Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

strom -u m. drevnatá rastlina s kmeňom a korunou: košatý s., listnatý, ihličnatý, ovocný s.; sadiť, štepiť s-y

● → jablko nepadá ďaleko od s-u; pre s-y nevidieť les pre jednotlivosti nevnímať celok; bez → vetra sa ani lístok na s-e nepohne;

stromový príd.: s-á zeleň, kôra;

stromček -a m. zdrob.: mladý s.; vianočný s.;

stromčekový príd.;

stromisko -a -mísk s., v jedn. i m. zvel.

strom -mu pl. N -my I -mami m.

strom, -u m.

1. mnohoročná drevnatá rastlina, rastúca niekedy do veľkej výšky, majúca kmeň, ktorý sa v určitej výške rozčleňuje do vetiev, konárov pokrytých lístím al. ihličím: listnatý, ihličnatý s., ovocný s., lesný, záhradný s., úžitkový s., zelený, suchý s., bútľavý, dutý s.; košatý s.; haluze, vetvy s-u; koruna s-u; vyťať s., sadiť, štepiť s-y; lístie padá zo s-ov; nízkokmenný, vysokokmenný s.; suchomilný, teplomilný s.; mamutí s. sekvoja; les. semenný, materský s. pestovaný na semená; mladý s. schopný rastu; dospelý s. ktorý už nerastie do výšky; záhr. tvarovaný s., okrasný s.; ovoc. zákrpkový s. s kmeňom vysokým 40 až 60 cm; pren. kniž. Či naše zemianstvo nie je ratolesťou nášho stromu? (Vaj.) národa.

● Jablko nepadá ďaleko od stromu (prísl.) akí sú rodičia, také sú aj deti. Žiadny strom nerastie do neba (prísl.) nič netrvá naveky, všetko má svoje hranice. Pre stromy nevidí les (úsl.) pre jednotlivosti, drobnosti nevidí celok. Bez vetra sa ani lístok na strome nepohne (prísl.) každá vec má svoju príčinu.

2. niečo podobné stromu: chem. Saturnov s. vykryštalizované olovo; Jupiterov s. vykryštalizovaný cín; anat. s. života obrazec na reze stredom malého mozgu;

stromový príd. k 1: s-é lístie, s-á koruna; s-á miazga, s-á kôra; záhr. s-á pílka na obrezávanie konárov; s. decht na natieranie poškodenej kôry;

stromok, -mku m. zdrob.;

stromkový príd.

1. týkajúci sa stromku, stromkov: s-á škôlka; s-á slávnosť slávnostné sadenie stromkov;

2. podobajúci sa stromku, stromkovite rozvetvený, stromkovitý: stav. s-é komíny vetvovite odbočujúce z hlavného komína;

stromček, -a m. zdrob.: vianočný s.;

stromčekový príd.: s-á slávnosť;

stromisko, -a str. i m. zvel.

strom m
1. drevnatá rastlina s kmeňom a korunou konárov: cožkolwek techdy hori a stromow gest mezy timito dwema cestamy, dostalo se gest k wladarstwy Eliassowy (ZVOLEN 1567); ze stromu listi opaduwagj (KoB 1666); ktery se opowažy w lese nyekterem strom zetnuty, pokutu položy dwanast fl (B. ŠTIAVNICA 1697); zrost twúg pripodobňen gest stromu pálmowému (KB 1757) o pekne urastenej postave; bobkowimj, citronowimj a gasmjnowimj stromj hranice cest ohradene gsu (PT 1796); Gudass ze zuffanlywosty powraz wzal, na strom sa zawesil (MiK 18. st)
L. bot jahodný, malinový, marušový s. moruša Morus: w slowanske zemi mnohé marussowé aneb gináč malinowé stromi se nacházagu (SN 1772); sstep prutik baraczkowy do gahodneho stromu, budeš mat baraczky o tom case, ked gahodni owoče (PR 18. st); taxus: pantofflowy strom (DQ 1629) tis obyčajný Taxus baccata; palmowy strom palmowe oressky prinassegjcy (KoB 1666) datľovník obyčajný Phoenix dactylifera; nech se kralowe a witazowe welebga w ratolestach lauroweho aneb bobkoweho stromu (MS 1758) vavrín bobkový Laurus nobilis; wezmi kaparoweho stromu kurek dwa qvintliky (HT 1760) kapara tŕnitá Capparis spinosa; amygdalus: mandlowy strom mandľa obyčajná Amygdalus communis; anagris: smradlawy strom smradovec lekársky Anagyris foetida; ceraion: sw. Yána chléb aneb strom rohovník obyčajný Ceratonia siliqua; cydonia: kutnowy strom dula podlhovastá Cydonia oblonga; lentiscus: arabyánsky strom, s kterého dobrég wúnj mastyk kapká rečík mastikový Pistacia lentiscus; libanus: strom kadidlowy, na kterém bjlé kadidlo roste y žiwica kadidlovník Carterov Boswellia carterii; terebynthus: w Macedonij plodny strom černosmrkowy, smrk černy borovica prímorská Pinus pinaster (KS 1763); ohen nelen jejch role, nez y wjnohrady a olejowé stromy wypalil (PrW 1780) oliva európska Olea europaea; kapustowý strom, gináč králowská palma rečený, gest geden z negwetssjch a neyslawnegssjch stromu na swete (BH 1798) kordylinka austrálska Cordyline australis;
x. bibl s. známosti, vedomosti, vedenia dobrého a zlého, zapovedený s. jeho ovocie, podľa sľubov diabla, malo dať prvým ľuďom vedomosť, akú mal Boh, a keď Adam a Eva napriek Božiemu zákazu z neho jedli prakticky poznali, ako je dobré Boha počúvať a ako je zlé ho nepočúvať: Adam z podwodu ženy z owoce stromu wedomosti dobreho y zleho gedel (MS 1758); w teg spráwě duchownj uwidjss drewo neb strom wěděnj zlého a dobrého (MPS 1777); dwa stromowe mezi inssima byli oblásstny, druhj byl nazwan strom známosty dobrého a zlého (PrW 1780); nassj prwnj rodičowe ze zapowedeneho stromu gedli (HRANOVNICA 18. st); dwa stromowe mezi inssima byli oblásstny, jeden sa náziwal strom žiwota (PrW 1780) svojim ovocím mal udržiavať ľudí stále pri živote;
x. pren tak se čl. sprawug, bys nebyl strom plany a neužitečný (SP 1696) hriešnik; (Kristus) gest skala nasseho spaseny a strom nasseho žiwota wečneho (AgS 1708) záruka nesmrteľnosti ľudskej duše; saď rozkwjtly strom križa mého w srdci swém (BlR 18. st) kresťanstvo
F. takowy strom ctyti mame, w gehož stjnu spočjwame; gakowy strom, takowé owotcze aká matka, taká Katka (SiN 1678); qvalis pater talis filius: nedalekó pada gablko od stromu (KS 1763) aký otec, taký syn
2. spoločenstvo potomkov pochádzajúcich z jedných prarodičov, rod: okolo jami štiri deski modrího mramora stáli, na kteríchž jedném bil tulbend zelený vimalovan, čo znamenalo, že ona rovno z koreňa Muhammedovího viróstla, neb tím samím, kterí z tehož proroka plemena a stromu jsú, jest dovoleno takovej bárvi hlavi pokrivku nosiť (BR 1785)
L. arbor consanguinitatis: strom pokrwnosti (OP 1685) grafické znázornenie príbuzenských vzťahov, rodostrom
3. lodný stožiar, sťažeň: antenna: týč pres strom neb slup lodnj, na prjč položené, z které wisy wetrnjk, neb platno na lodj (WU 1750); weslo k rydeny sporádané, z plachét ozbygany strom a powrazi k brehu se prityrali (PT 1778); tjm sylnjm powetrjm zlámali se stromowe, roztrhali se plátná y prowazowe, wssecky wecy hinuli a lody se roztlučowali (HI 18. st); -ový príd k 1: sskowránek prospewuge ljtagjc, gjne sedjc na stromowjch haluzech, jak prespolny kanárik (OP 1685); ty počiteg, mužess ly na neby hwezdy, w lete obilnj zrnka, w jasen stromowe lijstiky (SK 1697); proty cžerweneg nemoczy mach stromowy u wode aneb cžerwenem wyne ma se warity a w napogy dawaty (LR1 17. st) rastúci na stromoch; hrlicky w powetry zlem krigu se do rosadlin skalnatich anebo do stromowich dier (AgS 1708); gummi: stromowi kleg (AS 1728) živica zo stromov; stromowa sskola gmenuge se záhrada, w které se gen samé stromy sadj a wyrostagj (HRK 1773); mladým gehnatom, kdy gsu gesste pri ceckách, načjm mladé, čerstwé ratolestki a stromowje listj, ano y chleb, owos a gine dáwati (PL 1787)
L. caro arborum: bel stromowy (KS 1763) vrchná biela vrstva dreva pod kôrou; wosk take se ňerobi, ale od wčelki zbirany biwa, kteri takowe zo stromuw, a to sice z bileg gumi, gakssto zo slzj stromoweg zbiragj (PR 18. st) zo živice;
x. bot panus: stromowa húba (NP 17. st) pňovec tigrovaný Panus tigrinus; herba pulmonariae arboreae: pljčnjk stromowý (TT 1745) lišajník Lobaria pulmonaria, používaný ako liek pri pľúcnych chorobách
F. z wyss prednesenych mnohých hlupych domnenych Calvina zbadat múže, že se stromowi list bez wetra nepohne (PP 1734) každá vec má svoju príčinu; -ec, -ok [-ek], -ík, -ček [-(e)ček], -íček dem k 1: bud dobrj zahradnik, ktery kriwy stromik, kdiž tenky, zarownawa (BV 1652); olitor disserit da areas horti sui: zahradnjk rozsaďuge stromki w zahraďe (KS 1763); hleď na neho (krádežníka), či obírá mladé stromce (BN 1790); prechoďíc se cez ulicu zo samích ružowích stromčekou uloženú, pripomenul (kupec) sebe, že ho o ružu prosila Pulcheria (DS 1795); za lakomstwy rubu cerstwe stromiky, ale y stromi welike a chrube (SJ 18. st); presadene stromky poliwag hnilu a hnognu wodu (PR 18. st); stromeček zelený, velmi premilený, na kterémž mi spíval slavíček spanilý zvečera (AD 18. st); kdi ge negprjhodnegi slabé stromčeki do stromowé školki sadit (HRANOVNICA 18. st); Buh bjlinám a stromkom dal, aby byli a žili, to gest, aby sa občerstwowali (BlR 18. st)
L. stromeček, stromíček, stromok morský útvar tvorený vápenitou hmotou vylučovanou z tela morských živočíchov koralov, tvarom pripomínajúci strom: korale gsu stromečka morskeho haluzky (KoB 1666); karaly na morskych stromičkoch (OP 1685); korali gsau stromku morskeho ratolesty (KoA 17. st);
x. bot stary užjwaly tabul bukowych aneb listy, gako y kuor stromowych, zwlasste stromečku aegyptskeho, kterýž se zwál papýr (OP 1685) šachor papyrusový Cyperus papyrus; bawlnowý stromek aneb krowina dwa neb tri strewjce wysoká (BH 1798) bavlník Gossypium