strom m
1. drevnatá rastlina s kmeňom a korunou konárov: cožkolwek techdy hori a stromow gest mezy timito dwema cestamy, dostalo se gest k wladarstwy Eliassowy (ZVOLEN 1567); ze stromu listi opaduwagj (KoB 1666); ktery se opowažy w lese nyekterem strom zetnuty, pokutu položy dwanast fl (B. ŠTIAVNICA 1697); zrost twúg pripodobňen gest stromu pálmowému (KB 1757) o pekne urastenej postave; bobkowimj, citronowimj a gasmjnowimj stromj hranice cest ohradene gsu (PT 1796); Gudass ze zuffanlywosty powraz wzal, na strom sa zawesil (MiK 18. st)
L. bot jahodný, malinový, marušový s. moruša Morus: w slowanske zemi mnohé marussowé aneb gináč malinowé stromi se nacházagu (SN 1772); sstep prutik baraczkowy do gahodneho stromu, budeš mat baraczky o tom case, ked gahodni owoče (PR 18. st); taxus: pantofflowy strom (DQ 1629) tis obyčajný Taxus baccata; palmowy strom palmowe oressky prinassegjcy (KoB 1666) datľovník obyčajný Phoenix dactylifera; nech se kralowe a witazowe welebga w ratolestach lauroweho aneb bobkoweho stromu (MS 1758) vavrín bobkový Laurus nobilis; wezmi kaparoweho stromu kurek dwa qvintliky (HT 1760) kapara tŕnitá Capparis spinosa; amygdalus: mandlowy strom mandľa obyčajná Amygdalus communis; anagris: smradlawy strom smradovec lekársky Anagyris foetida; ceraion: sw. Yána chléb aneb strom rohovník obyčajný Ceratonia siliqua; cydonia: kutnowy strom dula podlhovastá Cydonia oblonga; lentiscus: arabyánsky strom, s kterého dobrég wúnj mastyk kapká rečík mastikový Pistacia lentiscus; libanus: strom kadidlowy, na kterém bjlé kadidlo roste y žiwica kadidlovník Carterov Boswellia carterii; terebynthus: w Macedonij plodny strom černosmrkowy, smrk černy borovica prímorská Pinus pinaster (KS 1763); ohen nelen jejch role, nez y wjnohrady a olejowé stromy wypalil (PrW 1780) oliva európska Olea europaea; kapustowý strom, gináč králowská palma rečený, gest geden z negwetssjch a neyslawnegssjch stromu na swete (BH 1798) kordylinka austrálska Cordyline australis;
x. bibl s. známosti, vedomosti, vedenia dobrého a zlého, zapovedený s. jeho ovocie, podľa sľubov diabla, malo dať prvým ľuďom vedomosť, akú mal Boh, a keď Adam a Eva napriek Božiemu zákazu z neho jedli prakticky poznali, ako je dobré Boha počúvať a ako je zlé ho nepočúvať: Adam z podwodu ženy z owoce stromu wedomosti dobreho y zleho gedel (MS 1758); w teg spráwě duchownj uwidjss drewo neb strom wěděnj zlého a dobrého (MPS 1777); dwa stromowe mezi inssima byli oblásstny, druhj byl nazwan strom známosty dobrého a zlého (PrW 1780); nassj prwnj rodičowe ze zapowedeneho stromu gedli (HRANOVNICA 18. st); dwa stromowe mezi inssima byli oblásstny, jeden sa náziwal strom žiwota (PrW 1780) svojim ovocím mal udržiavať ľudí stále pri živote;
x. pren tak se čl. sprawug, bys nebyl strom plany a neužitečný (SP 1696) hriešnik; (Kristus) gest skala nasseho spaseny a strom nasseho žiwota wečneho (AgS 1708) záruka nesmrteľnosti ľudskej duše; saď rozkwjtly strom križa mého w srdci swém (BlR 18. st) kresťanstvo
F. takowy strom ctyti mame, w gehož stjnu spočjwame; gakowy strom, takowé owotcze aká matka, taká Katka (SiN 1678); qvalis pater talis filius: nedalekó pada gablko od stromu (KS 1763) aký otec, taký syn
2. spoločenstvo potomkov pochádzajúcich z jedných prarodičov, rod: okolo jami štiri deski modrího mramora stáli, na kteríchž jedném bil tulbend zelený vimalovan, čo znamenalo, že ona rovno z koreňa Muhammedovího viróstla, neb tím samím, kterí z tehož proroka plemena a stromu jsú, jest dovoleno takovej bárvi hlavi pokrivku nosiť (BR 1785)
L. arbor consanguinitatis: strom pokrwnosti (OP 1685) grafické znázornenie príbuzenských vzťahov, rodostrom
3. lodný stožiar, sťažeň: antenna: týč pres strom neb slup lodnj, na prjč položené, z které wisy wetrnjk, neb platno na lodj (WU 1750); weslo k rydeny sporádané, z plachét ozbygany strom a powrazi k brehu se prityrali (PT 1778); tjm sylnjm powetrjm zlámali se stromowe, roztrhali se plátná y prowazowe, wssecky wecy hinuli a lody se roztlučowali (HI 18. st); -ový príd k 1: sskowránek prospewuge ljtagjc, gjne sedjc na stromowjch haluzech, jak prespolny kanárik (OP 1685); ty počiteg, mužess ly na neby hwezdy, w lete obilnj zrnka, w jasen stromowe lijstiky (SK 1697); proty cžerweneg nemoczy mach stromowy u wode aneb cžerwenem wyne ma se warity a w napogy dawaty (LR1 17. st) rastúci na stromoch; hrlicky w powetry zlem krigu se do rosadlin skalnatich anebo do stromowich dier (AgS 1708); gummi: stromowi kleg (AS 1728) živica zo stromov; stromowa sskola gmenuge se záhrada, w které se gen samé stromy sadj a wyrostagj (HRK 1773); mladým gehnatom, kdy gsu gesste pri ceckách, načjm mladé, čerstwé ratolestki a stromowje listj, ano y chleb, owos a gine dáwati (PL 1787)
L. caro arborum: bel stromowy (KS 1763) vrchná biela vrstva dreva pod kôrou; wosk take se ňerobi, ale od wčelki zbirany biwa, kteri takowe zo stromuw, a to sice z bileg gumi, gakssto zo slzj stromoweg zbiragj (PR 18. st) zo živice;
x. bot panus: stromowa húba (NP 17. st) pňovec tigrovaný Panus tigrinus; herba pulmonariae arboreae: pljčnjk stromowý (TT 1745) lišajník Lobaria pulmonaria, používaný ako liek pri pľúcnych chorobách
F. z wyss prednesenych mnohých hlupych domnenych Calvina zbadat múže, že se stromowi list bez wetra nepohne (PP 1734) každá vec má svoju príčinu; -ec, -ok [-ek], -ík, -ček [-(e)ček], -íček dem k 1: bud dobrj zahradnik, ktery kriwy stromik, kdiž tenky, zarownawa (BV 1652); olitor disserit da areas horti sui: zahradnjk rozsaďuge stromki w zahraďe (KS 1763); hleď na neho (krádežníka), či obírá mladé stromce (BN 1790); prechoďíc se cez ulicu zo samích ružowích stromčekou uloženú, pripomenul (kupec) sebe, že ho o ružu prosila Pulcheria (DS 1795); za lakomstwy rubu cerstwe stromiky, ale y stromi welike a chrube (SJ 18. st); presadene stromky poliwag hnilu a hnognu wodu (PR 18. st); stromeček zelený, velmi premilený, na kterémž mi spíval slavíček spanilý zvečera (AD 18. st); kdi ge negprjhodnegi slabé stromčeki do stromowé školki sadit (HRANOVNICA 18. st); Buh bjlinám a stromkom dal, aby byli a žili, to gest, aby sa občerstwowali (BlR 18. st)
L. stromeček, stromíček, stromok morský útvar tvorený vápenitou hmotou vylučovanou z tela morských živočíchov koralov, tvarom pripomínajúci strom: korale gsu stromečka morskeho haluzky (KoB 1666); karaly na morskych stromičkoch (OP 1685); korali gsau stromku morskeho ratolesty (KoA 17. st);
x. bot stary užjwaly tabul bukowych aneb listy, gako y kuor stromowych, zwlasste stromečku aegyptskeho, kterýž se zwál papýr (OP 1685) šachor papyrusový Cyperus papyrus; bawlnowý stromek aneb krowina dwa neb tri strewjce wysoká (BH 1798) bavlník Gossypium