strom, -u m.
1. mnohoročná drevnatá rastlina, rastúca niekedy do veľkej výšky, majúca kmeň, ktorý sa v určitej výške rozčleňuje do vetiev, konárov pokrytých lístím al. ihličím: listnatý, ihličnatý s., ovocný s., lesný, záhradný s., úžitkový s., zelený, suchý s., bútľavý, dutý s.; košatý s.; haluze, vetvy s-u; koruna s-u; vyťať s., sadiť, štepiť s-y; lístie padá zo s-ov; nízkokmenný, vysokokmenný s.; suchomilný, teplomilný s.; mamutí s. sekvoja; les. semenný, materský s. pestovaný na semená; mladý s. schopný rastu; dospelý s. ktorý už nerastie do výšky; záhr. tvarovaný s., okrasný s.; ovoc. zákrpkový s. s kmeňom vysokým 40 až 60 cm; pren. kniž. Či naše zemianstvo nie je ratolesťou nášho stromu? (Vaj.) národa.
● Jablko nepadá ďaleko od stromu (prísl.) akí sú rodičia, také sú aj deti. Žiadny strom nerastie do neba (prísl.) nič netrvá naveky, všetko má svoje hranice. Pre stromy nevidí les (úsl.) pre jednotlivosti, drobnosti nevidí celok. Bez vetra sa ani lístok na strome nepohne (prísl.) každá vec má svoju príčinu.
2. niečo podobné stromu: chem. Saturnov s. vykryštalizované olovo; Jupiterov s. vykryštalizovaný cín; anat. s. života obrazec na reze stredom malého mozgu;
stromový príd. k 1: s-é lístie, s-á koruna; s-á miazga, s-á kôra; záhr. s-á pílka na obrezávanie konárov; s. decht na natieranie poškodenej kôry;
stromok, -mku m. zdrob.;
stromkový príd.
1. týkajúci sa stromku, stromkov: s-á škôlka; s-á slávnosť slávnostné sadenie stromkov;
2. podobajúci sa stromku, stromkovite rozvetvený, stromkovitý: stav. s-é komíny vetvovite odbočujúce z hlavného komína;
stromček, -a m. zdrob.: vianočný s.;
stromčekový príd.: s-á slávnosť;
stromisko, -a str. i m. zvel.