová s. z ktorej sa naberá voda do vedra pomocou vahadla (dlhej žrde); ťahať vodu zo s-e; tech. naftová s. s prameňom nafty; Studeň zázračná, ani nezamŕza, chodia aj z nej piť. (Hviezd.); pren. bás. Hlboká studňa zreníc naplnila sa ťažkými slzami (Fig.) hlboké oči. [Človek] síl musel by mať studeň neprebernú (Hviezd.) veľa, veľkú zásobu.
● hovor. je mu ako psovi v studni (Jes., Vám.) zle, nepríjemne sa cíti; hovor. expr. ako keď padne do studne, ako keby padol/-dlo do studne o niekom, o niečom, čo zmizol (-zlo), stratil (-lo) sa bez stopy;
studňový príd. zried.: s. múr, s. plášť stena studne
(jedna) studňa; (bez) studne; (k) studni; (vidím) studňu; (hej) studňa!; (o) studni; (so) studňou;
(dve) studne; (bez) studní; (k) studniam; (vidím) studne; (hej) studne!; (o) studniach; (so) studňami;
studienka p. studňa
studňa s 1. vyhĺbená jama so spevneným vnútrom na zhromažďovanie vody z prameňa: medza započyna se od potoka a Zatkoweg studne do Wadyčowskeho budatín 1478 sčl; na pynwiczu a na fundamenty, ktere se wysse studne murowaly, kupil sem wapeniczu mošovce 1563; tehož cžasu, czo okow na mestsku studny okowal, Janowj Sseffranczowy d 50 žilina 1586; tu gest pod sklepem piwnicza a w piwnici studna budatín 1629; kde studyen nenj, wedenj wody po rurach a žlebyech neb yarkom ma byty kob 1666; studnu wystawy a wrch geg neprikrige, gesliže bi wul lebo osel do neg upadel a tam se utopil, ten, čiga bila studna, abi zaplatil ms 1758; studne temer na čtiry sgahy do zeme z welkym nakladkom kopat musjme granč-petrovce 1770; w tento mesic pred rownostu dne z nocu studne kop, bude woda w hognosti wzdicky pr 18. st; pren pros od Boha očam twym dwe studňe hognych slzuw cdu 18. st veľa sĺz; wedle korunowaneho proroka peklo gest studna zahinuti mk 18. st; zanechal sem teba, studňu wodi žiwég a kopál sem sy studnice potesseňa blr 18. st prestal som žiť pobožne o fons fistularis: studnie pompowni dq 1629 z ktorej sa čerpá voda pumpou; studňa wahowa ma okow železem okowany m. s. ján 1697 z ktorej sa naberá voda do vedra pomocou vahadla • w sucheg studny wody hledaťi tp 1691 robiť zbytočnú robotu 2. miesto, kde vyviera voda zo zeme, povrchový prameň vody, studnička: fons: studnia vt 1648; z podzemnjch žriedel wiwyeragjce studne wiskakugj kob 1666; ňekdy pri wytekawagiceg studny postáwal pp 1734; Búh wewede teba do zemi dobreg, do zemi, která má prúdi, potoki a studne kb 1757; manalis fons: žhrydlo, stágňe tekúcy studňa ks 1763; pren nech tve studne dobročinnosti teču a potoki na ulice a rozdel chudim ss 18. st buď dobročinný; drahá kréw twá s twych ran, gakožto z studen hogne wytekagyca sa léla veľmi si krvácal; oči mé s twym nasstjwenym pohnúté nech wydáwagú studňu wodi veľa sĺz blr 18. st • bohowé gsu za swedkúw, že prw k studnám swym nawráta se potoki, gak z misly nassich podlžná láska tak dobrotiwého národu pt 1778 nikdy 3. pôvod, zdroj: Matko laskawá, Matko litosti, studňe sladkosti cc 1655; ty, matko, studne milosti, popreg mi neco zalosti, at se s tebu rozkwillim pi 1749; slovo negvizsziho gest studne mudrosti ss 18. st; poklad nejwetšy trawiš a utracaš w zahalce, ktera jest studňa a žrýdlo wšelijakých bezbožnosti cd 18. st; (Boh) gest studňa a začátek wsseckych wec blr 18. st; studnička, studienka [-ienka, -énka] dem k 1: puteolus: studénka, malá studňa ks 1763; k 2: do doliny Dedowec a okolo luky a studnicžky, yak sme zwrchu napsaly, tam se spogugy cesty tež zwrchu gmenowane zvolen 1567; kopanicza, ktera gest podle potoka a studyenky bánovce n. b. 1596; pry studniczky ieden folet trawy jelšava 16. st; sme chodiwali swobodne panum na drwa do Brložneg hory k studiencze p. lehota 1625; (Kolar) nikdy newidal, odkud anebo kam bi woda tyekla, toliko od studienky, ktera gest pri ceste d. jaseno 1668; studnički a potučki swim libežnim hrmotem obweselugj ussy sk 1697; pod onou horou gest tam studnička d. kubín 1726; potuocki aneb studienki podle domuw nassich welmi blisko wiwiragice ms 1758; zo studničiek woda ciholi a nikda se statok dobre napogjt nemuože d. jaseno 1759; studenky z neghlubokégssé zemi se wipresstugi vp 1764; pren z gegich telúw ne gináč, gak z trech studinek, pot húffem se witlačowal vp 1764 veľmi sa potili; k 3: pan Gežiss milostiwosti púwod, nádege radosti, sladká studenka milosti cc 1655; -ový príd pochádzajúci zo studne: putealis aqva: studňowá woda ks 1763; (vodu) nektery potočnu wiceg waža nežli studnowu nn 18. st; (hrušky) tri dni na hrbe lezja a tak do suda wložene wodu se dolegu studnowu a dobre zasspuntugu pr 18. st o naziwa se brana studniowa proto, že pri nieg gedna studnia welika a wiborna bila, pri ktereg lide pocestnj zaprassenj aneb upotienj se umiwalj kt 1753