studňa -e ž. vyhĺbená jama so spevneným vnútrom na zhromažďovanie vody z prameňa: kopať, vŕtať s-u, naťahať vodu zo s-e, murovaná s.; → artézska s.;
studňový príd.;
studnička -y -čiek ž.
1. zdrob. k studňa
2. miesto, kde vyviera voda, povrchový prameň obyč. upravený na naberanie vody, studienka: horská s., napiť sa zo s-y
● oči ako (dve) s-y hlboké a čisté
studňa -ne -ní ž.
Chladná Studňa -nej -dne ž. časť obce Málinec;
Chladnostudňan, Studňan -na pl. N -nia m.;
Chladnostudnianka, Studnianka -ky -nok ž.;
chladnostudniansky, studniansky -ka -ke príd.
studňa hlbšie vykopaná al. vyvŕtaná jama so spevnenými okrajmi, v ktorej sa zhromažďuje spodná voda: hlboká studňa, kopať studňu • kniž. studnica: na dne studnice bol piesok (Ondrejov)
studeň2 p. studňa
studňa, -ne, -ni (zastar. i studeň, -dne) ž. hlbšia okrúhla (vykopaná al. vyvŕtaná) jama s vymurovanou al. vybetónovanou stenou, do ktorej sa zhromažďuje spodná voda z prameňa: kopať s-u; hlboká s.; kopaná, vŕtaná s.; artézska s. z ktorej spodná voda účinkom hydrostatického tlaku samovoľne vyteká al. vystrekuje na povrch; pumpová s. z ktorej sa čerpá voda pumpou; zrubová s. s dreveným krytom nad otvorom; vahadlová s. z ktorej sa naberá voda do vedra pomocou vahadla (dlhej žrde); ťahať vodu zo s-e; tech. naftová s. s prameňom nafty; Studeň zázračná, ani nezamŕza, chodia aj z nej piť. (Hviezd.); pren. bás. Hlboká studňa zreníc naplnila sa ťažkými slzami (Fig.) hlboké oči. [Človek] síl musel by mať studeň neprebernú (Hviezd.) veľa, veľkú zásobu.
● hovor. je mu ako psovi v studni (Jes., Vám.) zle, nepríjemne sa cíti; hovor. expr. ako keď padne do studne, ako keby padol/-dlo do studne o niekom, o niečom, čo zmizol (-zlo), stratil (-lo) sa bez stopy;
studňový príd. zried.: s. múr, s. plášť stena studne
studienka p. studňa
studňa s 1. vyhĺbená jama so spevneným vnútrom na zhromažďovanie vody z prameňa: medza započyna se od potoka a Zatkoweg studne do Wadyčowskeho (BUDATÍN 1478 SČL); na pynwiczu a na fundamenty, ktere se wysse studne murowaly, kupil sem wapeniczu (MOŠOVCE 1563); tehož cžasu, czo okow na mestsku studny okowal, Janowj Sseffranczowy d 50 (ŽILINA 1586); tu gest pod sklepem piwnicza a w piwnici studna (BUDATÍN 1629); kde studyen nenj, wedenj wody po rurach a žlebyech neb yarkom ma byty (KoB 1666); studnu wystawy a wrch geg neprikrige, gesliže bi wul lebo osel do neg upadel a tam se utopil, ten, čiga bila studna, abi zaplatil (MS 1758); studne temer na čtiry sgahy do zeme z welkym nakladkom kopat musjme (GRANČ-PETROVCE 1770); w tento mesic pred rownostu dne z nocu studne kop, bude woda w hognosti wzdicky (PR 18. st); x. pren pros od Boha očam twym dwe studňe hognych slzuw (CDu 18. st) veľa sĺz; wedle korunowaneho proroka peklo gest studna zahinuti (MK 18. st); zanechal sem teba, studňu wodi žiwég a kopál sem sy studnice potesseňa (BlR 18. st) prestal som žiť pobožne L. fons fistularis: studnie pompowni (DQ 1629) z ktorej sa čerpá voda pumpou; studňa wahowa ma okow železem okowany (M. S. JÁN 1697) z ktorej sa naberá voda do vedra pomocou vahadla F. w sucheg studny wody hledaťi (TP 1691) robiť zbytočnú robotu 2. miesto, kde vyviera voda zo zeme, povrchový prameň vody, studnička: fons: studnia (VT 1648); z podzemnjch žriedel wiwyeragjce studne wiskakugj (KoB 1666); ňekdy pri wytekawagiceg studny postáwal (PP 1734); Búh wewede teba do zemi dobreg, do zemi, která má prúdi, potoki a studne (KB 1757); manalis fons: žhrydlo, stágňe tekúcy studňa (KS 1763); x. pren nech tve studne dobročinnosti teču a potoki na ulice a rozdel chudim (SS 18. st) buď dobročinný; drahá kréw twá s twych ran, gakožto z studen hogne wytekagyca sa léla veľmi si krvácal; oči mé s twym nasstjwenym pohnúté nech wydáwagú studňu wodi veľa sĺz (BlR 18. st) F. bohowé gsu za swedkúw, že prw k studnám swym nawráta se potoki, gak z misly nassich podlžná láska tak dobrotiwého národu (PT 1778) nikdy 3. pôvod, zdroj: Matko laskawá, Matko litosti, studňe sladkosti (CC 1655); ty, matko, studne milosti, popreg mi neco zalosti, at se s tebu rozkwillim (PI 1749); slovo negvizsziho gest studne mudrosti (SS 18. st); poklad nejwetšy trawiš a utracaš w zahalce, ktera jest studňa a žrýdlo wšelijakých bezbožnosti (CD 18. st); (Boh) gest studňa a začátek wsseckych wec (BlR 18. st); studnička, studienka [-ienka, -énka] dem k 1: puteolus: studénka, malá studňa (KS 1763); k 2: do doliny Dedowec a okolo luky a studnicžky, yak sme zwrchu napsaly, tam se spogugy cesty tež zwrchu gmenowane (ZVOLEN 1567); kopanicza, ktera gest podle potoka a studyenky (BÁNOVCE n. B. 1596); pry studniczky ieden folet trawy (JELŠAVA 16. st); sme chodiwali swobodne panum na drwa do Brložneg hory k studiencze (P. LEHOTA 1625); (Kolar) nikdy newidal, odkud anebo kam bi woda tyekla, toliko od studienky, ktera gest pri ceste (D. JASENO 1668); studnički a potučki swim libežnim hrmotem obweselugj ussy (SK 1697); pod onou horou gest tam studnička (D. KUBÍN 1726); potuocki aneb studienki podle domuw nassich welmi blisko wiwiragice (MS 1758); zo studničiek woda ciholi a nikda se statok dobre napogjt nemuože (D. JASENO 1759); studenky z neghlubokégssé zemi se wipresstugi (VP 1764); x. pren z gegich telúw ne gináč, gak z trech studinek, pot húffem se witlačowal (VP 1764) veľmi sa potili; k 3: pan Gežiss milostiwosti púwod, nádege radosti, sladká studenka milosti (CC 1655); -ový príd pochádzajúci zo studne: putealis aqva: studňowá woda (KS 1763); (vodu) nektery potočnu wiceg waža nežli studnowu (NN 18. st); (hrušky) tri dni na hrbe lezja a tak do suda wložene wodu se dolegu studnowu a dobre zasspuntugu (PR 18. st) L. naziwa se brana studniowa proto, že pri nieg gedna studnia welika a wiborna bila, pri ktereg lide pocestnj zaprassenj aneb upotienj se umiwalj (KT 1753)