Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

stroskotať -ce/-tá -cú/-tajú -cúc/-tajúc dok.

1. (najmä o lodiach) zničiť sa, polámať sa, roztrieštiť sa nárazom; (o ľuďoch) prežiť takéto zničenie: loď s-la; s-ná vzducholoď; vysťahovalci na mori s-li

2. mať neúspech; nevydariť sa, zlyhať: v živote s-l pre nedostatok vôle; plán, pokus s-l;

nedok. stroskotávať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
stroskotať ‑ce/‑tá ‑cú/‑tajú ‑tal ‑cúc/‑tajúc dok.

skrachovať hovor. utrpieť krach, pren. mať neúspech • hovor. expr. krachnúť: podnik skrachoval; náš plán skrachoval, kracholzbankrotovaťbankrotovať (utrpieť bankrot): banka (z)bankrotovalaexpr.: prísť/vyjsť na mizinudostať sa na mizinu: firma vyšla, dostala sa na mizinufraz. expr.: vyjsť na psí tridsiatokvyjsť na žobrácku palicu (stratiť všetok majetok): veľa pil, napokon vyšiel na psí tridsiatok, na žobrácku palicuupadnúť (stratiť hospodársky al. iný význam): kedysi bohatá rodina celkom upadlastroskotaťnevydariť sa (mať neúspech): všetky plány stroskotali, nevydarili sa


stroskotaťzastar. stroskotať sa 1. zničiť sa obyč. pri náraze (o plavidlách, zried. aj o iných dopravných prostriedkoch): čln narazil a stroskotalroztrieštiť sarozbiť sarozletieť sa: parník sa roztrieštil, rozbil na skalách; lietadlo sa rozletelo na kusypotopiť sa (obyč. o plavidle; nedobrovoľne klesnúť na dno)

2. utrpieť neúspech, zle sa skončiť • nepodariť sanevydariť sa: pokusy, plány stroskotali, nepodarili sa, nevydarili samať neúspech: expedícia stroskotala, mala neúspechzlyhaťsklamať (nesplniť očakávanie, neosvedčiť sa): mladí zlyhali, sklamali pre nedostatok odvahyhovor.: skrachovaťkrachnúť: organizovaný odpor skrachoval, krachol


zlyhať prestať (dobre) fungovať, prestať byť funkčný (o mechanizmoch, orgánoch a pod.) • vypovedať (službu): motor zlyhal, vypovedal; zrak mu často zlyhal; zmysly mu vypovedalivysadiťvynechať (prerušiť činnosť): motor vynechal, vysadilzastaviť sa: srdce sa mu zastavilozadrhnúť sazaseknúť sa: stroj sa z času na čas zadrhne, zasekne; hlas sa od dojatia zadrhol, zasekolpreskočiť (o hlase): v rozrušení jej hlas preskočil, zlyhalhovor. expr. zahaprovať: doprava zahaprovalasubšt. kiksnúť • sklamať: nervy sklamali; sklamať v rozhodujúcej chvílikniž. stroskotaťnevydariť sa: plán stroskotal, nevydaril sa; ich vzťah rýchlo stroskotal

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

stroskotať1, star. i stroskotať sa, -ce/-tá, -cú/-ajú dok.

1. rozbiť sa, roztrieštiť sa, polámať sa al. iným spôsobom prísť ku skaze (najčastejšie o lodiach i iných dopravných prostriedkoch): loď, vzducholoď stroskotala; čln, parník stroskotal; expedícia stroskotala; Prask do slivky, do tej istej, kde stroskotala aj Harčekova nová saňa. (Vans.) Loď sa naskrze stroskotala. (Hviezd.)

2. kniž. skrachovať, nevydariť sa, zlyhať: plán, pokus stroskotal; nádeje stroskotali; námaha stroskotala; Vždy mu podnik za krátky čas stroskotal. (Vans.) Všeobecný štrajk v Pešti stroskotal. (Záb.) Pri prvom náraze stroskotala sa ich láska a oni sa rozišli. (Kuk.) Moje predsavzatie sa stroskotalo. (Dobš.)

3. prežiť, zažiť stroskotanie (o ľuďoch na lodi. na nejakej výprave ap.): Rozprával, ako stroskotal na lodi a dlho žil na ostrove. (Krno)

4. utrpieť neúspech, nezdar, dožiť sa neúspechu, nezdaru, sklamania: Na slovesnom využití skutočností stroskotali i väčší spisovatelia. (A. Mat.) Koľko mladých idealistov stroskotá pre nedostatok vnútornej sily a vytrvanlivosti v práci. (Greg.) Myslia si, že predsa biedne stroskoce. (Heč.);

nedok. stroskotávať, star. i stroskotávať sa, -a, -ajú


stroskotať2, -ce/-tá, -cú/-tajú dok. zastar. (čo) premeniť v trosky, rozbiť, rozlámať, rozbúrať, zničiť: Slepec sa rozohnil spevom i stroskotal svoje guste ladné. (Vaj.) Poslúchol kráľ: stroskotal to sklené nebo. (Dobš.) Hurban zlámal, stroskotal vec pre nich takú veľkú. (Škult)


troskotať, -oce/-otá, -ocú/-otajú, troskotajúci nedok. zried. (na čom i bezpredm.) rozpadať sa na trosky, rozbíjať sa;

pren. nedariť sa, neúspešne prebiehať al. sa končiť, mať neúspech, stroskotávať: Čenkovej i posledná nádej troskotá. (Fr. Kráľ) [Snaha] troskoce na rozličnosti divadelného obecenstva. (Karv.);

dok. stroskotať

Morfologický analyzátor

stroskotať dokonavé sloveso
(ja) stroskocem, stroskotám VKdsa+; (ty) stroskoceš, stroskotáš VKdsb+; (on, ona, ono) stroskoce, stroskotá VKdsc+; (my) stroskoceme, stroskotáme VKdpa+; (vy) stroskotáte, stroskocete VKdpb+; (oni, ony) stroskotajú, stroskocú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) stroskotal VLdsam+; (ona) stroskotala VLdsaf+; (ono) stroskotalo VLdsan+; (oni, ony) stroskotali VLdpah+;
(ty) stroskoc, stroskotaj! VMdsb+; (my) stroskocme, stroskotajme! VMdpa+; (vy) stroskocte, stroskotajte! VMdpb+;
(nejako) stroskocúc, stroskotajúc VHd+;

stroskotať dk
1. čo rozbiť, roztrieštiť nárazom niečo: (kráľ) modly swe zlate a stribrne stroskotal pep 1769; (Gabriel) wssecke krčassky y misky stroskotal a pobyl pukanec 18. st; pren cirkew take ma giste zaslybeny od Krysta Pana, ze wira gegy nezagine a brany pekelne od ny zmožene a stroskotane budu šv 1675 zničené; lew z pokolenj Judowa powstal, smrť, peklo, ďábla mocne stroskotal mak 1749
2. zlyhať, skrachovať: prjpadnosti zle užjwaneg mocy naskrze stroskotagj a anj gen nadegj k delegssjmu pozdwiženj nezanechawagj pt 1796;
s. sa dk (najmä o lodiach) zničiť sa, roztrieštiť sa nárazom: učedlnjcy domnjwali se, že se lodi stroskoce sp 1696; nech at loď ma na skale se stroskota pt 1796; lody brycha o skali ostre se rozráželi a w mory zatonule se stroskotali hi 18. st;
stroskotovať sa ndk: pren stroskotuge se, kdokolwek padá do Adrasta rúk pt 1778 bude porazený, zničený

stroskotať stroskotať

Zvukové nahrávky niektorých slov

stroskotať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor