struk, -u m.
1. plod niektorých rastlín (fazule, hrachu ap.);
bot. jednopuzdrový viacsemenný suchý pukavý plod: s. fazule, hrachu, fazuľový, hrachový, sójový, zelený, nedozretý s.; dvojpuzdrový s. ktorý je pozdĺžnou nepravou priehradkou rozdelený na dve puzdrá;
2. niečo podobné struku: s. cesnaku; expr. struk, struky vlasov (Tim., Švant.) kadere; struk čílskeho achi (Kuk.);
3. vývod mliečnej žľazy u zvierat, mliečna bradavica, cecok na vemene: kravský s.; Zo struku vystrekol prúd mlieka. (Hor.)
štruk i štruks, -u m. text. bavlnená al. vlnená tkanina s vypuklými pásikmi;
štrukový i štruksový príd.: š-á väzba; š-é nohavice zo struku, zo štruksu