Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

stroviť dok. hovor.

1. stráviť (význ. 1): žalúdok mu všetko s-í

2. zjesť, vypiť, skonzumovať: na svadbe s-li veľa mäsa, vína

3. všetko vydať, spotrebovať, minúť, utratiť (obyč. peniaze): s. všetok zárobok

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
stroviť ‑í ‑ia dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

minúť 1. dať preč (obyč. peniaze), spotrebovať zásoby, čas a pod. • utratiť: minula, utratila celú výplatu; minúť veľa času; utratiť veľa energievydaťzaplatiť: veľa vydala, zaplatila za šatyvyplytvať (nehospodárne minúť): vyplytvať všetky úsporyhovor.: stroviťpretroviťzried. utroviť: rýchlo strovila mužov plat, všetky zásobyvyčerpať (celkom minúť): vyčerpať zásoby uhliaexpr. vyhodiť (minúť rýchlo a zbytočne): vyhodila veľkú sumu za haraburdyvydať sa (z niečoho): vydať sa z peňazívymíňaťpomíňaťpomárniťpoutrácaťpovydávaťhovor.: potroviťporozhadzovať (postupne minúť): potrovila všetky úsporypremárniťpremrhaťvymrhaťzmárniť (ľahkomyseľne, neužitočne minúť): premárnil, premrhal celé dedičstvohovor. rozhádzaťexpr.: oplieskaťotrieskať (obyč. veľa peňazí): rozhádzal, oplieskal všetko, čo malexpr.: pregazdovaťprebačovaťprehajdákaťprešustrovaťrozfrnadiťrozgazdovať: prehajdáka, rozfrnadí celú výplatuhovor. expr.: roztatáriťodtatáriťzašantročiť: odtatáril, zašantročil celý majetokhovor. expr.: prelumpovaťpreflámovaťprehuľať (pri zábave, alkohole): preflámoval veľa peňazífraz. pustiť groš/peniaze

2. náhodou sa nestretnúť s niekým, niečím • obísť sa: boli v budove, a predsa sa minuli, obišlivyhnúť (sa) (zámerne minúť): zďaleka (sa) mu vyhol, zďaleka ho minul

3. pohybujúcim sa predmetom nedosiahnuť cieľ • netrafiť: guľka ho minula, netrafilachybiťnezasiahnuť: chybil, nezasiahol cieľ

4. p. opustiť 2, minúť sa 2


prejesť jedením minúť • stroviť: prejesť, stroviť polovičku platuhrub. prežrať: všetko prežerie


premárniť zbytočne, ľahkomyseľne spotrebovať al. stratiť (majetok, duchovnú hodnotu al. čas) • premrhať: premárnil, premrhal všetko, čo zdedilzmárniťzmariťzabiťzmrhaťexpr. zamárniť (najmä čas): zmárniť, zmariť, zmrhať pol dňa behaním po úradochminúť: minúť výplatu na zbytočnosti; minúť čas pri televíziiexpr. prekántriť (zle využiť): prekántrili celé hodinyexpr.: prehajdákaťpregazdovaťprebačovaťprešustrovať (majetok al. čas): prehajdákať rodinné peniaze v kartách; prehajdákať celý deň; pregazdovať, prešustrovať úsporyprešpekulovať (špekulovaním premárniť): prešpekuloval celý majetokutratiťpoutrácaťrozhádzaťporozhadzovaťrozmárniťrozmrhaťhovor. expr. roztatáriťexpr.: rozfŕkaťrozhajdákaťrozfrnadiťrozfrnádliť (postupne): ľahšie je niečo utratiť, rozmárniť, rozfrnadiť ako niečo nahonobiť; rozmárniť, rozmrhať bohatstvoexpr. zahodiťpubl. spáliť (príležitosť, šancu): zahodil príležitosť vyznamenať sa; spálil šancu dať gólhovor. expr.: zašantročiťodtatáriť (ľahkomyseľne prísť o niečo): zašantročili toľké peniaze; odtatáril celý majetokstroviťpotroviť: na dovolenke strovila, potrovila ťažko našetrené peniazevydať sa (z peňazí): vydal sa zo všetkých úsporprehýriťhovor. expr.: prelumpovaťprelumpáčiťpreflámovaťprehuľať (majetok al. čas pri zábave, alkohole a pod.): prehýriť, prelumpovať veľa peňazí, preflámovať výplatu; kamaráti prehýrili, prelumpovali celú nocexpr. prehlivieť (v nečinnosti, bezúčelne stráviť čas): v cudzine prehlivel pol rokanár. utarmoniť (Kukučín, Jégé)expr.: prezaháľaťpreleňošiť (premárniť záhaľkou čas): prezaháľať, preleňošiť celé hodiny, dnisubšt.: preflákať • rozflákať (peniaze, majetok, čas)


spotrebovať používaním vyčerpať; použiť (s úžitkom) vo svoj prospech • vypotrebovať: benzín spotreboval, vypotreboval za dva dniminúť: minúť všetky otcove peniazevymíňaťpomíňať (postupne): vymíňal, pomíňal všetko, čo si našetrilzužitkovať (s úžitkom všetko upotrebiť): zužitkovať staré zásobyužiť (použiť vo svoj prospech): tovar užite čím skôr, lebo podlieha skazeskonzumovať (jedením, pitím spotrebovať): deti nestačia skonzumovať všetko, čo dostanú na obed; skonzumovalo sa veľa alkoholuvyplytvaťvymrhaťpremrhať (nehospodárne spotrebovať): vyplytvať, premrhať energiuhovor. stroviťzried. pretroviťutratiť (peniaze, zried. aj iné hodnoty; obyč. ľahkomyseľným spôsobom): za krátky čas strovil celé dedičstvozmárniťskynožiť (použiť niečoho veľa, obyč. zbytočne): zmárnila, skynožila veľa látky, veľa múkyhovor. expr. zožrať: motor zožerie veľa palivahovor.: vybabraťvyfafraťvypaprať (babraním spotrebovať): vybabrala všetku farbu


stráviť1 1. fyziologicky rozložiť potravu v tele • stroviť: stráviť, stroviť potravuzažiť: obed v pokoji zažilvytráviť (všetko stráviť): dobre mu to žalúdok vytrávil

2. p. zničiť


stroviť 1. p. stráviť1 1 2. p. zjesť 3. p. minúť 1, premárniť, prejesť


vyčerpať 1. čerpadlom odstrániť • vypumpovať: vyčerpať, vypumpovať vodu z pivniceodčerpať: odčerpanie benzínu z nádrževyťahať: vyťahať vodu zo studne

2. niečo odniekiaľ celkom vybrať (na istý cieľ) • minúťspotrebovaťvypotrebovať: na stavbu vyčerpali, minuli, spotrebovali všetky svoje úsporyhovor. stroviť: výplatu strovila do posledného halieravymíňaťpomíňaťhovor. potroviť (postupne): vymíňa, pomíňa svoje sily celkom zbytočne; zásoby jedla už potrovili

3. zbaviť fyzických al. duševných síl • vysiliť: choroba vyčerpala, vysilila organizmusukonaťunaviťumoriťzmoriť: nočná služba ho vždy ukoná, unaví, zmoríhovor. expr.: uťahaťuštvaťsťahaťukoňovať: od rána ma deti uťahali, uštvali, ukoňovalizried. usocaťexpr.: umolestovaťumordovaťzmordovaťusužovať: horúčavy starca umolestovali, zmordovalistrhaťuhnať: vysokým tempom kone načisto strhal, uhnalvyťahaťexpr.: vyžmýkaťvycicať: vyťahá, vycicia z neho všetky silyoslabiť (zbavením síl urobiť slabým): intrigami oslabiť súperaexpr. zničiť: neistota ho celkom zničí


vydať sa 1. (o žene) úradne potvrdiť manželské spolužitie s niekým, vstúpiť do manželstva • uzavrieť/uzatvoriť manželstvo: vydala sa za cudzinca, uzavrela manželstvo s cudzincomkniž. vstúpiť do stavu manželskéhovziať sizobrať si (niekoho za muža): chce si vziať, zobrať bývalého spolužiakahovor. ísť za niekoho: neviem, za koho šlamať sobášzosobášiť sa (aj o mužovi; týka sa svadobného obradu): dcéra mala sobáš, zosobášila sa v Dóme sv. Martinamať svadbusvadbiť sa (nedok.) (týka sa svadobného obradu i svadobnej hostiny; aj o mužovi): bude mať svadbu až v letefraz.: dostať sa/ísť pod čepiecísť pred oltár (aj o mužovi) • hovor. pejor. zadrhnúť sa: zadrhla sa s alkoholikom

2. urobiť rozhodnutie ísť niekam a začať realizovať tento zámer • pustiť sa: vydať sa, pustiť sa chodníkom doľavadať saodísťodobrať sa: dať sa, odísť na cesty; vydať sa, odísť za slávouvypraviť savybrať savystrojiť savychystať sa: ráno sa vypravili, vybrali, vystrojili na túruexpr. vytrepať sahovor.: tajsťtaísť: nazbierali húb a tašli domovpobrať savykročiť: pobrali sa navštíviť starkých; po váhaní vykročili cestou dopravaexpr.: schytiť savychytiť sa

3. zbaviť sa (obyč. z nevyhnutnosti al. neuvážene) všetkých peňazí • vytroviť saminúťutratiť: vydať sa, vytroviť sa zo všetkých úspor; minúť, utratiť našetrené peniazestroviťpotroviť: je ľahkomyseľná, hneď všetko stroví, potrovípremrhaťzmárniťexpr.: prehajdákaťpregazdovaťprebačovaťprešustrovaťroztatáriťrozfrnadiťrozfrnádliť (nehospodárne minúť)

p. aj premárniť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

stroviť, -í, -ia dok. (čo)

1. príslušnými zažívacími orgánmi (žalúdkom) spotrebovať, rozložiť, stráviť: Keď spomínate žalúdok, môj i klince stroví. (Ráz.-Mart.); pren. Je to pre patričného nepripravená vec. „A nestroví to každý,“ povedala Ružena (Vans.) neznesie; pren. kniž. Všetky tie rozmanitosti na poli života nášho slovanského vykvitnuté poznať a v duchu našom stroviť musíme (Štúr) prijať, spracovať. Slováci miestamicelkom strovili Nemcov svojho územia (Škult) poslovenčili.

2. jedením spotrebovať, minúť, skonzumovať, zjesť (o ľuďoch); zožrať (o zvieratách): Na majálese jedného junca a dvanásť baranov piekli a strovili. (Laz.) Žil zo stravy, ktorú by iný nebol mohol strovil. (Jégé) Každé ráno strovia po hlávke cesnaku. (Kuk.) Statok v konici stroví miešaninu, čo mu naváľal do jasieľ. (Tim.); pren. Vlk zimu nezje, ale zima všetko stroví (Dobš.) cez zimu sa všetko zje.

3. minúť, pomíňať, utratiť, spotrebovať (obyč. o peniazoch, zried. o iných hodnotách): s. peniaze, zárobok, groše, s. majetok; s. dedičstvo (Záb.); strovil sedemnásť zlatých na mastičky a kefky. (Tim.) Vidíš, že si múky strovil primnoho. (Kuk.) Nemá sena, čo by dal koňom, strovil ho pre kravu. (Tim.)

Morfologický analyzátor

stroviť dokonavé sloveso
(ja) strovím VKdsa+; (ty) strovíš VKdsb+; (on, ona, ono) stroví VKdsc+; (my) strovíme VKdpa+; (vy) strovíte VKdpb+; (oni, ony) strovia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) strovil VLdsam+; (ona) strovila VLdsaf+; (ono) strovilo VLdsan+; (oni, ony) strovili VLdpah+;
(ty) strov! VMdsb+; (my) strovme! VMdpa+; (vy) strovte! VMdpb+;
(nejako) stroviac VHd+;

stroviť dk čo
1. rozložiť a trávením spracovať potravu v tele: wšelike maso, ktere se twrdo strowyti muže, gako howadze a kozie maso rta 17. st; kdiž žaludek nemuže krme dobre strowity, gest znameny chaulostiwosty cžloweka le 1730; alkalytské slané částky w žaludku howádek kyselost strowá škd 1775; y owce nápog žádagu, nebo by gináč na wlchkosti wnitrneg nedostatek cýtili, bez ktereg by se pokrma w žaludku nestrowila vov 1779; sir predkom ssetko w zaludku strowi a potom sam sebe pr 18. st
2. jedením spotrebovať, zjesť niečo: strowily 2 chleby za 20 d boca 1588; czo sme tam niesly, kdy sme pryssly, vwaryly a spolu ztrowyli b. štiavnica 1613; strowy pozustawa slanina gedna, to szy necht strowy moga žena krupina 1685; na wečer pan služny w residentij gedel a wečeru, ktera se pristrogila strowely mladency a čelad žilina 1712; wissla potom od samjch Hornotisowanou, kterj k teg wecy sporadany bily, že gestli kdo bude prisahaty, že tu kozu Tysowanga strowily, žeby ony samy za tu kozu z penezmy zaplatily lešť 1724; gá z tíchto pgeťi wagéc zgím dwe, matce dáwá (otec) gedno a ti ostatné dwe strow bu 1795
• kdo snedel masso smačne, y polewku wedle prawa nech strowy se 18. st popri príjemných veciach treba robiť aj menej príjemné
3. minúť, utratiť (obyč. peniaze, majetok): ya sem nemale penyze tam strowjl, chodycze beze dwu dny geden mesycz nováky 1569; (Beno) prodawsse (zem), penize strowyl a Berecowy dosti neucžinil p. ľupča 1589; weczi tj, kteri se dostalj na sjrotj a ditkj geho po nebosstikowj ugcj gegich, (poručník) strowil a umarnowal žilina 1622; Medtwet toliar strowjl a polhac newjmenil krupina 1681; stary nass otecz ze summj tegto predepsaneg dostj malo anebo nicz strowity mohel pukanec 1771; ty sy gediny, mily sinaček, twoge penize dobre strowil, gdiž sy sebe wecy takowe opatril abc 1782
• w porekadle se mluwj, že skupj mnoho strowj a lenjwj mnoho chodj rovňany 1755 na skúposť sa dopláca; gá gsem cez peknu zymu na mogem panstwi bez ukráteni geden cent nestrowil vov 1779 nič som neminul
4. zotrvať istý čas, prežiť: nesprawedliwy sudcowe Krysta na smrt odsudilj, polnocy temer strowilj a s nim nemilosrdne zachazelj sp 1696; (mučeníci) w mrtweny tela sweho cely žiwot strowily sj 18. st

strowiť strowiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor