Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

strojiť -í -a nedok.

1. pripravovať (význ. 1), chystať, hotoviť: s. svadbu

2. kniž. zamýšľať, kuť: s. úklady

// strojiť sa

1. pripravovať sa, chystať sa, hotoviť sa: s. sa na odchod; s. sa do bitky; neos.: s-í sa na dážď, s-í sa pršať je pred dažďom

2. zamýšľať, hodlať, mieniť: s-í sa ženiť, na ženbu

3. zastaráv. obliekať sa, šatiť sa: s-í sa vkusne

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
strojiť ‑í ‑a nedok.; strojiť sa

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

cifrovať hovor. 1. dávať ozdoby na niečo, najmä pri obliekaní, úprave niečoho • parádiť: cifrujú, parádia nevestu • ozdobovať • zdobiť: ozdobuje, zdobí tortu ciframi • krášliť: rada sa krášli • expr.: fintiť • frndiť (nápadne upravovať): fintí, frndí dcéry bižutériou • strojiť • hovor. štafírovať: strojí, štafíruje slečny na ples • šperkovať (ozdobovať šperkami)

2. robiť drobné rýchle pohyby (pri hre, v tanci) • hovor. preberať • hrať: cifruje, preberá, hrá na fujare • expr.: kresať • kreskať • pokreskávať • prepletať (nohami): rezko kreská, pokreskáva, prepletá nôžkami

hodlať mať predsavzatie niečo uskutočniť • mať v úmysle • mať úmysel • zamýšľať: hodlá, má v úmysle venovať sa športu • chystať sa • mieniť • chcieť: chystá sa, mieni ísť študovať; chcieť sa polepšiť • strojiť • strojiť sa: stroja dcére postaviť dom; stroja sa vycestovať • plánovať • mať plán • mať v pláne: plánujú, majú v pláne presťahovať sa • pomýšľať • zastar. obmýšľať: pomýšľať zmeniť zamestnanie • hovor. ísť: ide sa zapísať na vysokú školu

chcieť 1. mať vôľu, chuť, úmysel niečo robiť • hodlať • mieniť: chce, hodlá zvíťaziť; Čo teraz chceš, mieniš robiť? • zamýšľať • pomýšľať • mať v úmysle (zdôrazňuje sa úmysel niečo robiť): Kedy zamýšľate, pomýšľate odísť? • plánovať • mať plán (mať úmysel uskutočniť niečo v neskoršej budúcnosti): plánujeme, máme plán ísť na dovolenku do hôr • chystať sa • hotoviť sa • strojiť sa • priberať sa (mať úmysel niečo bezprostredne uskutočniť): chystám sa, hotovím sa ostať; priberal sa, strojil sa napísať list • zastrájať sa (vystatovačne prejavovať úmysel niečo uskutočniť): zastrájal sa prestať fajčiť

2. mať pocit potreby niečoho • želať si • priať si: chcem, želám si, prajem si, aby bol v dome pokoj • zastaráv. ráčiť: Ráčite ešte niečo? • žiadať • žiadať si • vyžadovať • požadovať (zdôrazňuje sa nástojčivosť al. nevyhnutnosť potreby niečoho): žiadam, vyžadujem poriadok na pracovisku • túžiť (mať pocit potreby prejavovaný túžbou): túži, chce sa zveriť matke • páčiť sa • ľúbiť sa (obyč. v rozkazovacej, opytovacej al. podmieňovacej vete, často s neurčitkom): keby sa ti páčilo, ľúbilo, môžeš prísť; Bude sa vám páčiť vína?

3. porov. želať

chystať dávať niečo do stavu vhodného na uskutočnenie, použitie niečoho • pripravovať • strojiť: chystá, pripravuje, strojí slávnostnú večeru • priprávať • vystrájať: pripráva, vystrája deti na výlet • hovor.: hotoviť • hotovať: hotoví synovi svadbu • hovor. zastaráv. richtovať • subšt. štelovať: richtovať nevestu; štelovať hobľovačku • organizovať • plánovať • mať plán • kniž. proponovať (zamýšľať niečo uskutočniť a obyč. robiť v tom smere isté kroky): organizujú, plánujú odvetu; proponovať jazykové kurzy • snovať • snuť • osnúvať (tajne chystať): snuje, osnúva plány, intrigy • kniž. spriadať (tajne chystať niečo zlé): spriadajú proti nám úklady • expr.: variť • piecť • kutiť (tajne chystať): ktovie, čo tam varia, pečú, kutia

chystať sa robiť prípravu na uskutočnenie niečoho • pripravovať sa • strojiť sa: chystá sa, pripravuje sa, strojí sa na svadbu • vystrájať sa • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa: vystrája sa, hotoví sa na cestu • hovor. zastaráv. richtovať sa • subšt. štelovať sa; priberať sa • brať sa • zberať sa • dávať sa (začínať niečo robiť): priberá sa, zberá sa do upratovania; ženy sa veselo dávajú do roboty • zastrájať sa (vystatovačne prejavovať svoj úmysel niečo urobiť): zastrája sa prestať fajčiť • mať sa: mali sa už na odchod • poberať sa • vyberať sa • vydávať sa (chystať sa na cestu)

krášliť robiť pekným, krásnym, krajším • skrášľovať • okrášľovať: krášli, skrášľuje si tvár rúžom; vnuci skrášľujú, okrášľujú život starým rodičom • zdobiť • ozdobovať (robiť pekným pomocou ozdoby; robiť významným): zdobiť obrus výšivkou, ozdobovať byt kvetmi; zdobia, ozdobujú ho vyznamenania • prikrášľovať • prizdobovať (menšími úpravami): prikrášľuje izbu závesmi • parádiť • cifrovať • strojiť • expr.: fintiť • frndiť • frndoliť (pekne upravovať, najmä oblečenie): parádi, strojí nevestu perlovým náhrdelníkom; cifruje, fintí si šaty výšivkou • kniž. ornamentalizovať

obliekať sa istým spôsobom nosiť šaty, istým spôsobom chodiť oblečený • nosiť sa: pekne, moderne sa oblieka, nosí; oblieka sa, nosí sa po sedliacky • strojiť sa • šatiť sa: strojí sa, šatí sa ako princezná

organizovať 1. premyslene, cieľavedome postupovať pri príprave istej akcie • pripravovať • chystať • usporadúvať • usporadovať: organizovať, pripravovať športové preteky; chystať, usporadúvať večierok • strojiť: strojiť štrajk • aranžovať (organizovať nejakú spoločenskú udalosť): aranžovať večierok

2. premyslene, účelne postupovať pri realizácii niečoho • viesť • riadiť: dobre organizovať, viesť, riadiť štát, podnik, hospodárstvo; úspešne vedená práca

3. spájať na základe spoločného programu • združovať • zoskupovať: organizovať, združovať robotníkov; zoskupovať mladých (do organizácie)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

strojiť, -í, -a nedok.

1. (čo, zried. i koho) pripravovať, chystať: s. svadbu, hody, hostinu, bál; s. parády (Kuk.); Otec strojil zakáľačku. (Tat.) Pre teba mne páni šibenice stroja. (Botto) Vedela poradil., ako čo majú k večeri strojiť. (Dobš.) Pomáhal strojiť kone i vozy na ďalšiu cestu. (Hor.) Mňa nestrojili za teba, ale za Jana Dúbravovie (Kuk.) nechystali na vydaj.

● kniž. s. úklady, nástrahy niekomu číhať na život niekoho;

2. (s neurč.) zamýšľať, hodlať, mať v úmysle: Stroja dievke vziať prístavka na zimu. (Tim.)

3. (koho) obliekať (obyč. do pekných šiat), parádiť, vystrojovať: Ani čo by ste ma na bál strojili. (Vaj.)

4. zastar. (čo) zhotovovať, robiť, utvárať: Učil strojiť truhličkové úle. (Škult); pren. Len z prítomnosti posmechy strojí (J. Mat.) vysmieva sa.

|| strojiť sa

1. (do čoho, na čo, k čomu, bezpredm. i s neurč.) robiť prípravy, chystať sa, pripravovať sa: s. sa do boja, do vojny, do bitky, do žatvy; s. sa do sveta; s. sa na niekoho, s. sa na vojnu, s. sa na zábavu, s. sa na skúšky; Stroj sa, stroj, osedlaj koňa, čisti zbroj. (Kras.) Práve sa strojil odisť so svojím vozom do mesta. (Tomašč.); neos. strojí sa k dažďu, na dážď; Strojilo sa pršať (Tat.) bolo pred dažďom.

2. (s neurč.) zamýšľať, hodlať, mať v úmysle: Strojila sa mu skočiť do reči. (Kuk.) Ona sa mu strojila robiť výčitku. (Tim.) K Vianociam stroja sa ho [prasa] predať. (Taj.) Ženiť sa strojí. (Smrč.)

3. obliekať si šaty, obliekať sa; šatiť sa, nosiť šaty: Ďurko sa stroji v zrkadle. (Taj.) Ráno spia do ôsmej, potom sa stroja. (Fr. Kráľ) Keby si sa nebola tak dlho obliekala a strojila, neboli by sme zmeškali vlak. (Bedn.) Strojí sa sedliacky. (Ráz.); s. sa vkusne (Vaj.); s. sa podľa najnovšej módy (Zúb.);

4. expr. zried. zastrájať sa, chystať pomstu: Veď ja spravím na nich pesničku, — strojí sa chlapec. (Ráz.)

Morfologický analyzátor

strojiť nedokonavé sloveso
(ja) strojím VKesa+; (ty) strojíš VKesb+; (on, ona, ono) strojí VKesc+; (my) strojíme VKepa+; (vy) strojíte VKepb+; (oni, ony) stroja VKepc+;

(ja som, ty si, on) strojil VLesam+; (ona) strojila VLesaf+; (ono) strojilo VLesan+; (oni, ony) strojili VLepah+;
(ty) stroj! VMesb+; (my) strojme! VMepa+; (vy) strojte! VMepb+;
(nejako) strojac VHe+;

Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať)

z r. 2000*.

strojiť dk
1. čo pripravovať, chystať niečo: kdj Geho Milost pan Ferencz mel prigiti, odkazal, abychom obed strogili a potem neprissel žilina 1585; jestli na svadbu nakládáš, víc než potreba strojit dáš, v dluh, v núzi príjdeš rl 1642; convivator: kdo hody strogi a gjsti dáwá wu 1750; parito: hotugem, strogjm, chystam ks 1763; Alexander walečne nastroge guž do Jndij strogil mc 18. st
2. čo mať v úmysle, zamýšľať; kuť niečo: (farár) musy wen s ffary ginam se braty, porozumel sem, že strogy do Klobuk mestečka brezany 1595; on tuže žywnost chce mne z ruku wzit a gjnemu strogj odpredat soblahov 1699; Pán Buh hned w ragi napowjdal, co učiniti strogj cob 17. st; to zastawene humno stroga pany susede ruczat dražkovce 1729
• neznamym nelahod, aby se nenazdawaly, ze ge k sobe wabjss a uklady strogjss kob 1666; smrt mladym za chrptem čyha a sydla gim strogi gš 1758 o neočakávaných nástrahách
3. obliekať (obyč. do šiat), parádiť: wy czery sionske, wasse hlawy na diwne sspikugete, pudrugete, strogite preto, aby muž a manžel wass pod nohamy wassymy ležal ws 18. st; ornare: krássliti, strogiti pd 18. st
4. čo zhotovovať, utvárať niečo: aby žaden z mistrow žadnemu kupcy klobukow nebarwil anj strogil pod pokutu gedneho zlateho; lide a obzwlasste remeslnicy nowe wecy strogy a kunsstugy ca 1697; 1698; lahudkar prinešene lahuodky dela a strogi koa 17. st; massar predepsani powedal, ze ge to otrowa taka, gako na missi stroga drienové 1726; w apatekach sa s neho (aloe) dobré pilulle stroga zel 18. st; pren takowe blazniwe mluweni nachaze se tohoto času pri mnissech, kdi pri kazani swem swim posluchacžom smiechy strogia tc 1631 zabávajú ich; zlostni pak nepratele mne nenawydicy, sem y tam chodicy, z padu meho smich strogi kk 1709 posmievajú sa mi;
strojevať [-jív-] frekv k 4: tu a takowu polewku ženy nad gine wssecky nagčastegsse strogiwagu ská 18. st;
s. sa ndk
1. chystať sa, pripravovať sa: kterak by se Turczy, neprzatele krwe krzestanske, sem na nas sylnie strogiti mielj zvolen 1544; kdi se domow strogili pan Maloweczki a pan Mikulass, zustali bili v pana richtara trenčín 1578; poslal on, richtar, čloweka k nemu, aby se strogyl a chistal k teg ceste s. ľupča 1603; z rozkazu tohože pana palatinusa do tabora strogiti sem se musil bánovce n. b. 1636; obiwatel szucjansky se do sweta ugjti strogil sučany 1756; otec se k dobiwaňj Troje strogil pt 1796; Tupich strogi se do wogni liptov 18. st
2. zamýšľať, mať v úmysle: to slichal od neboheho Danko Matussa, ze se on strogjl na tom potoku pilu stawati martin 1623; uposlechnul mizernj rečnika tohoto a giž strogj se spatky wzjti, co prwe welmi sstedre offerowal sk 1697; když se pak (učiteľ) k modlitbe strogj, ma wssecki djtky probuditi bz 1749; včul pak panove se stroja to všecko od nas odebrac široké 1774 lp; swedkowa toho powedoma nenj, že by sa pan zabit strogil panj žilina 1774
3. komu chystať sa na pomstu, zastrájať sa niekomu: wye-ly swedek, zeby se ten Georgius stroyl, ze ktereho toho s tych trych Istwana, Matiasse a Sigmonta zabige d. jaseno 1674; Juditha Bobal, z teg pričiny, že gu gey hospodar a hospodina s takowich wistupkuw trestala, strogila se, že hanbu uwede y na swu gazdinu krupina 1694; na to wiznam, že kdj mu neco zawinila we dne, tehdy strogil se geg, ze to winahradj w nocj štítnik 1697; Martinus strogil se, že tohože gazdu zabige záborie 1726; mlinar wo štwrtek, wtedy, ket sa žaluwal na Kovača strani wadenia sa strogil, hrozjce se rukou, počkag, len obanuge on to rovňany 1753; y paneg w očy sa strogil, že gu musi zabit žilina 1769; a tak sa nam stroji, že si krivak zakupi, že nas tak bude drat banka 1779 lp
4. obliekať sa, parádiť sa: (Boh) plasstem priodel mne gako ženjcha, kteryž se strogj ozdobne sp 1696; ženjch, genž se strogi zdobne a geho newesta okrasslugicy se cob 17. st; wezmi s krepelky z samce srdce a nosy pri sobe, kdy se máss na sobáss strogiti a budete sworne žit mt 17. st; mnohe (ženy) stroga a odiewagu se do ssarlatuw, kmentuw a zlatch čepcuw ms 1758; klasster stogj, w kterem same mnissky w habitu se strogj kcs 18. st;
strojevať sa frekv k 4: swedkowa slissela od gynych, žebi se y pred tim boly nanho strogewaly v. čepčín 1734

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

a strojili, aby každého ≈ a strojily, aby každého
ju krášlili a strojili ≈ ji krášlily a strojily
krášlili a strojili, aby ≈ krášlily a strojily, aby
muzika, strojila sa praslica ≈ muzika, strojila se přeslice
práve teraz sa strojí ≈ se právě teď strojí
strojila sa praslica a ≈ strojila se přeslice a
strojili, aby každého, kto ≈ strojily, aby každého, kdo
Stroj sa, sestrička moja ≈ Stroj se, sestřičko moje
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor