Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

strpieť -í -ia dok.

1. zniesť (význ. 4), vydržať: nes-í na sebe teplé šatstvo; s. potupenie; nes-í, aby mu odporovali nedovolí

2. vydržať s niekým, zniesť (pri sebe), vystáť: ťažko ho s-li v dome; nes-me medzi sebou povaľačov

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
strpieť ‑í ‑ia ‑el dok.

dopustiť 1. neurobiť nič proti niečomu • pripustiť: dopustil, pripustil, aby starcovi ublížilinezabrániť: nezabrániť sporu, hádkestrpieťzniesť (s premáhaním odporu): strpel, zniesol aj urážkydovoliťprivoliťpristaťpristúpiťsúhlasiť

2. spôsobiť, aby sa niečo stalo (o Bohu) • poslaťzoslať: nebesia na nich dopustili, poslali, zoslali trest


dovoliť dať povolenie na niečo • povoliť: nedovolili, nepovolili im odklad cvičeniadopustiťpripustiť: nedopustím, nepripustím, aby jej ublížiliumožniť: nakoniec mu umožnili štúdium v zahraničísúhlasiťprivoliťpristúpiťpristať (dovoliť so súhlasom): otec súhlasil, privolil, pristal, aby deti šli do kinastrpieťzniesť (s premáhaním odporu): nestrpí, neznesie nadávaniekniž. zastar. pozvoliť: prídem, ak pozvolíte


prehltnúť 1. pohybom hltana posunúť z úst do žalúdka • prežrieťzhltnúť: prehltnúť, prežrieť liek; slivku zhltnúť celúpreglgnúť (tekutinu): odpil si kávy a rýchlo preglgolpoprehĺtaťpoprehltávaťpopregĺgaťpoprežierať (postupne, po častiach)

2. expr. psychicky vydržať (niečo nepríjemné) • zniesťstrpieť: musela od nevesty veľa prehltnúť, zniesť, strpieťvystáťzakúsiťprestáťpreniesť: vystáť, zakúsiť veľa príkoria; nik nevie, čo všetko musela v rodine prestáť, preniesťexpr.: preglgnúťzhltnúťprežrieťprehryznúťprehrýzť: od vedúceho preglgla, prehryzla nejednu urážku; prežrie, zhltne všetko, len nech je pokojpotlačiťprekonaťpremôcť: nevládze potlačiť, prekonať hnevpoprehĺtaťpoprehltávaťexpr.: popregĺgaťpoprežieraťpoprenášať (postupne, viac vecí)


strpieť 1. súhlasiť s niečím neželaným • dovoliť: strpí, dovolí, aby ho kritizovalipripustiť: nepripustí výnimku, odvrávaniezniesť (mať schopnosť fyzicky niečo zvládnuť): neznesie zápachvydržať: musíte vydržať trocha neporiadku

2. byť schopný ostať s niekým (v blízkosti), byť schopný prijať niečo • vydržaťvystáťzniesť: nemôže ho strpieť, vystáť, zniesť v dome; ťažko vydrží, znesie pri sebe cudzieho; nestrpí, neznesie odporpoznať (obyč. v zápore): odpočinok, žarty otec nepozná


vydržať 1. zotrvať v nejakej činnosti, v nejakom stave (obyč. napriek prekážkam, ťažkostiam) • vytrvať: vydržal, vytrval v štúdiu iba rok; vydržať, vytrvať bez spánku celú nocpretrvaťprežiť: kresťanstvo pretrvalo, prežilo stáročiaudržať sazachovať sauchovať sa (pred zánikom, zmenou a pod.): potraviny sa dlho udržali, zachovali, uchovalivystáťobstáť (vydržať stáť): vystojí v rade celé hodiny; dieťa nemohlo ani chvíľu obstáťobsedieť (vydržať sedieť) • byť trpezlivý: musíš byť v tréningu trpezlivývyčkať: vyčkať do koncaostaťzostať: ne(z)ostal s nami nikexpr.: pretárať sapretĺcť sa: dajako sa už do jari pretárame, pretlčiemeexpr. vybiediť (s biedou vydržať): ledva sme bez pomoci vybiedilivydolieťudolieť

2. nepodľahnúť, nepoddať sa niečomu (nepriaznivému, zaťažujúcemu a pod.), byť schopný prijať niečo ťažké • zniesťuniesťzvládnuť: vydržať, zniesť psychický nápor; myslel, že vysoké tempo nevydrží, nezvládneuvládať (vystačiť so silami): ešte uvládzem bežať s mladýmiodolaťubrániť sa: veril, že pokušeniu odolá, že sa pred ním ubráni; most zaťaženiu odolal, vydržal hostrpieťvytrpieťpretrpieť (vydržať utrpenie): všeličo musela od muža strpieť, vytrpieť; pretrpieť veľa príkoria

3. ostať v istom (dobrom) stave, na istej úrovni • vystačiťvyjsť: s chlebom ešte vydržíme, vyjdeme, vystačímezachovať sauchovať sa: počasie sa už sotva zachová, sotva vydržípotrvať (mať trvácnosť): pahreba potrvá do rána


vystáť 1. vydržať stáť al. státím stráviť • prestáť: vystáť, prestáť za pultom pol dňa; vystáť, prestáť celú cestuobstáť: dieťa nemohlo chvíľu pokojne obstáť

2. pocítiť na sebe nepríjemné, negatívne dôsledky niečoho • prestáťvytrpieťpretrpieť: veľa sme pri povodni vystáli, prestáli, pretrpelizakúsiťskúsiťokúsiť (niečo negatívne): veľa cez vojnu zakúsili, skúsili, okúsiliposkusovať (veľa, všeličo vystáť) • prežiťzažiťprekonať: počas okupácie prežili, zažili úplnú hrôzu; nemôže prekonať toľké trápeniepodstúpiť: musel podstúpiť ťažkú životnú skúšku

3. byť schopný mať, nechať niekoho, niečo vo svojej blízkosti • zniesťstrpieť: nemôže vystáť, zniesť, strpieť klamárov; nevystojí, neznesie okolo seba neporiadokvydržať: dieťa plače do nevydržania


zniesť 1. nosením dať na jednu hromadu • znosiť: zniesli, znosili sem všetky haraburdyponosiťpoznášať (postupne): ponosiť, poznášať haluze na kopuzvláčiť: zvláčiť drevo z horyzhromaždiťsústrediťhovor. expr. strepať: odpadky zhromaždili, sústredili do jamy za chatou; Prečo ste to všetko sem strepali?

2. mať schopnosť fyzicky al. psychicky zvládnuť • vydržať: znesie, vydrží namáhavú cestuzdolaťprekonaťpremôcť: prekonali, premohli biedu, poníženie; zdolať námahuzmôcť: zmôcť prekážkyuniesť (ako ťarchu, záväzok a pod.): toľkú zodpovednosť musí uniesťzakúsiťpodstúpiť (niečo negatívne): museli zakúsiť, podstúpiť veľa príkoriavystáťzažiťprežiťprestáťstrpieťpretrpieťvytrpieť: veľa musel vystáť, pretrpieť, vytrpieť na pracoviskuexpr.: prehltnúťpreglgnúťprežrieť (psychicky zniesť, obyč. príkorie) • expr.: prehryznúťprehrýzť: to už nemieni prehltnúť, prehryznúťzastar. preniesť: človek prenesie všetko, keď nie je sám

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

strpieť, -í, -ia, strpel dok.

1. (čo i so spojkou aby) zniesť, pripustiť, dovoliť: Každý strpí moje žarty, len ty neráčiš? (Tim.) Prišiel vo veci, ktorá nestrpí odklad. (Zgur.) Tu i tu strpel môj bozk. (Jégé) Povedal to hlasom, ktorý nestrpel odpor. (Zúb.) Nestrpeli, aby sa do ich vydaja niekto zamiešal. (Tim.)

2. (čo) zniesť, vydržať fyzicky: Nemôže strpieť sedliackeho zápachu. (Ráz.) V lete ledva možno i plachtu strpieť na sebe. (Kuk.)

3. (koho) zniesť vedľa seba, pri sebe, vydržať s niekým v bezprostrednej blízkosti, vystáť: Ujček, strpte ma tu po tri dni. (Kuk.) Strpel ma vo svojom dome. (Zúb.) No ani tu ho nestrpia a po krátkom čase musí odísť. (Chorv.)

4. vydržať, vyčkať: Do jari už len strpte bez sluhu. (Tim.)

5. zried. (čo) vytrpieť: Ja som od neho mnoho strpel. (Kuk.)

|| strpieť sa nár. vydržať, vyčkať: Nech sa len strpí, kým odbaví službu. (Kuk.) Najprv odbav deti. Vieš, nemôžu sa strpieť. (Kuk.)


trpieť, -i, -ia, trpiaci nedok.

1. (čo, bezpredm., zried. i čím) pociťovať, prežívať, znášať fyzické al. duševné utrpenie, bolesť, trápenie al. niečo nepríjemné (napr. hlad, zimu, núdzu, námahu ap.): t. príkorie, núdzu, nedostatok, biedu, bolesť, krivdu, muky, bôľ ap. (bez reptania); nevinne trpiaci človek; fyzicky veľmi t.; Veď odhodlal sa trpieť aj za Radimov pokoj. (Hor.); plemeno trpiace pod krutosťou tureckého panstva (Al.); t. výčitkami svedomia;

2. (čím, na čo) byť chorý, byť postihnutý nejakou chorobou, neduhom, chorľavieť: t. nespavosťou, epilepsiou; t. nejakým neduhom; t. na záduch, na žalúdok, na zuby; trpím na mechúr (Fel);

pren. mať nejakú nepriaznivú, zlú, škodlivú vlastnosť: t. velikášstvom, t. komplexom menejcennosti; Slováci nikdy netrpeli na čistotu pojmov (A. Mat.) nedali si záležať. Trpíte všetci romantizmom (Stod.) ste pod vplyvom romantizmu. Na ničotnosť trpeli obidvaja. (Tat.)

3. (čím i bezpredm.) byť poškodzovaný niečím, znášať ujmu, nedostatok: rastliny trpia suchom, t. nedostatkom vody; Čo ma po nich, nech si stavajú. Ale pece trpia. (Hor.)

4. expr. (čo, koho) byť zhovievavý, trpezlivý voči niekomu al. niečomu, dovoľovať, znášať: t. niekoho v dome; t. lajdáctvo; Ja som tu len takým z milosti trpeným niktošom. (Al.) Okresný úrad všetko trpí, na všetko prikyvuje. (Smrč.);

opak. trpievať, -a, -ajú;

dok. k 1 pretrpieť, vytrpieť, k 4 strpieť

Morfologický analyzátor

strpieť dokonavé sloveso
(ja) strpím VKdsa+; (ty) strpíš VKdsb+; (on, ona, ono) strpí VKdsc+; (my) strpíme VKdpa+; (vy) strpíte VKdpb+; (oni, ony) strpia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) strpel VLdsam+; (ona) strpela VLdsaf+; (ono) strpelo VLdsan+; (oni, ony) strpeli VLdpah+;
(ty) strp! VMdsb+; (my) strpme! VMdpa+; (vy) strpte! VMdpb+;
(nejako) strpiac VHd+;

strpieť dk
1. čo zniesť, vydržať niečo: milost božy nicz zleho nestrpy bag 1585; zanechati gedného a prawého boha a bohúw giných púsobyti, gim se klaneti, kdož gest, kdo by strpel sk 1697; strp, gestli te kdo utiska 1758; ó, mila dusso krestanska, zdaliss dopustiss, zdaliss ztrpiss takoweto diabelske wismiewani ms 1758; ktere rečy protywne cech nemohol strpety ca 1773
2. koho vydržať s niekým, vystáť niekoho: mnoho zljch rečj mi mluwila (žena), nemohl sem geg ztrpiet štiavnička 1713; mass za co po wssecki dni žiwota tweho Bohu dekowat, že tebe, tak hodneho a hogneho trestani, račil na tomto swete strpeti mk 18. st
3. vyčkať, počkať: nebo any tak dlhú chwylu nebili by strpely wogáczy pep 1770;
-ovať ndk k 1: ani nesmegú strpuwaťi geden druhímu mráwních chíb bn 1796; spokogných nás budete myt, toliko aby w zákone nassém nám žit gste ztrpowali pt 1778; k 2: strpug (Telemacha) z pannámi twými bit pt 1778

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor