stroskotať -ce/-tá -cú/-tajú -cúc/-tajúc dok.
1. (najmä o lodiach) zničiť sa, polámať sa, roztrieštiť sa nárazom; (o ľuďoch) prežiť takéto zničenie: loď s-la; s-ná vzducholoď; vysťahovalci na mori s-li
2. mať neúspech; nevydariť sa, zlyhať: v živote s-l pre nedostatok vôle; plán, pokus s-l;
nedok. stroskotávať -a
skrachovať hovor. utrpieť krach, pren. mať neúspech • hovor. expr. krachnúť: podnik skrachoval; náš plán skrachoval, krachol • zbankrotovať • bankrotovať (utrpieť bankrot): banka (z)bankrotovala • expr.: prísť/vyjsť na mizinu • dostať sa na mizinu: firma vyšla, dostala sa na mizinu • fraz. expr.: vyjsť na psí tridsiatok • vyjsť na žobrácku palicu (stratiť všetok majetok): veľa pil, napokon vyšiel na psí tridsiatok, na žobrácku palicu • upadnúť (stratiť hospodársky al. iný význam): kedysi bohatá rodina celkom upadla • stroskotať • nevydariť sa (mať neúspech): všetky plány stroskotali, nevydarili sa
stroskotať • zastar. stroskotať sa 1. zničiť sa obyč. pri náraze (o plavidlách, zried. aj o iných dopravných prostriedkoch): čln narazil a stroskotal • roztrieštiť sa • rozbiť sa • rozletieť sa: parník sa roztrieštil, rozbil na skalách; lietadlo sa rozletelo na kusy • potopiť sa (obyč. o plavidle; nedobrovoľne klesnúť na dno)
2. utrpieť neúspech, zle sa skončiť • nepodariť sa • nevydariť sa: pokusy, plány stroskotali, nepodarili sa, nevydarili sa • mať neúspech: expedícia stroskotala, mala neúspech • zlyhať • sklamať (nesplniť očakávanie, neosvedčiť sa): mladí zlyhali, sklamali pre nedostatok odvahy • hovor.: skrachovať • krachnúť: organizovaný odpor skrachoval, krachol
zlyhať prestať (dobre) fungovať, prestať byť funkčný (o mechanizmoch, orgánoch a pod.) • vypovedať (službu): motor zlyhal, vypovedal; zrak mu často zlyhal; zmysly mu vypovedali • vysadiť • vynechať (prerušiť činnosť): motor vynechal, vysadil • zastaviť sa: srdce sa mu zastavilo • zadrhnúť sa • zaseknúť sa: stroj sa z času na čas zadrhne, zasekne; hlas sa od dojatia zadrhol, zasekol • preskočiť (o hlase): v rozrušení jej hlas preskočil, zlyhal • hovor. expr. zahaprovať: doprava zahaprovala • subšt. kiksnúť • sklamať: nervy sklamali; sklamať v rozhodujúcej chvíli • kniž. stroskotať • nevydariť sa: plán stroskotal, nevydaril sa; ich vzťah rýchlo stroskotal
stroskotať1, star. i stroskotať sa, -ce/-tá, -cú/-ajú dok.
1. rozbiť sa, roztrieštiť sa, polámať sa al. iným spôsobom prísť ku skaze (najčastejšie o lodiach i iných dopravných prostriedkoch): loď, vzducholoď stroskotala; čln, parník stroskotal; expedícia stroskotala; Prask do slivky, do tej istej, kde stroskotala aj Harčekova nová saňa. (Vans.) Loď sa naskrze stroskotala. (Hviezd.)
2. kniž. skrachovať, nevydariť sa, zlyhať: plán, pokus stroskotal; nádeje stroskotali; námaha stroskotala; Vždy mu podnik za krátky čas stroskotal. (Vans.) Všeobecný štrajk v Pešti stroskotal. (Záb.) Pri prvom náraze stroskotala sa ich láska a oni sa rozišli. (Kuk.) Moje predsavzatie sa stroskotalo. (Dobš.)
3. prežiť, zažiť stroskotanie (o ľuďoch na lodi. na nejakej výprave ap.): Rozprával, ako stroskotal na lodi a dlho žil na ostrove. (Krno)
4. utrpieť neúspech, nezdar, dožiť sa neúspechu, nezdaru, sklamania: Na slovesnom využití skutočností stroskotali i väčší spisovatelia. (A. Mat.) Koľko mladých idealistov stroskotá pre nedostatok vnútornej sily a vytrvanlivosti v práci. (Greg.) Myslia si, že predsa biedne stroskoce. (Heč.);
nedok. stroskotávať, star. i stroskotávať sa, -a, -ajú
stroskotať2, -ce/-tá, -cú/-tajú dok. zastar. (čo) premeniť v trosky, rozbiť, rozlámať, rozbúrať, zničiť: Slepec sa rozohnil spevom i stroskotal svoje guste ladné. (Vaj.) Poslúchol kráľ: stroskotal to sklené nebo. (Dobš.) Hurban zlámal, stroskotal vec pre nich takú veľkú. (Škult)
troskotať, -oce/-otá, -ocú/-otajú, troskotajúci nedok. zried. (na čom i bezpredm.) rozpadať sa na trosky, rozbíjať sa;
pren. nedariť sa, neúspešne prebiehať al. sa končiť, mať neúspech, stroskotávať: Čenkovej i posledná nádej troskotá. (Fr. Kráľ) [Snaha] troskoce na rozličnosti divadelného obecenstva. (Karv.);
dok. stroskotať
stroskotať dk 1. čo rozbiť, roztrieštiť nárazom niečo: (kráľ) modly swe zlate a stribrne stroskotal pep 1769; (Gabriel) wssecke krčassky y misky stroskotal a pobyl pukanec 18. st; pren cirkew take ma giste zaslybeny od Krysta Pana, ze wira gegy nezagine a brany pekelne od ny zmožene a stroskotane budu šv 1675 zničené; lew z pokolenj Judowa powstal, smrť, peklo, ďábla mocne stroskotal mak 1749 2. zlyhať, skrachovať: prjpadnosti zle užjwaneg mocy naskrze stroskotagj a anj gen nadegj k delegssjmu pozdwiženj nezanechawagj pt 1796; s. sa dk (najmä o lodiach) zničiť sa, roztrieštiť sa nárazom: učedlnjcy domnjwali se, že se lodi stroskoce sp 1696; nech at loď ma na skale se stroskota pt 1796; lody brycha o skali ostre se rozráželi a w mory zatonule se stroskotali hi 18. st; stroskotovať sa ndk: pren stroskotuge se, kdokolwek padá do Adrasta rúk pt 1778 bude porazený, zničený