struk -u m.
1. podlhovastý plod majúci v (pukavom) puzdre viac semien: fazuľový, hrachový s., s. papriky
2. odb. cecok (na vemene): s-y dojníc;
strukový príd. k 1;
strúčik -a m. zdrob.
1. ku struk: hrachový s.
2. dielik cesnakovej hlávky
struk -ku pl. N -ky m.
*lusk2 ↗ správ. struk
struk, -u m.
1. plod niektorých rastlín (fazule, hrachu ap.);
bot. jednopuzdrový viacsemenný suchý pukavý plod: s. fazule, hrachu, fazuľový, hrachový, sójový, zelený, nedozretý s.; dvojpuzdrový s. ktorý je pozdĺžnou nepravou priehradkou rozdelený na dve puzdrá;
2. niečo podobné struku: s. cesnaku; expr. struk, struky vlasov (Tim., Švant.) kadere; struk čílskeho achi (Kuk.);
3. vývod mliečnej žľazy u zvierat, mliečna bradavica, cecok na vemene: kravský s.; Zo struku vystrekol prúd mlieka. (Hor.)
štruk i štruks, -u m. text. bavlnená al. vlnená tkanina s vypuklými pásikmi;
štrukový i štruksový príd.: š-á väzba; š-é nohavice zo struku, zo štruksu
strúčik p. struk
struk m podlhovastý plod majúci v puzdre viac semien: polnj warenj lusstinaste w lusstinach a w strukoch wjdame (KoB 1666); warne zbožj ma struky, ktere zrna w lussčinach zawjragj (OP 1685); struky hrachowe den 5 (ŽILINA 1712); hrách, ssossowica a což w struku roste, meli by se na schodu mesýce séti (NK 1717); káwowj strom rodj struky, z nichž w každem dwoge zrnek aneb bobu býwá (BH 1798); bucea: bobovy struk (LD 18. st); wssetkich kwetow struky do stredneg zemy, ngečo hlinateg, se sadit magu (PR 18. st); -ový príd: aby se na powaly, které gsau nad krawskými neb ginými masstalemi, strukowé strowy newysýpal (HRK 1773); strúčok [-ek] dem: kdo každy den wečer dwa stručki cesneku prygyma, ale aby ge nerozkusowal (OR 1672); kdy tato nemoc na nekoho prichazi, wezmi gest gedenast cesnekowych stručkuow (RTA 17. st); aby laliga gedna za druhu kwitla zakop stručki geg gedney na 4., druhey na 8. (deň) (PR 18. st); wezmy pet stručkow cesneku a duplowano tolko pawučin a ztluč to spolu (NN 18. st)