Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

struna -y -rún ž.

1. pružné pevné vlákno, kt. napnuté na hud. nástroji pri rozochvení vydáva tón: silonová s., husľové s-y, s-y klavíra; napínať, ladiť s-y

2. pružina, pero, spruha: oceľová s.; s-y (tenisovej) rakety výplet

● byť (pružný, rovný) ako s.; udierať, brnkať niekomu na (citlivú) s-u pôsobiť na citlivé miesto; udrieť, trafiť niekomu na pravú s-u ulahodiť mu;

strunový príd.: s. hudobný nástroj; s. betón predpätý oceľovými drôtmi;

strunka -y -niek ž. zdrob.;

strunôčka -y -čok ž. zdrob. expr.

struna -ny strún ž.

struna, -y, strún ž.

1. pružné vlákno vypracované zo zvieracieho čreva, z hodvábu al. z kovu, natiahnuté na hudobný nástroj a pri rozochvení vydávajúce tón, súčasť strunového hudobného nástroja: oceľová s., s-y mandolíny, gitary; s-y basy, husieľ, husľové s-y; s-y na husle; klavírne s-y; cimbalová s.; napínať, ladiť, natiahnuť, naťahovať s-y; potrhať s-y; pretiahnuť sláčikom po s-ách; expr. udrieť do strún zahrať na strunovom hudobnom nástroji; Oceľový povrázok bol napätý ako struna. (Hruš.), expr. vypnúť sa, vystrieť sa ako s. postaviť sa do pozoru; chlap ani struna (Urb., Laz.) štíhly, driečny;

pren. o vlastnostiach človeka z citovej oblasti, citová stránka: dotýkať sa citlivých strún niekoho; udierať, brnkať na citlivú, najcitlivejšiu, jemnú strunu niekoho; Darina je smiešna s feministickými strunami. (Greg.) Poznal všetky struny svojho srdca, svoju silu i malomocnosť, prednosti i hriechy. (Vaj.) Vo svojej próze je vedený a zvádzaný slovami, udierajúc na strunu zmyslových vzruchov. (A. Mat.); pren. bás. struny dažďa (Mih.) prúd, padajúce kvapky;

pren. kniž. o básnickej tvorbe, poézii, veršoch: Je niečo strhaného, máchovsky strhaného v jeho strunách. (A. Mat.) Diletanti brnkajú na epickú a lyrickú strunu. (Vaj.) Básnik má i strunu, na ktorej ozýva sa len útecha. (Škult)

● hovor. Žilky v ňom hrali ako struny (Hor.) bol netrpezlivý, Šlo mu to ako po strune (J. Chal.) veľmi dobre, hladko, darilo sa mu; chodiť ako na strunách (Kuk.) byť v napätom očakávaní, v duševnom napätí; natiahnuť inú, inakšiu strunu (Šolt., Jégé, Záb., Vaj., Kuk., Karv.) začať hovoriť, konať ináč, iným spôsobom, na inom základe; utrafiť niekomu na. (pravú, správnu) strunu uhádnuť, vystihnúť, čo niekto chce, čo sa mu páči;

2. pružina, pero, spruha: špirálová s.; oceľová s.; Junec i Marka sa vystreli, ani keby ich struna naraz bola vyhodila. (Jégé); šport. s-y (tenisovej) rakety pletenie;

3. anat. chrbtová s. vývojový stupeň chrbtice (nachádza sa u plášťovcov);

strunový, bás. i strunný príd.: s. nástroj; tech. s. pohon pomocou pera, struny; s. tlmič perový;

strunka, -y, -niek ž. zdrob. k 1, 2;

strunkový príd. zried.: Drobčil strunkovými nožičkami ako parádny kôň (Jégé) vypätými;

strunôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr. k 1

struna ž
1. pružné pevné vlákno: yak náhle uderim struni na tegto czitare, tak libežni zwuk widadia (TC 1631); cimbalistowy na struny a na czizmy f 2 (TURIEC 1655); struny kobzdy brnkadlem bite bywagj (KoB 1666); z rjadu klobučniczkiho gedna kloparen, k tomu dwe strelj aneb struny, z kterima sa wlna rozbiga (JELŠAVA 1752); chwálu wzdáwágte Pánu z húslama, z hárffu o desyti strunach hrágte gemu (KB 1757); contenta fides: wélmy natahnútá huslowá struna (KS 1763); kusse tuhe strunj magj (PT 1796); strunu z wlčyho črewa do zeme zahrab (HK 18. st);
x. pren struna luhárstwy tohoto se pretrhla a zgewne doswečeno bylo, že žádneho chýru tegto wecy we Wýdny ňebilo (PP 1734) klamstvo sa prezradilo
2. pružina, pero: na puto y retasku do zamku nowu strunu (BRANČ 1765); urobel som haspru, strunu na plech stary (P. BYSTRICA 18. st); -ový príd k 1: fides: káždá strunowá hudba (KS 1763); gakakolyw strunowa hra gest proti nebeskeg musice len sami plač a kwilenj (RW 1702) hra na strunovom nástroji; -ka, strunôčka dem k 1: toto sú strunočky, jej žlté vlásočky (RL 15. st); nervulus: strunka (KS 1763); k 2: spraowal som do zamku klucy, strunku; hačzkow, strunek 11 (P. BYSTRICA 1723); ( 1786)