Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV subst priezviská

strom -u m. drevnatá rastlina s kmeňom a korunou: košatý s., listnatý, ihličnatý, ovocný s.; sadiť, štepiť s-y

jablko nepadá ďaleko od s-u; pre s-y nevidieť les pre jednotlivosti nevnímať celok; bez → vetra sa ani lístok na s-e nepohne;

stromový príd.: s-á zeleň, kôra;

stromček -a m. zdrob.: mladý s.; vianočný s.;

stromčekový príd.;

stromisko -a -mísk s., v jedn. i m. zvel.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
strom ‑u m.; stromový; stromček ‑a m.; stromčekový; stromisko ‑a ‑mísk s., jedn. i m.

strom drevina s kmeňom, ktorý sa rozličným spôsobom rozvetvuje: ovocný strom; lístie padá zo stromovčasto expr. stromec (menší strom)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

strom, -u m.

1. mnohoročná drevnatá rastlina, rastúca niekedy do veľkej výšky, majúca kmeň, ktorý sa v určitej výške rozčleňuje do vetiev, konárov pokrytých lístím al. ihličím: listnatý, ihličnatý s., ovocný s., lesný, záhradný s., úžitkový s., zelený, suchý s., bútľavý, dutý s.; košatý s.; haluze, vetvy s-u; koruna s-u; vyťať s., sadiť, štepiť s-y; lístie padá zo s-ov; nízkokmenný, vysokokmenný s.; suchomilný, teplomilný s.; mamutí s. sekvoja; les. semenný, materský s. pestovaný na semená; mladý s. schopný rastu; dospelý s. ktorý už nerastie do výšky; záhr. tvarovaný s., okrasný s.; ovoc. zákrpkový s. s kmeňom vysokým 40 až 60 cm; pren. kniž. Či naše zemianstvo nie je ratolesťou nášho stromu? (Vaj.) národa.

Jablko nepadá ďaleko od stromu (prísl.) akí sú rodičia, také sú aj deti. Žiadny strom nerastie do neba (prísl.) nič netrvá naveky, všetko má svoje hranice. Pre stromy nevidí les (úsl.) pre jednotlivosti, drobnosti nevidí celok. Bez vetra sa ani lístok na strome nepohne (prísl.) každá vec má svoju príčinu.

2. niečo podobné stromu: chem. Saturnov s. vykryštalizované olovo; Jupiterov s. vykryštalizovaný cín; anat. s. života obrazec na reze stredom malého mozgu;

stromový príd. k 1: s-é lístie, s-á koruna; s-á miazga, s-á kôra; záhr. s-á pílka na obrezávanie konárov; s. decht na natieranie poškodenej kôry;

stromok, -mku m. zdrob.;

stromkový príd.

1. týkajúci sa stromku, stromkov: s-á škôlka; s-á slávnosť slávnostné sadenie stromkov;

2. podobajúci sa stromku, stromkovite rozvetvený, stromkovitý: stav. s-é komíny vetvovite odbočujúce z hlavného komína;

stromček, -a m. zdrob.: vianočný s.;

stromčekový príd.: s-á slávnosť;

stromisko, -a str. i m. zvel.

Morfologický analyzátor

strom podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) strom; (bez) stromu; (k) stromu; (vidím) strom; (o) strome; (so) stromom;

(štyri) stromy; (bez) stromov; (k) stromom; (vidím) stromy; (o) stromoch; (so) stromami;

strom m
1. drevnatá rastlina s kmeňom a korunou konárov: cožkolwek techdy hori a stromow gest mezy timito dwema cestamy, dostalo se gest k wladarstwy Eliassowy zvolen 1567; ze stromu listi opaduwagj kob 1666; ktery se opowažy w lese nyekterem strom zetnuty, pokutu položy dwanast fl b. štiavnica 1697; zrost twúg pripodobňen gest stromu pálmowému kb 1757 o pekne urastenej postave; bobkowimj, citronowimj a gasmjnowimj stromj hranice cest ohradene gsu pt 1796; Gudass ze zuffanlywosty powraz wzal, na strom sa zawesil mik 18. st
o bot jahodný, malinový, marušový s. moruša Morus: w slowanske zemi mnohé marussowé aneb gináč malinowé stromi se nacházagu sn 1772; sstep prutik baraczkowy do gahodneho stromu, budeš mat baraczky o tom case, ked gahodni owoče pr 18. st; taxus: pantofflowy strom dq 1629 tis obyčajný Taxus baccata; palmowy strom palmowe oressky prinassegjcy kob 1666 datľovník obyčajný Phoenix dactylifera; nech se kralowe a witazowe welebga w ratolestach lauroweho aneb bobkoweho stromu ms 1758 vavrín bobkový Laurus nobilis; wezmi kaparoweho stromu kurek dwa qvintliky ht 1760 kapara tŕnitá Capparis spinosa; amygdalus: mandlowy strom mandľa obyčajná Amygdalus communis; anagris: smradlawy strom smradovec lekársky Anagyris foetida; ceraion: sw. Yána chléb aneb strom rohovník obyčajný Ceratonia siliqua; cydonia: kutnowy strom dula podlhovastá Cydonia oblonga; lentiscus: arabyánsky strom, s kterého dobrég wúnj mastyk kapká rečík mastikový Pistacia lentiscus; libanus: strom kadidlowy, na kterém bjlé kadidlo roste y žiwica kadidlovník Carterov Boswellia carterii; terebynthus: w Macedonij plodny strom černosmrkowy, smrk černy borovica prímorská Pinus pinaster ks 1763; ohen nelen jejch role, nez y wjnohrady a olejowé stromy wypalil prw 1780 oliva európska Olea europaea; kapustowý strom, gináč králowská palma rečený, gest geden z negwetssjch a neyslawnegssjch stromu na swete bh 1798 kordylinka austrálska Cordyline australis; bibl s. známosti, vedomosti, vedenia dobrého a zlého, zapovedený s. jeho ovocie, podľa sľubov diabla, malo dať prvým ľuďom vedomosť, akú mal Boh, a keď Adam a Eva napriek Božiemu zákazu z neho jedli prakticky poznali, ako je dobré Boha počúvať a ako je zlé ho nepočúvať: Adam z podwodu ženy z owoce stromu wedomosti dobreho y zleho gedel ms 1758; w teg spráwě duchownj uwidjss drewo neb strom wěděnj zlého a dobrého mps 1777; dwa stromowe mezi inssima byli oblásstny, druhj byl nazwan strom známosty dobrého a zlého prw 1780; nassj prwnj rodičowe ze zapowedeneho stromu gedli hranovnica 18. st; dwa stromowe mezi inssima byli oblásstny, jeden sa náziwal strom žiwota prw 1780 svojim ovocím mal udržiavať ľudí stále pri živote; pren tak se čl. sprawug, bys nebyl strom plany a neužitečný sp 1696 hriešnik; (Kristus) gest skala nasseho spaseny a strom nasseho žiwota wečneho ags 1708 záruka nesmrteľnosti ľudskej duše; saď rozkwjtly strom križa mého w srdci swém blr 18. st kresťanstvo
• takowy strom ctyti mame, w gehož stjnu spočjwame; gakowy strom, takowé owotcze aká matka, taká Katka sin 1678; qvalis pater talis filius: nedalekó pada gablko od stromu ks 1763 aký otec, taký syn
2. spoločenstvo potomkov pochádzajúcich z jedných prarodičov, rod: okolo jami štiri deski modrího mramora stáli, na kteríchž jedném bil tulbend zelený vimalovan, čo znamenalo, že ona rovno z koreňa Muhammedovího viróstla, neb tím samím, kterí z tehož proroka plemena a stromu jsú, jest dovoleno takovej bárvi hlavi pokrivku nosiť br 1785
o arbor consanguinitatis: strom pokrwnosti op 1685 grafické znázornenie príbuzenských vzťahov, rodostrom
3. lodný stožiar, sťažeň: antenna: týč pres strom neb slup lodnj, na prjč položené, z které wisy wetrnjk, neb platno na lodj wu 1750; weslo k rydeny sporádané, z plachét ozbygany strom a powrazi k brehu se prityrali pt 1778; tjm sylnjm powetrjm zlámali se stromowe, roztrhali se plátná y prowazowe, wssecky wecy hinuli a lody se roztlučowali hi 18. st;
-ový príd k 1: sskowránek prospewuge ljtagjc, gjne sedjc na stromowjch haluzech, jak prespolny kanárik op 1685; ty počiteg, mužess ly na neby hwezdy, w lete obilnj zrnka, w jasen stromowe lijstiky sk 1697; proty cžerweneg nemoczy mach stromowy u wode aneb cžerwenem wyne ma se warity a w napogy dawaty lr1 17. st rastúci na stromoch; hrlicky w powetry zlem krigu se do rosadlin skalnatich anebo do stromowich dier ags 1708; gummi: stromowi kleg as 1728 živica zo stromov; stromowa sskola gmenuge se záhrada, w které se gen samé stromy sadj a wyrostagj hrk 1773; mladým gehnatom, kdy gsu gesste pri ceckách, načjm mladé, čerstwé ratolestki a stromowje listj, ano y chleb, owos a gine dáwati pl 1787
o caro arborum: bel stromowy ks 1763 vrchná biela vrstva dreva pod kôrou; wosk take se ňerobi, ale od wčelki zbirany biwa, kteri takowe zo stromuw, a to sice z bileg gumi, gakssto zo slzj stromoweg zbiragj pr 18. st zo živice; bot panus: stromowa húba np 17. st pňovec tigrovaný Panus tigrinus; herba pulmonariae arboreae: pljčnjk stromowý tt 1745 lišajník Lobaria pulmonaria, používaný ako liek pri pľúcnych chorobách
• z wyss prednesenych mnohých hlupych domnenych Calvina zbadat múže, že se stromowi list bez wetra nepohne pp 1734 každá vec má svoju príčinu;
-ec, -ok [-ek],
-ík, -ček [-(e)ček],
-íček dem k 1: bud dobrj zahradnik, ktery kriwy stromik, kdiž tenky, zarownawa bv 1652; olitor disserit da areas horti sui: zahradnjk rozsaďuge stromki w zahraďe ks 1763; hleď na neho (krádežníka), či obírá mladé stromce bn 1790; prechoďíc se cez ulicu zo samích ružowích stromčekou uloženú, pripomenul (kupec) sebe, že ho o ružu prosila Pulcheria ds 1795; za lakomstwy rubu cerstwe stromiky, ale y stromi welike a chrube sj 18. st; presadene stromky poliwag hnilu a hnognu wodu pr 18. st; stromeček zelený, velmi premilený, na kterémž mi spíval slavíček spanilý zvečera ad 18. st; kdi ge negprjhodnegi slabé stromčeki do stromowé školki sadit hranovnica 18. st; Buh bjlinám a stromkom dal, aby byli a žili, to gest, aby sa občerstwowali blr 18. st
o stromeček, stromíček, stromok morský útvar tvorený vápenitou hmotou vylučovanou z tela morských živočíchov koralov, tvarom pripomínajúci strom: korale gsu stromečka morskeho haluzky kob 1666; karaly na morskych stromičkoch op 1685; korali gsau stromku morskeho ratolesty koa 17. st; bot stary užjwaly tabul bukowych aneb listy, gako y kuor stromowych, zwlasste stromečku aegyptskeho, kterýž se zwál papýr op 1685 šachor papyrusový Cyperus papyrus; bawlnowý stromek aneb krowina dwa neb tri strewjce wysoká bh 1798 bavlník Gossypium

Strom_1 Strom Strom_2 Strom
strom
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) strom
G (bez) stromu
D (k) stromu
A (vidím) strom
L (o) strome
I (so) stromom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) stromy
G (bez) stromov
D (k) stromom
A (vidím) stromy
L (o) stromoch
I (so) stromami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko ŠTROM sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
ZVOLEN, okr. ZVOLEN – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor