Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ssj ma

struna -y -rún ž.

1. pružné pevné vlákno, kt. napnuté na hud. nástroji pri rozochvení vydáva tón: silonová s., husľové s-y, s-y klavíra; napínať, ladiť s-y

2. pružina, pero, spruha: oceľová s.; s-y (tenisovej) rakety výplet

byť (pružný, rovný) ako s.; udierať, brnkať niekomu na (citlivú) s-u pôsobiť na citlivé miesto; udrieť, trafiť niekomu na pravú s-u ulahodiť mu;

strunový príd.: s. hudobný nástroj; s. betón predpätý oceľovými drôtmi;

strunka -y -niek ž. zdrob.;

strunôčka -y -čok ž. zdrob. expr.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
struna ‑y ‑rún ž.; strunový

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

struna, -y, strún ž.

1. pružné vlákno vypracované zo zvieracieho čreva, z hodvábu al. z kovu, natiahnuté na hudobný nástroj a pri rozochvení vydávajúce tón, súčasť strunového hudobného nástroja: oceľová s., s-y mandolíny, gitary; s-y basy, husieľ, husľové s-y; s-y na husle; klavírne s-y; cimbalová s.; napínať, ladiť, natiahnuť, naťahovať s-y; potrhať s-y; pretiahnuť sláčikom po s-ách; expr. udrieť do strún zahrať na strunovom hudobnom nástroji; Oceľový povrázok bol napätý ako struna. (Hruš.), expr. vypnúť sa, vystrieť sa ako s. postaviť sa do pozoru; chlap ani struna (Urb., Laz.) štíhly, driečny;

pren. o vlastnostiach človeka z citovej oblasti, citová stránka: dotýkať sa citlivých strún niekoho; udierať, brnkať na citlivú, najcitlivejšiu, jemnú strunu niekoho; Darina je smiešna s feministickými strunami. (Greg.) Poznal všetky struny svojho srdca, svoju silu i malomocnosť, prednosti i hriechy. (Vaj.) Vo svojej próze je vedený a zvádzaný slovami, udierajúc na strunu zmyslových vzruchov. (A. Mat.); pren. bás. struny dažďa (Mih.) prúd, padajúce kvapky;

pren. kniž. o básnickej tvorbe, poézii, veršoch: Je niečo strhaného, máchovsky strhaného v jeho strunách. (A. Mat.) Diletanti brnkajú na epickú a lyrickú strunu. (Vaj.) Básnik má i strunu, na ktorej ozýva sa len útecha. (Škult)

hovor. Žilky v ňom hrali ako struny (Hor.) bol netrpezlivý, Šlo mu to ako po strune (J. Chal.) veľmi dobre, hladko, darilo sa mu; chodiť ako na strunách (Kuk.) byť v napätom očakávaní, v duševnom napätí; natiahnuť inú, inakšiu strunu (Šolt., Jégé, Záb., Vaj., Kuk., Karv.) začať hovoriť, konať ináč, iným spôsobom, na inom základe; utrafiť niekomu na. (pravú, správnu) strunu uhádnuť, vystihnúť, čo niekto chce, čo sa mu páči;

2. pružina, pero, spruha: špirálová s.; oceľová s.; Junec i Marka sa vystreli, ani keby ich struna naraz bola vyhodila. (Jégé); šport. s-y (tenisovej) rakety pletenie;

3. anat. chrbtová s. vývojový stupeň chrbtice (nachádza sa u plášťovcov);

strunový, bás. i strunný príd.: s. nástroj; tech. s. pohon pomocou pera, struny; s. tlmič perový;

strunka, -y, -niek ž. zdrob. k 1, 2;

strunkový príd. zried.: Drobčil strunkovými nožičkami ako parádny kôň (Jégé) vypätými;

strunôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr. k 1


strunový p. struna

Morfologický analyzátor

strunový prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) strunový; (bez) strunového; (k) strunovému; (vidím) strunového; (o) strunovom; (so) strunovým;

(traja) strunoví; (bez) strunových; (k) strunovým; (vidím) strunových; (o) strunových; (so) strunovými;


mužský rod, neživotné

(jeden) strunový; (bez) strunového; (k) strunovému; (vidím) strunový; (o) strunovom; (so) strunovým;

(tri) strunové; (bez) strunových; (k) strunovým; (vidím) strunové; (o) strunových; (so) strunovými;


ženský rod

(jedna) strunová; (bez) strunovej; (k) strunovej; (vidím) strunovú; (o) strunovej; (so) strunovou;

(dve) strunové; (bez) strunových; (k) strunovým; (vidím) strunové; (o) strunových; (so) strunovými;


stredný rod

(jedno) strunové; (bez) strunového; (k) strunovému; (vidím) strunové; (o) strunovom; (so) strunovým;

(dve) strunové; (bez) strunových; (k) strunovým; (vidím) strunové; (o) strunových; (so) strunovými;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor